IPAO hľadá projektového koordinátora/projektovú koordinátorku

IPAO hľadá projektového koordinátora/projektovú koordinátorku

 

 

Miesto výkonu práce: Bratislava
Rozsah spolupráce: plný úväzok
Forma spolupráce: živnosť
Mesačná odmena: 750€ – 850€
Nástup: september 2020 alebo dohodou

Zaujímaš sa o dianie okolo seba a budúcnosť Slovenska a jeho občanov ti nie je ľahostajná? Čítaj ďalej.

 

V Inštitúte pre aktívne občianstvo hľadáme projektového koordinátora/projektovú koordinátorku, ktorý/á:

  • má chuť učiť sa nové veci a prekážky vníma ako výzvu, nie problém,
  • zaujíma sa o vzdelávanie na Slovensku a v zahraničí,
  • nechýbajú mu/jej organizačné schopnosti, samostatnosť, iniciatívnosť a logické myslenie,
  • je zodpovedný/á, proaktívny/a, veci doťahuje do konca a snaží sa pozerať aj “za roh”,
  • aktívne komunikuje po anglicky.

Pozícia je vhodná aj pre absolventa.

Výhodou je, ak:

  • máš predchádzajúcu pracovnú, stážistickú a/alebo dobrovoľnícku skúsenosť,
  • aktívne šoféruješ,
  • máš inú superschopnosť, o ktorej možno ešte ani sám/a nevieš 🙂

Ako bude vyzerať tvoj bežný deň v tíme IPAO? Pravdepodobne vyskúšaš z každého rožku trošku, ale hlavne:

  • budeš sa podieľať na tvorbe, inovovaní a realizovaní vzdelávacích projektov na školách po celom Slovensku,
  • budeš pomáhať v budovaní silnej komunity žiakov a učiteľov, ktorým záleží na kvalitnom občianskom vzdelávaní,
  • budeš zodpovedný/á za organizáciu menších i väčších podujatí,
  • budeš sa venovať tvorbe a realizácii komunikačných a kampaňových aktivít IPAO.

Aké výhody môžeš od práce v IPAO očakávať?

  • priateľskú atmosféru v malom tíme s občasnou návštevou štvornohých pomocníkov,
  • nové skúsenosti, kontakty a stretnutia s top odborníkmi v oblasti vzdelávania,
  • priestor na rozvíjanie zručností podľa tvojich preferencií a záujmov.

Ak si myslíš, že si to práve ty, kto nám vie pomôcť rozvíjať aktívne občianstvo a podporovať demokratickú klímu na Slovensku, pošli nám svoj životopis spolu s odpoveďami na otázkyAko si predstavuješ aktívneho občana 21. storočia?“ a „V čom by si bol/a pre IPAO najväčším prínosom?“.

Životopis spolu s odpoveďami nám pošli najneskôr do 21.8.2020 (vrátane) na mailovú adresu janka@ipao.sk.

Že to s budovaním kriticky mysliacej, aktívnej a udržateľnej občianskej spoločnosti myslíme vážne, sa môžeš presvedčiť prostredníctvom našich projektov:

Podcast Krajina mladých: Ep. 5 – Prečo dobrovoľníčiť

Podcast Krajina mladých: Ep. 5 – Prečo dobrovoľníčiť

Krajina mladých je podcast, ktorý hľadá odpovede na otázku: “Aký je dnešný svet mladých ľudí?” a ponúka odborný aj autentický vhľad do ich sveta. Mladí vedia o svete svoje a my vieme o nich.

 

5.epizóda: Prečo dobrovoľníčiť

Prečo by mal človek pracovať zadarmo? Aký pocit môže takáto práca  vyvolať a prečo sa Vám dobrovoľníčiť oplatí? V 5. epizóde podcastu Krajina mladých budeme hovoriť o dobrovoľníckej práci, o tom, ako a prečo sa do nej mladí ľudia na Slovensku zapájajú a prečo je v sektore mládežníckych organizácií nenahraditeľná. V podcaste sa bude riaditeľka RmS Katarína Batková rozprávať s výskumníčkou a odborníčkou na dobrovoľníctvo Betkou Brozmanovou Gregorovou a mladými dobrovoľníkmi: Julianou z INEXu a Martinom Augustínom zo Združenia kresťanských spoločenstiev mládeže.

 

Raper Martin Augustín Dvornický má nový album. Viac info tu: https://www.facebook.com/towmeot/

Podcast je iniciatívou Rady mládeže Slovenska.

