Vidiecka mládež na Slovensku je o pätinu tradičnejšia ako mestská
Viac ako polovica na vidieku žijúcich mladých ľudí si na svojom domove cení, že je dobrým miestom pre uchovávanie tradícií a zvykov. Zároveň sa, asi o 20 percent viacej ako ich mestskí rovesníci, stránia inakosti a možného spochybňovania ich zaužívaných hodnôt. Vidiecka mládež je menej spokojná so svojím životom a viac sa obáva o svoju budúcnosť ako mládež v mestách. Nedostatok kvalitných pracovných a vzdelávacích príležitostí, zlá dopravná dostupnosť či slabší internet: aj to sú dôvody, prečo sa štvrtina mladých na vidieku obáva schopnosti splácať v blízkej budúcnosti účty a viac ako polovica by si nemohla dovoliť najnovší typ smartfónu.
Aj tieto výsledky priniesol reprezentatívny prieskum z novembra 2019, ktorý dizajnovala Rada mládeže Slovenska (RmS) a realizovala ho agentúra Focus. Závery sú doplnené aj o výsledky participatívneho zberu informácií medzi mladými formou ankety a fokusových skupín v rámci projektu Európsky dialóg s mládežou.
Prijímanie inakosti
Podľa Štatistického úradu SR žije na Slovensku až 50 % mladých ľudí vo veku 15 — 29 rokov na vidieku, teda v sídlach, ktoré majú menej ako 5 000 obyvateľov. Z nich si až 55 percent svoj domov cení ako miesto, kde sa uchovávajú tradície a zvyky. „Táto informácia nám pomáha lepšie pochopiť, že mladí ľudia na vidieku sa stránia najmä inakosti a možného spochybňovania ich spôsobov života, viery či hodnôt. Poukazuje na to aj miera prijatia inakosti v porovnaní s mestskou mládežou, ktorú sme merali na takzvanej škále sociálnej vzdialenosti,“ vysvetľuje Veronika Fishbone Vlčková z RmS.
Prieskum ukázal, že mladí na vidieku by si najmenej priali žiť vedľa ľudí inej farby pleti (63 %), liberálov (63 %) a homosexuálov (60 %). Viac ako polovica má rovnaký postoj k cudzincom, migratom, utečencom, židom či moslimom. Naopak, spolužitie s mentálne a zdravotne postihnutými ľuďmi by prekážalo viac (57 %) mestskej mládeži ako vidieckej (43 %). Mladí v malých sídlach sú otvorenejší k spolužitiu s politickými extrémistami, prekážalo by to len 47 percentám, u mestských mladých viac ako polovici.
„V porovnaní s mestom, až o štvrtinu viac mladých na vidieku si neželá mať za susedov ľudí s inou farbou pleti a ľudí s liberálnymi postojmi. Výskum ukazuje, že miera prijatia medzi mladými na vidieku je o 20 percentuálnych bodov nižšia ako medzi rovesníkmi v mestách,“ vysvetľuje V. Fishbone Vlčková.
Príležitosti znamenajú spokojnosť
Mladí na vidieku sú celkovo menej spokojní so svojím životom a majú pesimistickejšie vyhliadky do budúcnosti. Až štvrtina mladých na vidieku (26 %) si myslí, že za tri roky nebudú schopní platiť svoje účty, kým pri mladých ľuďoch z mesta je to necelá pätina (19 %). „Najväčší rozdiel sme zistili pri otázke o najnovšom mobile. Viac ako polovica mladých na vidieku (52 %) si myslí, že si o 3 roky nebude môcť dovoliť najnovší mobil, to je až o 13 percentuálnych bodov menej ako pri rovesníkoch z mesta,“ hovorí V. Fishbone Vlčková.
Podľa vyjadrení z online ankety realizovanej v rámci projektu Európsky dialóg s mládežou mladým na vidieku najviac chýbajú dobré pracovné príležitosti, prístup ku kvalitným verejným službám a kvalitnému vzdelávaniu. Ďalšími problémami, ktoré sa týkali prepojenia mladých z vidieka na okolitý svet, je slabé pripojenie k vysokorýchlostnému internetu a nedostatočná infraštruktúra a spojenie s mestským prostredím verejnou dopravou. Až 39 % mladých si myslí, že vidiek nemá dobré pokrytie vysokorýchlostným internetom. „To sa ukázalo ako veľká bariéra v zapojení do vzdelávacieho procesu aj počas krízovej situácie spätej so šírením ochorenia COVID-19,“ vysvetľuje Katarína Batková z RmS. Zároveň sa až 38 % mladých sťažuje na slabé dopravné spojenie s mestom.
„Investície štátu a samosprávy do verejnej dopravy a prepojenia so svetom prostredníctvom vysokorýchlostného internetu pomôžu rovnako mladým ľuďom ako ostatným. Dospelí mladí ľudia vidia nedostatky v chýbajúcej infraštruktúre, ktorá by ich prepojila so vzdelávaním a pracovnými príležitosťami. Je teda kľúčová, pokiaľ ide o udržanie mladých ľudí na Slovensku a na vidieku,“ myslí si V. Fishbone Vlčková. Vzdelávanie na vidieku považujú podľa výskumníčky za nedostatočné mladí ľudia v celej Európskej únii.
Dôvera nielen v demokraciu
Mladí na vidieku menej dôverujú svojim spolužiakom či spolupracovníkom než mladí v meste. Na vidieku im nedôveruje 43 % mladých, v mestách len 32 %. Celkovo však mladí dôverujú demokratickému zriadeniu ako najlepšiemu politickému systému pre Slovensko (68 %). „Prekvapujúca je však v tejto súvislosti väčšia zhovievavosť mladých na vidieku voči antidemokratickým stranám či väčšia podpora oklieštenia slobody prejavu. Kým na vidieku by strany, ktoré si želajú zvrhnutie demokracie, zakázala polovica (53 %), v meste je to 62 %,“ konštatuje Fishbone Vlčková z RmS.