Mladá vedkyňa Karin Iková: Zvedavosťou a skúmaním sa snažíme posúvať svet vpred

Naša členská organizácia AMAVET- Asociácia pre mládež, vedu a techniku je jednou z najznámejších vedeckých organizácií pre mládež. Jeho členkou je aj Karin Iková, študentka biológie na Prírodovedeckej fakulte UK. Práve Karin je našou Ďalšou respondentkou v seriáli o mladých vedkyniach, ktorý sme odštartovali pri príležitosti Medzinárodného dňa žien a dievčat vo vede. Prezradila nám, čo ju na vede najviac fascinuje, ale aj to, ako jej v rozvíjaní záujmov pomáha práve AMAVET.

Máš pocit, že je vo vede vo všeobecnosti viac mužov ako žien?

Úprimne, to už takto vôbec nevnímam. Mám vyštudovanú strednú chemickú, a keď si ju vezmem ako príklad, tak pomer žien a mužov tam bol veľmi vyrovnaný. Môže sa nám to však zdať kvôli minulosti, kedy to ženy  nemali skutočne ľahké a museli si svoje postavenie nielen vo vede vydrieť.

Myslíš, že dnes to majú ženy vo vede stále horšie ako muži?

Nemyslím si, že by to mali ženy vo vede v niečom horšie alebo lepšie. V tejto dobe sa stretávam s rovnocennosťou v tomto odvetví a nie so slovami, že by ženy nezvládli nejakú prácu, ktorá patrí výhradne mužom.

Čo teba na vede najviac priťahuje?

Pre mňa bola veda od malička veľmi fascinujúca. Vieme sa ponoriť do mikrosveta pomocou mikroskopu a zároveň skúmať niekoľko kilometrov vzdialené objekty na oblohe vďaka teleskopu. Skúmame a objavujeme nové druhy v živočíšnej a rastlinnej ríši, stojíme za objavmi významných liečiv, materiálov a mnoho ďalšieho. To je presne to, čo ma na vede najviac priťahuje. Našou zvedavosťou a neustálym skúmaním posúvame tento svet vpred a zároveň sa snažíme vysvetliť vznik a význam našej existencie a všetkým druhov okolo nás.

Si členkou AMAVET-u. Pomohla ti organizácia nejakým spôsobom rozvinúť tvoj záujem o vedu?

Členkou Asociácie pre mládež, vedu a techniku som už 4 roky. Vďaka nej som sa zúčastnila Festivalu vedy a techniky, kde som mohla prezentovať svoj výskum a spoznať skvelých mladých, nadaných ľudí. Tiež sme na Noci výskumníkov popularizovali vedu rôznymi pokusmi, prostredníctvom ktorých sme mohli priblížiť vedu návštevníkom.

Akých aktivít sa v rámci AMAVET-u zúčastňuješ a čo zaujímavé si počas tých rokov členstva stihla zažiť?

V rámci organizácie AMAVET sa zúčastňujem ako animátorka letných vedeckých táborov pre deti, ktoré sa konajú v Bratislave alebo v zahraničí. Vďaka táborom a ďalším vedeckým aktivitám rozvíjame záujem o vedu nie len našim mladším ročníkom ale i nám. Vďaka Amavetu som navštívila môj vysnívaný CERN, kde nás prednášajúci a sprevádzajúci obohatili o veľa poznatkov a zaujímavých informácii. Čo mne veľmi sadlo, pretože milujem prepájať cestovanie s učením sa a vlastným rozvojom a toto je výborný spôsob ako ho zrealizovať.  Od minulého roka tiež spolupracujeme na tvorbe vedeckých videií – „Vedotéka“, ktoré sú určené pre deti, študentov ZS/SŠ a vysokoškolákov. Prostredníctvom Vedotéky vysvetľujeme princípy zaujímavých pokusov, ktoré každému spestria štúdium chémie.

Máš nejaký profesijný vzor?

Mojim vzorom už od začiatku výskumu toxicity hliníka je Chris Exley, ktorý je celosvetovo uznávaným odborníkom na túto problematiku. Mala som možnosť sa s ním i osobne stretnúť pred dvomi rokmi na Keele13 Meeting on Aluminium v Mexiku, čím sa mi splnil môj vedecký sen a sme spolu dodnes v kontakte.

Chcela by si na svojom odbore alebo celom vedeckom svete niečo zmeniť?

Vzhľadom na to, že biológia alebo chémia je veľmi obšírna a obe majú veľa pododvetví, tak je vždy možnosť niečo zmeniť k lepšiemu. Či už je to vybavenie labáku, užšie spolupráce s pracoviskami, firmami. A ak by som teda konkrétne ja mala moc niečo zmeniť vo vede, jednoznačne by to bolo platové ohodnotenie zamestnancov, ktoré je žiaľ často neadekvátne a odrádza ľudí zostať vo vede.

Myslíš, že je dôležité, aby sa vede v rôznych smeroch venovali aj ženy?

Ženy sú dôležitou súčasťou v rôznych vedeckých odvetviach pretože vedia vyjadriť ich ženský, iný pohľad na danú vec, majú väčší cit k poriadku a estetike vďaka čomu pekne dopĺňajú pracovný tím. A samozrejme nejedného muža poteší kolegyňa v labáku.

Čo podľa teba chýba dievčatám a ženám na Slovensku na to, aby sa ich viac venovalo vede?

Jediné čo potrebujú je sebavedomie a vysoké ciele, ktoré chcú dosiahnuť a nevzdajú sa ich i cez mnohé prekážky. Okrem toho im nič iné nebráni venovať sa vede.

Čo by si odkázala mladým ženám, ktoré by sa chceli venovať vede, no stále váhajú?

Aby sa hlavne nebáli do vedy ísť, pretože je to krásne odvetvie, kde môžu prispieť svojimi znalosťami a experimentovaním k rôznym objavom.

Karinin príbeh

Karin Iková je študentka bilógie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa výskumu toxicity hliníka, ktorý je však kvôli aktuálnej pandemickej situácii žiaľ pozastavený. Neskôr by sa chcela vybrať smerom bioanorganickej chémie a toxikológie. Popri škole sa však venuje aj ďalším oblastiam ako produktový marketing a správa sociálnych sietí. Karin je zároveň členkou našej členskej organizácie AMAVET- Asociácia pre mládež, vedu a techniku, prostredníctvom ktorej takisto rozvíja mnohé zručnosti, nielen vo vede, ale aj dôležité soft skills. V rámci tejto organizácie sa podieľa aj na tvorbe populárno-vedeckých videí seriálu Vedotéka, prostredníctvom ktorých deťom a žiakom základných či stredných škôl vysvetľuje princípy zaujímavých pokusov.

Viac o AMAVET – Asociácia pre mládež, vedu a techniku ➡️ https://www.amavet.sk/