Dramaturgia, strih, sound-design, produkcia – Katarína Urban Richterová

 

 

Podcast si môžete vypočiť tu:

➡️ Soundcloud

➡️ Anchor

➡️ Spotify

➡️ Apple Podcasts

➡️ Stitcher

➡️ Google Podcasts

 

Celú epizódu si môžete vypočuť aj tu ⬇️

 

Tento projekt je financovaný z dotácie z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

 

Hľadáme mládežníckych delegátov/ delegátky VIII. cyklu EDM

Hľadáme mládežníckych delegátov/ delegátky VIII. cyklu EDM

Národná pracovná skupina pozostávajúca z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR), IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže, Asociácie krajských rád mládeže (AKRAM), Združenia informačných a poradenských centier mladých (ZIPCeM), Študentskej rady vysokých škôl Slovenskej republiky (ŠRVŠ) a Rady mládeže Slovenska (RmS) hľadá troch aktívnych mladých ľudí na pozíciu

MLÁDEŽNÍCKY DELEGÁT/ MLÁDEŽNÍCKA DELEGÁTKA počas VIII. cyklu Európskeho dialógu s mládežou s témou “Priestor a participácia pre všetkých” projektu Európsky dialóg s mládežou

Cieľom Európskeho dialógu s mládežou je podporiť aktívnu účasť mladých ľudí na demokratickom živote spoločnosti. V rámci cieľa mládeže číslo 9 “Priestor a participácia pre všetkých” je záujem posilniť demokratickú participáciu a autonómiu mladých ľudí a poskytnúť špecializované priestory pre mládež vo všetkých oblastiach spoločnosti. Mladí ľudia sú nedostatočne zastúpení v rozhodovacích procesoch, ktoré sa ich týkajú, hoci ich angažovanosť je pre demokraciu rozhodujúca. Potrebujú prístup k fyzickým priestorom v ich komunitách na podporu ich osobnostného, kultúrneho a politického rozvoja.

V Rade mládeže Slovenska hľadáme 3 aktívnych mladých ľudí, ktorí sú otvorení, odhodlaní a motivovaní rozvíjať a posilňovať dialóg medzi mladými ľuďmi a volenými zástupcami na miestnej, regionálnej úrovni, národnej a medzinárodnej úrovni. Mládežnícki delegáti/mládežnícke delegátky budú vybraní na obdobie od septembra 2020 do konca roka 2021.

 

Kritériá:

  • vek 18 – 29 rokov (kritérium splnia tí, ktorí k 15.9.2020 budú mať minimálne 18 rokov a maximálne 29 rokov),
  • Znalosť anglického jazyka na komunikatívnej úrovni,
  • časová flexibilita (byť k dispozícii na zapojenie sa do aktivít na Slovensku aj v zahraničí – semináre s mladými ľuďmi, konferencie, okrúhle stoly, fokusové skupiny počas konzultácií),
  • skúsenosť s prácou s mládežou, dobrovoľníctvom, aktívnym občianstvom, nezávislými mládežníckymi iniciatívami,
  • záujem o témy a problémy súvisiace s mládežou na Slovensku,
  • chuť rozvíjať a posilňovať dialóg medzi mladými ľuďmi a volenými zástupcami na miestnej, regionálnej úrovni, národnej a medzinárodnej úrovni,
  • otvorenosť, odhodlanosť a motivácia meniť veci okolo seba,
  • preukázateľné schopnosti líderstva,
  • schopnosť práce v tíme aj samostatne.

 

 

Úlohy:

  • aktívne sa zaujímať o problémy a výzvy, ktorým mladí ľudia na Slovensku čelia,
  • aktívne sa podieľať na zlepšovaní pozície mladých ľudí na Slovensku prostredníctvom zapájania sa do rôznorodých propagačných a vzdelávacích aktivít projektu (semináre s mladými ľuďmi, konferencie, okrúhle stoly, fokusové skupiny počas konzultácií),
  • spolupracovať s Radou mládeže Slovenska na príprave podkladov na konferencie Európskeho dialógu s mládežou,
  • zúčastniť sa troch mládežníckych konferencií, ktoré sa uskutočnia v Nemecku, Portugalsku a Slovinsku,
  • aktívne prezentovať názory mladých ľudí na konferenciách Európskeho dialógu s mládežou,
  • aktívne sa podieľať na tvorbe politík pre mládež na konferenciách Európskeho dialógu s mládežou i mimo nich,
  • prezentovať výsledky konferencií mladým ľuďom a ľuďom z mládežníckeho sektora prostredníctvom sociálnych sietí, okrúhlych stolov, stretnutí s národnou pracovnou skupinou Európskeho dialógu s mládežou či policy maker-mi

 

 

Konferencie VIII. cyklu Európskeho dialógu s mládežou s témou “Priestor a participácia pre všetkých” sú naplánované nasledovne (možné zmeny termínov v súvislosti so situáciou týkajúcou sa šírenia ochorenia COVID-19) :

  1. Nemecko (október 2020) – konferencia s témou ako dosiahnuť cieľ mládeže číslo 9 “Priestor a participácia pre všetkých” – s najväčšou pravdepodobnosťou sa konferencia uskutoční online
  2. Portugalsko (marec 2021) – prezentovanie zistených výsledkov z diskusií a stretnutí s mladými ľuďmi
  3. Slovinsko (október 2021) – záverečné prezentovanie výsledkov z online ankety s mladými ľuďmi

 

 

Prečo sa prihlásiť:

  • získaš skúsenosti s prezentovaním svojich myšlienok,
  • získaš skúsenosť v reprezentácii Slovenska na medzinárodnej úrovni,
  • môžeš byť hlasom mladých ľudí na Slovensku,
  • môžeš prispieť k pozitívnej zmene verejných politík týkajúcich sa mládeže,
  • zažiješ atmosféru medzinárodných konferencií v príjemnom mladom kolektíve,
  • spoznáš mnoho inšpiratívnych ľudí,
  • pozícia je neplatená, no cestovné, ubytovanie a strava na konferenciách a v rámci Slovenska sú kryté.

