Mladá vedkyňa Evina Steinová: Vo vede musíš mať vášeň pre lúštenie hádaniek
Humanitné vedy sú veľmi špecifickým vedným odborom. Aj v tejto sfére však panuje prevaha mužov nad ženami. Ako túto situáciu vníma výskumníčka Evina Steinová? Prezradila nám v rámci nášho seriálu o mladých vedkyniach.
Máš pocit, že je vo vede menej žien ako mužov?
Podiel žien vo vede sa výrazne líši región od regiónu. Napríklad v krajinách ako Gruzínsko, Irán, Omán, alebo Mongolsko tvoria ženy viac ako 50 % ľudí s titulom zo STEM odboru. Aj v rámci Európy existujú pomerne výrazné rozdiely medzi východom a západom. Tento paradox je známy už mnoho rokov: krajiny s vysokou mierou rodovej rovnosti majú menej žien v technických odboroch. Je to jasný doklad toho, že ide o spoločenský jav. Myslím, že v Európe je v tomto ohľade veľkou prekážkou to, že veda sa v tomto regióne dá kvôli rôznym spoločenským faktorom zladiť ťažko s rodinou. Veľa žien sa dostáva do situácie, že si musia vybrať medzi jedným a druhým, kým muži podobnému tlaku nečelia alebo nie v rovnakej miere.
V čom to majú ženy vo vede ťažšie oproti mužom?
Myslím si, že ženy neúmerne nesú bremeno toho, že majú deti. Aj ja mám kolegyne zo starších generácii, ktoré ešte zažili to, ako ich kariéra zastala alebo sa spomalila len preto, že sa rozhodli mať deti, prípadne deti nemali, pretože by museli obetovať svoju kariéru. Táto situácia sa našťastie aspoň v Európe zlepšuje. Ženy sú na tom zasa lepšie v tom, že obvykle na vedeckú dráhu nastupujú so silnejšími komunikačnými a interpersonálnymi schopnosťami. Ak sa im podarí dostať ďaleko, dokážu obvykle vytvárať lepšie prostredie pre rast nových osobností a talentov a citlivejšie pristupovať k rôznorodým potrebám svojich podriadených.
Čo je pre teba na vede najviac fascinujúce? Čo ťa na nej najviac priťahuje?
Každý, kto sa venuje vede profesionálne, musí mať v sebe vášeň pre lúštenie hádaniek – to je napokon podstata vedeckého bádania. Ja sa s takýmito hádankami stretávam v svojom výskume neustále, napríklad pri dešifrovaní palimpsestov alebo keď sa snažím zrekonštruovať „život“ nejakého rukopisu. Je fascinujúce môcť sa dotýkať dokumentov, ktoré sú staré 1000 alebo aj 1500 rokov a uvedomovať si, že tí, ktorí tieto objekty vyrábali a tí ktorým slúžili, sú už dávno preč.
Bola si členkou nejakej mládežníckej organizácie, prípadne si navštevovala konkrétne krúžky či záujmové skupiny? Pomohli ti nejakým spôsobom rozvíjať tvoj záujem o vedu?
Ako tínedžerka som bola členkou združenia Laura, ktoré je medzi členskými organizáciami Rady mládeže Slovenska. Nepovedala by som, že mi moje aktivity v tomto združení priamo pomohli rozvíjať môj záujem o vedu, no určite ma členstvo rozvíjalo po osobnostnej stránke.
Ak by si mala moc niečo na svojom odbore alebo na celom priemysle zmeniť, čo by to bolo?
Priala by som si, aby vedecká popularizácia a outreach boli nedielnou súčasťou vedeckej práce v humanitných vedách. Aspoň na Slovensku tieto dve stránky stále pokrivkávajú. Mnohokrát mám pocit, že ich aj samotní vedci-humanisti sabotujú svojim prístupom k tomu, ako by sa veda mala robiť. U nás na Slovensku, žiaľ, vládne nie úplne zdravá potreba zahaľovať výskum do ťažko stráviteľného žargónu, ktorý výsledky vedeckej práce vzďaľuje laikom. Je to nešvár, ktorý by sme mladých vedcov mali odučiť.
Kto je tvojim profesijným vzorom?
Mojim veľkým vzorom je nemecký paleograf Bernhard Bischoff. Bol to veľmi skromný človek, ktorý dokázal prepísať jeden celý odbor svojou dlhoročnou usilovnosťou a mravenčiou prácou. História (a humanitné vedy vo všeobecnosti) nepozná mladé hviezdy alebo géniov pred tridsiatkou. Skutoční velikáni sa vynárajú obvykle až po štyridsiatke a ich úspechy sú, tak ako v prípade Bischoffa, výsledkom ich usilovnosti, vytrvalosti a kreativity.
Je podľa teba dôležité, aby sa vede v rôznych odvetviach venovali aj ženy?
Nepovedala by som, že je pre mňa dôležité, aby sa vede špecificky venovali ženy. Skôr je pre mňa dôležité, aby sa vede venovali ľudia zo všetkých spoločenských a kultúrnych prostredí, lebo veda čerpá z rôznorodosti pohľadov. Pohľady, ktoré prinášajú ženy, sú hodnotné, a preto patria do vedy.
Čo by potrebovali dievčatá a ženy na Slovensku na to, aby sa ich viac mohlo venovať vede?
Myslím, že im veľmi škodia nezdravé stereotypy, ktorým sú vystavované počas puberty. Práve v tomto citlivom období sa často rozhodujú o svojej budúcej kariére a vyberajú si aj či pôjdu na vysokú školu a aký odbor budú študovať. Mnohokrát stačí málo, aby bolo ich krehké sebavedomie potlačené alebo aby kvôli mienke svojich rovesníkov robili rozhodnutia, ktoré neskôr oľutujú.
Čo by si rada odkázala mladým ženám, ktoré sa venujú/by sa rady venovali vede?
Že vo vede je omnoho dôležitejšie nevzdávať sa a postupovať malými krokmi, a nie to, či máte nadanie alebo talent. A tiež, že pokiaľ máte pocit, že niečomu nerozumiete, máte pochybnosti alebo si neveríte, tak ste na tom lepšie ako tí, ktorí si veria príliš. Nikdy nie je chyba sa pýtať alebo si priznať, že niečomu nerozumiete. Problém je, ak je niekto príliš suverénny.
Evinin príbeh
Evina vyštudovala klasickú a stredovekú latinčinu na Masarykovej univerzite v Brne a medievalistiku na Utrechtskej univerzite v Holandsku. V Holandsku tiež získala svoj doktorát. Okrem tejto krajiny žila niekoľko rokov aj v Kanade a v budúcnosti sa plánuje presťahovať do Libanonu. Posledné tri roky pôsobí ako výskumníčka na Huygensovom inštitúte v Amsterdame. Je odborníčkou na stredoveké latinské rukopisy. Jej súčasný výskum sa venuje najstaršej stredovekej encyklopédii, šíreniu inovácii v stredoveku, a úlohe intelektuálnych sietí pri tomto šírení. Okrem vedy sa tiež venuje vedeckej popularizácii. Jej historické články vychádzajú na HistoryWebe. Spolupracuje s ďalšími slovenskými médiami a platformami.
Viac o mládežníckej organizácii ➡️ Laura – Združenie mladých nájdete tu https://www.laura-mladez.sk/
Ak si chcete prečítať viac o jej práci, pozrite sa na jej Innovating knowledge projekt Homo modernus alebo jej články na portáli Academia.