 

 

Ako sa prihlásiť?

V prípade záujmu, prosíme o:

  • vyplnenie prihlášky,
  • zaslanie CV na adresu topolsky@mladez.sk najneskôr do 31.8.2020.

 

 

Výberové konanie je dvojkolové. 

Postupujúci kandidáti budú pozvaní do 2. kola na osobný pohovor (prebiehajúci čiastočne aj v anglickom jazyku) v priestoroch Elf Hub-u na Štúrovej 3 v Bratislave* pred komisiou zloženou zo zástupcu MŠVVaŠ SR, IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže, AKRAM, ZIPCeM, ŠRVŠ a RmS počas týždňa od 7.-11.9.2020.

*v závislosti od aktuálnej situácie týkajúcej sa šírenia ochorenia COVID-19 sa môže pohovor uskutočniť online

Podcast Krajina mladých: Ep. 4

Podcast Krajina mladých: Ep. 4

Krajina mladých je podcast, ktorý hľadá odpovede na otázku: “Aký je dnešný svet mladých ľudí?” a ponúka odborný aj autentický vhľad do ich sveta. Mladí vedia o svete svoje a my vieme o nich.

 

4.epizóda: Práca s mladými

Mladých ľudí z veľkej časti formuje výchova, či už zo strany rodičov alebo pedagógov. Veľmi dôležité je však aj ich prostredie rovesníkov, ktoré do vysokej miery prispieva k tomu, ako mladí ľudia vnímajú svet. Práca s mládežou je aj z tohto hľadiska práve preto nesmierne dôležitá a nenahraditeľná. Nie je len o tom, aby vyplnila voľný čas deťom a mladým, ale pomohla im rozvíjať svoje záujmy a koníčky, ale aj hodnoty. Mládežnícke organizácie na Slovensku združujú viac ako 70-tisíc ľudí, pričom členovia sa zúčastňujú ich aktivít dobrovoľne. V tejto epizóde nášho podcastu Krajina mladých sa vám pokúsime priblížiť, aká je práca s mladými dôležitá, rozmanitá aj nepredvídateľná.

 

Podcast – Rada mládeže Slovenska

Produkcia, strih, montáž – Katarína Urban Richterová

 

Podcast si môžete vypočiť tu:

➡️ Soundcloud

➡️ Anchor

➡️ Spotify

➡️ Apple Podcasts

➡️ Stitcher

➡️ Google Podcasts

 

Celú epizódu si môžete vypočuť aj tu ⬇️

Tento projekt je financovaný z dotácie z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

 

 

 

Vidiecka mládež na Slovensku je o pätinu tradičnejšia ako mestská

Vidiecka mládež na Slovensku je o pätinu tradičnejšia ako mestská

Viac ako polovica na vidieku žijúcich mladých ľudí si na svojom domove cení, že je dobrým miestom pre uchovávanie tradícií a zvykov. Zároveň sa, asi o 20 percent viacej ako ich mestskí rovesníci, stránia inakosti a možného spochybňovania ich zaužívaných hodnôt. Vidiecka mládež je menej spokojná so svojím životom a viac sa obáva o svoju budúcnosť ako mládež v mestách. Nedostatok kvalitných pracovných a vzdelávacích príležitostí, zlá dopravná dostupnosť či slabší internet: aj to sú dôvody, prečo sa štvrtina mladých na vidieku obáva schopnosti splácať v blízkej budúcnosti účty a viac ako polovica by si nemohla dovoliť najnovší typ smartfónu.

Aj tieto výsledky priniesol reprezentatívny prieskum z novembra 2019, ktorý dizajnovala Rada mládeže Slovenska (RmS) a realizovala ho agentúra Focus. Závery sú doplnené aj o výsledky participatívneho zberu informácií medzi mladými formou ankety a fokusových skupín v rámci projektu Európsky dialóg s mládežou.

 

Prijímanie inakosti

Podľa Štatistického úradu SR žije na Slovensku až 50 percent mladých ľudí vo veku od 15 do 29 rokov na vidieku, teda v sídlach, ktoré majú menej ako 5000 obyvateľov. Z nich si až 55 percent svoj domov cení ako miesto, kde sa uchovávajú tradície a zvyky. „Táto informácia nám pomáha lepšie pochopiť, že mladí ľudia na vidieku sa stránia najmä inakosti a možného spochybňovania ich spôsobov života, viery či hodnôt. Poukazuje na to aj miera prijatia inakosti v porovnaní s mestskou mládežou, ktorú sme merali na takzvanej škále sociálnej vzdialenosti,“ vysvetľuje Veronika Fishbone Vlčková z RmS.

Prieskum ukázal, že mladí na vidieku by si najmenej priali žiť vedľa ľudí inej farby pleti (63%), liberálov (63%) a homosexuálov (60%). Viac ako polovica má rovnaký postoj k cudzincom, migratom, utečencom, židom či moslimom. Naopak, spolužitie s mentálne a zdravotne postihnutými ľuďmi by prekážalo viac (57%) mestskej mládeži ako vidieckej (43%). Mladí v malých sídlach sú otvorenejší k spolužitiu s politickými extrémistami, prekážalo by to len 47 percentám, u mestských mladých viac ako polovici.

„V porovnaní s mestom, až o štvrtinu viac mladých na vidieku si neželá mať za susedov ľudí s inou farbou pleti a ľudí s liberálnymi postojmi. Výskum ukazuje, že miera prijatia medzi mladými na vidieku je o 20 percentuálnych bodov nižšia ako medzi rovesníkmi v mestách,“ vysvetľuje V. Fishbone Vlčková.

 

Príležitosti znamenajú spokojnosť

Mladí na vidieku sú celkovo menej spokojní so svojím životom a majú pesimistickejšie vyhliadky do budúcnosti. Až štvrtina mladých na vidieku (26%) si myslí, že za tri roky nebudú schopní platiť svoje účty, kým pri mladých ľuďoch z mesta je to necelá pätina (19%). „Najväčší rozdiel sme zistili pri otázke o najnovšom mobile. Viac ako polovica mladých na vidieku (52%) si myslí, že si o 3 roky nebude môcť dovoliť najnovší mobil, to je až o 13 percentuálnych bodov menej ako pri rovesníkoch z mesta,“ hovorí V. Fishbone Vlčková.

Podľa vyjadrení z online ankety realizovanej v rámci projektu Európsky dialóg s mládežou mladým na vidieku najviac chýbajú dobré pracovné príležitosti, prístup ku kvalitným verejným službám a kvalitnému vzdelávaniu. Ďalšími problémami, ktoré sa týkali prepojenia mladých z vidieka na okolitý svet, je slabé pripojenie k vysokorýchlostnému internetu a nedostatočná infraštruktúra a spojenie s mestským prostredím verejnou dopravou. Až 39% mladých si myslí, že vidiek nemá dobré pokrytie vysokorýchlostným internetom. „To sa ukázalo ako veľká bariéra v zapojení do vzdelávacieho procesu aj počas krízovej situácie spätej so šírením ochorenia COVID-19,“ vysvetľuje Katarína Batková z RmS. Zároveň sa až 38% mladých sťažuje na slabé dopravné spojenie s mestom.

„Investície štátu a samosprávy do verejnej dopravy a prepojenia so svetom prostredníctvom vysokorýchlostného internetu pomôžu rovnako mladým ľuďom ako ostatným. Dospelí mladí ľudia vidia nedostatky v chýbajúcej infraštruktúre, ktorá by ich prepojila so vzdelávaním a pracovnými príležitosťami. Je teda kľúčová, pokiaľ ide o udržanie mladých ľudí na Slovensku a na vidieku,“ myslí si V. Fishbone Vlčková. Vzdelávanie na vidieku považujú podľa výskumníčky za nedostatočné mladí ľudia v celej Európskej únii.

 

Dôvera nielen v demokraciu

Mladí na vidieku menej dôverujú svojim spolužiakom či spolupracovníkom než mladí v meste. Na vidieku im nedôveruje 43 percent mladých, v mestách len 32 percent. Celkovo však mladí dôverujú demokratickému zriadeniu ako najlepšiemu politickému systému pre Slovensko (68%). „Prekvapujúca je však v tejto súvislosti väčšia zhovievavosť mladých na vidieku voči antidemokratickým stranám či väčšia podpora oklieštenia slobody prejavu. Kým na vidieku by strany, ktoré si želajú zvrhnutie demokracie, zakázala polovica (53%), v meste je to 62%,“ konštatuje Fishbone Vlčková z RmS.

 

Grafy

 

Graf 1: Koho by ste nechceli za susedov – porovnanie mesto a vidiekZdroj: RmS, 2019 (N= 706, 15-29 rokov)

Poznámka: *znamená, že v týchto prípadoch je vzťah medzi veľkosťou sídla (vidiek a mesto) a nechuťou žiť vedľa danej skupiny obyvateľov štatisticky významná, teda by sme ju namerali aj v inom prieskume podobne.

 

Neprekvapivé sú potom aj rozdiely v postojoch k právam ľudí z týchto vybraných skupín, voči ktorým majú mladí na vidieku najväčšie výhrady. Keď sme sa mladých pýtali na to, či by „homosexuáli/ky mali mať slobodnú možnosť žiť svoj život podľa svojich predstáv“, až tretina mladých na vidieku s týmto výrokom nesúhlasila. U mladých v meste ide o štvrtinu (24%). Podobný rozdiel vidíme aj pri výroku „prisťahovalci by mali mať rovnaké práva“. V meste súhlasí s týmto výrokom polovica mladých, na vidieku len 38%.

 

 

Graf 2: Súhlas s vybranými výrokmi – porovnanie mesto a vidiek

Zdroj: RmS, 2019 (N= 706, 15-29 rokov)

Poznámka: zobrazené sú len výroky, v ktorých je vzťah medzi veľkosťou sídla (vidiek a mesto) a výrokom štatisticky významný, teda by sme ho namerali aj v inom prieskume

 

 

Graf 3: Celková spokojnosť so životom – porovnanie mesto a vidiek

Zdroj: RmS, 2019 (N= 706, 15-29 rokov)

Poznámka: vzťah medzi veľkosťou sídla (vidiek a mesto) a celkovou spokojnosťou je štatisticky významný, teda by sme ho namerali aj v inom prieskume

 

Podrobnejšie informácie nájdete tu ➡️ ROZDIELY MEDZI MLADÝMI V MESTE A NA VIDIEKU

 

 

 

Podcast Krajina mladých: Mýty o zapájaní mladých

Podcast Krajina mladých: Mýty o zapájaní mladých

Krajina mladých je podcast, ktorý hľadá odpovede na otázku: “Aký je dnešný svet mladých ľudí?” a ponúka odborný aj autentický vhľad do ich sveta. Mladí vedia o svete svoje a my vieme o nich.

3.epizóda/ bonus: Mýty o zapájaní mladých

Do Rady mládeže Slovenska často dostávame otázky, ktoré sú mierne nedôverčivé k „participácii“ mladých ľudí, alebo k ich zapájaniu do rozhodovacích procesov. Požiadali sme odborníkov, ktorí vystupovali v 3.epidóde podcastu Krajina mladých – Zuzanu Čačovú (Nadácia otvorenej spoločnosti), Veroniku Fishbone Vlčkovú (Rada mládeže Slovenska) a Juraja Králika (eRko), o rýchle kolo stručných odpovedí na tieto, veľmi časté otázky.

Či je potrebné vôbec zapájať mladých do diskusií si môžete vypočuť tu:

➡️ Soundcloud

➡️ Anchor

➡️ Spotify

➡️ Apple Podcasts

➡️ Stitcher

➡️ Google Podcasts

… aj tu ⬇️

 

 

 

Celú tretiu epizódu o participácii mladých si môžete vypočuť tu ⬇️

➡️ Soundcloud

➡️ Anchor

➡️ Spotify

➡️ Apple Podcasts

➡️ Stitcher

➡️ Google Podcasts

… aj tu ⬇️

Tento projekt je financovaný z dotácie z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Mladí po pandémii: Čo si z karantény odniesli (Vodkyne a skauti Európy)

Mladí po pandémii: Čo si z karantény odniesli (Vodkyne a skauti Európy)

Karanténa bola pre mnohých mladých ľudí dokonalou príležitosťou na objavenie nových záľub, ale aj na návrat k tým starým, na ktoré nebol dovtedy čas. O svojich pocitoch a dňoch v karanténe nám porozprávala Noémi Galajdová, 19-ročná vodkyňa z našej členskej organizácie Vodkyne a skauti Európy.

  

Aké záľuby si objavila počas karantény?

Po niekoľkých rokoch som znova skúsila hrať na gitare. Tentokrát sa to už posnažím dotiahnuť do úspešného konca 😀 Taktiež sa snažím zlepšovať sa aj v mojich „bežných“ (čiže pred-karanténnych :D) záľubách a veľa času teraz venujem foteniu, natáčaniu a strihu videí.

 

Aké knihy sú podľa teba must-read? Ktoré ťa obohatili alebo naučili niečo nové?

Ak sa mám priznať, počas koronakrízy som toho zatiaľ veľa nenačítala. No všeobecne veľmi rada čítam Jula Satinského, je to úžasná kombinácia pravdivého, častokrát trpkého humoru s veľkou dávkou ľudskosti a jednoduchým nazeraním na život.

 

Ako si sa vysporiadala so situáciou, v ktorej si bola izolovaná od kamarátov či blízkych?

Spočiatku to bolo celkom jednoduché, škola skoro okamžite začala bežať online a tak som stále mala čo robiť, keďže som v maturitnom ročníku, boli nároky na učenie vyššie. No postupne si človek uvedomí, že to celé nebude trvať týždeň ani mesiac a že by mi dobre padlo vyjsť si s niekým vonku, posedieť v kaviarni, či venovať sa skutingu aj v prírode. Naozaj, bolo to niekedy ťažké sa nejako nad to povzniesť. No po nejakom čase som sa s tým zmierila a zvládla to vďaka prechádzkam a kreatívnej tvorbe.

 

V akých aktivitách si pokračovala v rámci tvojej mládežníckej organizácie?

Som vedúca vodkýň, dievčat od 12 do 16 rokov. Mávam s nimi bežne raz do týždňa stretnutia. No v tejto situácii nebolo z pochopiteľných dôvodov možné, tak sme sa „stretávali“ cez Skype. Stretká nie sú tak pravidelné ako normálne no ide nám to aj takto. Snažila som sa ich ako vedúca naďalej viesť po ich skautskej ceste a motivovať ich, aby si doma plnili úlohy. Taktiež sme spolu pracovali na družinovom projekte – časopise.

 

Aké novinky a aktivity predstavila tvoja členská organizácia počas karantény? Zúčastňovala si sa ich pravidelne?

Vytvorili sme iniciatívu #skautskápomoc, do ktorej sa zapájajú hlavne starší členovia (roveri a strážkyne). Ide o šitie rúšok, nákupy seniorom alebo iný typ pomoci. Taktiež viacerí sme spolupracovali s katolíckou charitou v projekte Podaj tašku, ktorý pomáha s nákupmi a je v ňom zapojený aj náš skautský zbor. Ďalšou vecou sú online skautské omše, ktoré sú vysielané naživo cez náš Facebook. Viacerí vedúci pripravili svojím jednotkám sady úloh, alebo iné miniprojekty. Osobne som sa snažila zapájať najviac ako sa dalo, aby som nestratila „kontakt“ s aktívnou službou a zvyškom organizácie.

 

Čo ťa táto situácia naučila? Zistila si o sebe niečo nové?

Zistila som, že je ťažké si organizovať čas, keď povinnosti nemajú fixný deadline a všetko je odložené „na neurčito“. No ja chcem z každej situácie vyťažiť niečo dobré a preto sa snažím si ten čas nejako usporiadať a produktívne využiť. Ako som spomínala, mám priestor na svoj osobnostný rozvoj a na záľuby, veď možno už nikdy nebudem mať tak veľa voľného času. Takže objavovala som svoju kreativitu a pripravovala sa na prijímačky na VŠ.

 

Čo by si poradila mladým ľuďom, ktorí majú ťažkosť zvládnuť izoláciu od kamarátov či rodiny? 

Nič netrvá večne (iba ak večný život v Božom kráľovstve). Každá situácia raz pominie a bude znova dobre. Určite netreba mať hlavu v smútku a trápiť sa. Radšej to celé nejako využiť a vyťažiť z toho, hľadať krásu v každom dni. Koniec koncov, v dnešnej modernej dobe máme veľa možností, ktoré nám môžu uľahčiť náš čas sociálneho dištancu už sú to videohovory alebo iné vymoženosti doby.

 

Viac o organizácii Vodkyne a skauti Európy nájdete tu

 

Podcast Krajina mladých: Mýty o zapájaní mladých

Podcast Krajina mladých: Ep. 3

Krajina mladých je podcast, ktorý hľadá odpovede na otázku: “Aký je dnešný svet mladých ľudí?” a ponúka odborný aj autentický vhľad do ich sveta. Mladí vedia o svete svoje a my vieme o nich.

 

3.epizóda: Počúvame ich?

Majú mladí možnosť vyjadriť svoj názor a keď ho prejavia, vypočujeme ich? V tretej epizóde podcastu Krajina mladých sa venujeme tomu, prečo a ako dať deťom a mladým ľuďom priestor pri rozhodovaní o veciach, ktoré sa ich týkajú, prečo sa ich “participácia” oplatí celej spoločnosti a ako vychovať politicky uvedomelých občanov. Dozviete sa aj to, čo sa stane ak chce baletka vymeniť sukňu za kimono a prečo je v štrnástich rokoch lepšie stretnúť režiséra ako rasistu. Okrem hlasov mladých sa nad témou zamýšľa Veronika Fishbone Vlčková – sociologička z Rady mládeže Slovenska, Zuzana Čačová – programová manažérka Nadácie otvorenej spoločnosti a Juraj Králik – predseda detskej organizácie eRko, hnutia kresťanských spoločenstiev detí.

Podcast – Rada mládeže Slovenska

Produkcia, strih, montáž – Katarína Urban Richterová

 

Podcast si môžete vypočiť tu:

➡️ Soundcloud

➡️ Anchor

➡️ Spotify

➡️ Apple Podcasts

➡️ Stitcher

➡️ Google Podcasts

 

Celú epizódu si môžete vypočuť aj tu ⬇️

Tento projekt je financovaný z dotácie z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

 

 

 

Mladí po pandémii: Čo si z karantény odniesli? (Slovenská debatná asociácia)

Mladí po pandémii: Čo si z karantény odniesli? (Slovenská debatná asociácia)

Koronakríza nás zasiahla všetkých, každého trochu inak. Rozdielne ju vnímali deti a mladí, ktorých trápili iné problémy ako napríklad ich rodičov. Dobrou správou však je, že aj napriek situácii, ktorá bola pre nás všetkých nová, dokázali nájsť zmysel, čas si vyplnili zmysluplnými aktivitami a zaujímavým programom. Nie vždy však všetko išlo podľa plánu, no aj napriek tomu dokázali zo situácie vyťažiť a odniesť si do budúcnosti niečo nové. Nás zaujímalo, ako situáciu počas karantény, ale aj po nej vnímajú členovia našich členských organizácii.

 

Ako prvá nám o svojich skúsenostiach porozprávala Dominika Vilkovičová, vedúca debatného klubu v Nitre a zároveň aj tohtoročná maturantka na Gymnáziu Párovská v Nitre.

 

Aké záľuby si objavila počas karantény?

Popravde, veľa som toho neobjavila, aj keď som plánovala. Začala som občas robiť stojky a poprihlasovala som sa na pár online kurzov, ale to je asi tak všetko. Pre mňa bola táto karanténa v podstate to isté čo dovtedy, len mám všetky svoje aktivity online. Občas si zahrám obesenca na Zoome a to je asi všetko z mojich preborných karanténnych objavov.

 

Aké knihy sú podľa teba must-read? Ktoré ťa obohatili alebo naučili niečo nové?

Teraz počas tejto situácie som sa rozhodla opäť si prečítať Harryho Pottera, ale dostala som sa zatiaľ iba po druhú knihu. Inak mám rada young adult knihy, čiže také tie romantické komédie, ktoré pravdepodobe nájdete aj na Netflixe. Veľmi ľahko sa čítajú, sú zábavné a nemajú príliš komplikovaný dej.

 

Ako si sa vysporiadala so situáciou, v ktorej si bola izolovaná od kamarátov či blízkych?

Ja som taký domased, ale počas školy som stále niekam cestovala, zúčastňovala sa projektov a mala som málo možností užívať si ničnerobenie doma. Preto som bola veľmi spokojná, keď som musela konečne zostať doma. Zrazu som mala na všetko čas a mohla som sa zúčastňovať projektov z pohodlia svojho domova. S kamarátmi som si volávala a písala v skupinách, takže to nebola až taká katastrofa.

 

V akých aktivitách si pokračovala v rámci tvojej mládežníckej organizácie?

Jedna z mnohých výhod, ktoré mi táto situácia priniesla, je, že som sa mohla venovať debate pravidelnejšie. Bolo oveľa ľahšie zorganizovať online debatu a tak sa mi podarilo debatovať aj trikrát do týždňa s kamarátmi z iných klubov. Debata sa stala vďaka tejto situácii ešte väčšou súčasťou môjho života a utužila vo mne pocit komunity, ktorý SDA poskytuje.

 

Aké novinky a aktivity predstavila tvoja členská organizácia počas karantény? Zúčastňovala si sa ich pravidelne?

S kamošmi sme sa prihlásili do nového programu  „SDA Buddies“, kde nám pridelili mentora, ktorý nám má pomáha posúvať sa v debate a sme s týmto projektom všetci nadmieru spokojní. Každý týždeň si voláme a už sa nám párkrát stalo, že sme po oficiálnom programe zostali na calle a iba sme tak kecali. Rovnako vyššie zmienené online debaty sú novinkou, v ktorej sme pravidelne zapojení.

 

Čo ťa táto situácia naučila? Zistila si o sebe niečo nové?

Zistila som, že nemám motiváciu vstať, ak nemám čo doobeda robiť (haha). Uvedomila som si, aká som vďačná za mojich kamarátov, ktorí sú tu vždy pre mňa, za Nitru, ktorá ponúkla krásne miesta, kam som mohla výjsť relaxovať a za moju maminku, ktorá začala piecť mega dobrú domácu pizzu.

 

Čo by si poradila mladým ľuďom, ktorí majú ťažkosť zvládnuť izoláciu od kamarátov či rodiny? 

Ako prvá rada mi napadá – napíšte blízkym alebo kamošom, zahrajte si niečo online, čo nemusí byť možné u každého, ale preto by ste si mali nájsť niečo svoje, čím si ťažké chvíle spíjemnite. Či už je to športová aktivita, alebo len pasívne ležanie pred telkou, necíťte sa za to zle. Je absolútne na vás ako s týmto časom vynaložíte a je v pohode ho využiť na nič nerobenie. Ak to už bude neznesiteľné, pozrite si možnosti, ktoré ponúka internet. Občas ma to až prekvapí, čo všetko sa prispôsobilo tejto situácii a umožnilo nám žiť naše životy z pohodlia nášho domova.

 

Viac o organizácii Slovenská debatná asociácia nájdete tu

 

Mladí Slováci rozbiehajú biznis nápady. Sleduj ich naživo na R! LIVE!

Mladí Slováci rozbiehajú biznis nápady. Sleduj ich naživo na R! LIVE!

Za posledných 8 rokov boli v rámci Rozbiehátora podporené už desiatky nápadov a rozdalo sa 100 000€ na podporu mladých talentov.

Rozbehni sa! prináša R! LIVE, unikátnu platformu, vďaka ktorej môžeš v reálnom čase sledovať, ako účastníci inkubačného programu Rozbiehátor rozbiehajú svoje nápady so 100€ vo vrecku.

Rozbiehátor je niekoľkomesačný podnikateľský inkubátor, vďaka ktorému prihlásené nápady získajú odborný mentoring, testovací web na mieru, príspevok na prototyp, online kampaň  a ďalšie neoceniteľné know-how. V inkubačnom programe je aktuálne zapojených 28 tímov a jednotlivcov z celého Slovenska.

Inšpirovať sa môžeš TOP4 príbehmi:

Nájsť a rozbehnúť nápad môže každý, ideálne je začať kliknutím TU.

Zdroj: Rozbehni sa!

 

 

Oslávte Deň životného prostredia prihlásením do programu Zelená škola

Oslávte Deň životného prostredia prihlásením do programu Zelená škola

48 rokov po prvom svetovom rokovaní o stave životného prostredia a jeho ochrane stále platí, že máme len jednu Zem. Prispejte k jej ochrane zapojením svojej školy do najväčšieho celoslovenského environmentálne-vzdelávacieho programu Zelená škola.

Znečistené rieky ani kyslý dážď nemajú hranice. Prírodné zdroje sú vyčerpateľné. Mení sa klíma. Dôsledky budú vážne. Problémy životného prostredia sa stávajú globálnymi. Aj tieto slová zneli 5. – 16. júna v 1972 v Štokholme na konferencii Je len jedna Zem. Prvý raz v histórii ľudstva o životnom prostredí rokovali pod záštitou OSN zástupcovia väčšiny krajín sveta. Preto je 5. jún svetovým dňom životného prostredia.

Účastníci volali po nových zákonoch, moderných technológiách, financovaní výskumu. Niektorí apelovali na akútnosť, iní spochybňovali závažnosť. Diskutovalo sa o novom hodnotovom nastavení spoločnosti aj o vzdelávaní k starostlivosti o životné prostredie.

Dnes je environmentálna výchova súčasťou učebných osnov na našich školách a učí sa ako súčasť rôznych predmetov. Len učiť o životnom prostredí však nestačí. Aby sa zmenili postoje a návyky žiakov, je potrebné, aby denne zažívali znižovanie ekologickej stopy svojich škôl v dennom chode. V tom im pomáha najväčší medzinárodný program Ecoschools – Zelená škola. Aktuálne prebieha 15. ročník a na Slovensku je v ňom zapojených vyše 300 materských, základných, stredných aj špeciálnych škôl.

Robiť, čo učíme. Učiť inak. Zmeny v dennom fungovaní škôl robiť spoločne – žiaci, učitelia, rodičia, školník aj upratovačka. To sú hlavné ciele Zelenej školy. Výsledkami na konkrétnych školách sú napr. zníženie množstva odpadu, zníženie spotreby vody, energie, zavedené environmentálne čistenie či zelené úradovanie, presunutie praktickej výučby do školskej záhrady či zmena dodávateľov do školských jedální na lokálnych producentov,“ hovorí Zuzana Gallayová, manažérka programu Zelená škola.

Koronavírus preveril fungovanie participácie na školách. Mnohé Zelené školy presunuli svoje aktivity do domáceho prostredia. “Žiaci doma robili týždeň minimalizácie odpadu, nektarodajné výsadby pre opeľovače, výrobu hmyzích hotelov a podobne. Zelenoškolské akčné tímy sa stretali on-line,“ popisuje.

Učitelia zapojení do programu dostali od Zelenej školy v čase korony extra podporu. „Pre učiteľky sme hneď po zatvorení škôl začali organizovať webináre, priebežne sme s nimi konzultovali, ako realizovať program Zelená škola z domu a dávali sme im metodickú podporu. No už sa tešíme na osobné stretnutia, praktické semináre a kurzy,“ hovorí Gallayová.

Program Zelená škola je určený pre školy, ktoré majú odvahu robiť environmentálnu výchovu reálne, nie formálne. Funguje vďaka podpore Nadácie ZSE a Nadácie Slovenskej sporiteľne.

Školy, ktoré majú chuť sa v tejto oblasti angažovať sa môžu prihlásiť do nového, už šesťnásteho ročníka. Prihlasovanie je otvorené do 30.júna 2020. Ďalšie potrebné informácie ako aj on-line prihlášky nájdeš TU.

Zdroj: Živica

 

Viac ako 1600 detí sa zapojilo do kampane MINIdigi

Viac ako 1600 detí sa zapojilo do kampane MINIdigi

Do kampane MINIdigi, ktorá sa konala od 25. do 31. mája sa zapojilo viac ako 1600 detí z celého Slovenska. Cieľom kampane bolo, aby si účastníci na sedem dní zvolili výzvu, ktorá im mala pomôcť obmedziť využívanie tých digitálnych technológií, ktoré ich zbytočne oberajú o čas. Získaný čas venovali rozvoju svojich vzťahov v rodinách,s kamarátmi, s Pánom Bohom či rozvoju svojich darov a talentov. Týmto týždňom ich sprevádzalo viac ako 460 dobrovoľníkov a rodičov.

“Tento rok prežívali kampaň intenzívne celé rodiny, pre ktoré boli pripravené aktivity a modlitby na každý deň. Rodiny spolu tvorili, hrali sa rôzne hry, športovali, tancovali, spievali i piekli. Týždeň MINIdigi ukončili spoločnou modlitbou rodinnej liturgie s prosbou o sedem darov Ducha Svätého na Nedeľu Zoslania Ducha Svätého”, približuje koordinátorka kampane Dominika Bujdáková.

Animátori a dobrovoľníci prežívali MINIdigi spolu s deťmi. “Mnohé deti dostali do schránky obálku s náramkom, s pozvaním k zapojeniu sa i s pekným listom od animátorov. Viacerí dobrovoľníci pripravili pre deti a mladých rôzne povzbudivé videá a niekoľkí zorganizovali aj online stretká. Práve aj týmto spôsobom sme poukázali na pozitíva využívania digitálnych technológií”, objasňuje niektoré aktivity predseda eRka Juraj Králik.

Motiváciou pre spoločný čas v rodinách bola aj MINIdigi krabička, ktorú si rodiny tvorivo vyrobili v úvode kampane. Členovia rodín si do nej odkladali mobily a iné technológie počas spoločných aktivít. Týmto gestom vyjadrili svoju túžbu venovať čas a pozornosť druhým a nebyť ničím vyrušovaní. Práve sila rodinného spoločenstva, radosť zo zážitkov, vynaliezavosť, láska a obetavosť animátorov charakterizovali kampaň MINIdigi. “Veríme, že práve tento intenzívny týždeň bude pre všetkých povzbudením žiť MINIdigi aj naďalej”, uzatvára Dominika Bujdáková.

Kampaň organizovalo eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí. Jeho cieľom bolo, aby deti a mladí nachádzali správnu mieru vo využívaní médií v digitálnej dobe. MINIdigi nadväzuje na Vypni telku, zapni seba!, ktorú eRko organizuje od roku 2001.

Zdroj: eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí.