Život v Európskej únii mladým ľuďom zo Slovenska vyhovuje, aj keď vedia byť kritickí

Na cestovnom pase majú nápis Európska únia, za hranice na západ cestujú bez kontroly, v podnikoch sa preukazujú EÚ digitálnym COVID certifikátom. Byť súčasťou EÚ je dnes pre mladých ľudí samozrejmosťou, ktorú si zriedka uvedomujú. Mnohí z nich dokonca život mimo únie nepoznajú. Ako členstvo v EÚ vnímajú mladí ľudia zo Slovenska, ktorí budú čoskoro politickú situáciu ovplyvňovať? To sa pokúsili zistiť odborníci z Rady mládeže Slovenska, ktorá zastrešuje mládežnícke organizácie.

V hĺbkových rozhovoroch oslovili 168 mladých žien a mužov z rôzneho spoločenského zázemia. Štúdia sa zamerala najmä na stredoškolákov vo veku 16 až 18 rokov, no zapojili sa aj vysokoškoláci. Najmladší respondenti mali 13 až 15 rokov.

Napriek tomu, že posledné roky je spoločnosť skeptickejšia voči medzinárodným politickým štruktúram, viac ako polovica respondentov vníma EÚ pozitívne. Tretina má neutrálny alebo nevyhranený názor, dôvodom je najmä nedostatok vedomostí mladých o tom, ako EÚ funguje. Negatívny vzťah naznačilo len 5 % opýtaných.

 

Hrdí mladí Európania

Väčšina opýtaných sa zhodla, že EÚ dôveruje a z členstva vyplýva viac výhod ako nevýhod. „Je to úžasný nápad, ktorý však niekedy nefunguje tak, ako by mal, no samotná myšlienka je skvelá.“ Úniu vnímajú ako „premyslený ekosystém“, spoločenstvo so silnými lídrami, ktorí sa zaujímajú aj o najslabších členov. Spomínali najmä šéfku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, ktorú zhodnotili ako razantnú ženu so silným príbehom a kultivovanými rozhodnutiami.

Podľa mladých Slovákov sa EÚ zaujíma o priority mládeže a dáva im možnosti na sebarealizáciu. Vnímajú to tak najmä angažovaní žiaci, napríklad v školských radách či parlamentoch. Integrácia uľahčuje cestovanie, pomocou vzdelávacieho projektu Erasmus a jeho fondov sa mladí môžu ľahko prihlásiť na štúdium v zahraničí. „Erasmom si EÚ robí dobré PR medzi mladými,“ vyjadril sa jeden z respondentov. Oceňovali aj snahy únie ponúkať mladým platené stáže, ako napríklad Blue Book Traineeship v Európskej komisii.

Z globálnej perspektívy má EÚ taktiež dobré meno. Študenti vyzdvihli najmä úlohu zmierovateľa, napríklad medzi Ruskom a USA, no aj snahy zmierniť napätie po brexite. Pre mnohých je EÚ symbolom šíriteľa demokracie a podpory ekologických aktivít.

 

Akým zvieraťom je EÚ?

Akým zvieraťom by bola EÚ? Najčastejšie zaznel lev či medveď, pretože sú schopní obrany. Cítiť sa v EÚ bezpečne bola u mnohých respondentov priorita: „Cítim väčšie bezpečie, keď som v inej krajine Európskej únie v porovnaní so zvyškom sveta.“

Často sa objavili aj motívy spolupráce, jednoty a solidarity, ktoré pre niektorých predstavovala včela. „Včela má farby EÚ, nie je agresívna, ale vie sa ubrániť a aby niečo vytvorila, musí spolupracovať.“

Väčšina respondentov sa zhodla pri otázke ďalšieho rozširovania EÚ. Žiadali uľahčenie prístupu balkánskym krajinám. Niektorí sa na tému pozerali pragmaticky: „Príde mi hlúpe, že všade musím ísť s pasom v rámci kontinentu.“ Kritickejšie hlasy zas videli problém v politike, napríklad v dlhodobom vetovaní vstupu Macedónska do EÚ Gréckom.

 

Nedá sa vyhovieť všetkým

Keďže väčšina respondentov si život mimo EÚ nepamätá, mnohým súčasný stav vyhovuje. Avšak popri pozitívnom ohlase rezonuje v menšom počte aj kritika. Niektorým sa nepáči, že sú negatívne názory vnímané „spiatočnícky a útočne“. Cítia, akoby preto do debaty nemohli nijak zasiahnuť. Na hodnotové témy upozornila časť kresťanských spolkov, podľa ktorých sa EÚ odkláňa od tradícií. Európu vnímajú ako príliš rozmanitú na to, aby sa citlivé otázky riešili centrálne.

V dobe rastúceho nacionalizmu na svete niektorí tiež volali po väčšej samostatnosti národných štátov. Na tému suverenity však panujú protichodné názory: „Myslím, že EÚ by mala rešpektovať suverenitu krajín, aj keď niekedy je to náročné – ako napríklad v Maďarsku a Poľsku,“ hovorí jeden z opýtaných. „Ja si na druhej strane myslím, že ak by sme sa my ocitli v takej situácii ako Maďarsko, tak by som bola rada, aby EÚ zasiahla,“ myslí si respondentka.

 

EÚ sme vraj ukradnutí

Najviac kritiky prišlo od ľudí nad 24 rokov. Chýba im väčšia iniciatíva zo strany únie riešiť problémy sociálne slabších občanov a chudobných regiónov. Sklamaní boli tiež z nesprávneho narábania s eurofondmi z dôvodu „prebujnenej byrokracie“ a korupcii. Mnohí o EÚ vedia málo. Školy sa téme nevenujú podrobne a často o spoločenstve nevedia dosť ani samotní učitelia. Z nedostatku informácií následne pramení frustrácia a skepticizmus. Pokiaľ študenti nevedia, čo sa v Bruseli deje, európskym inštitúciám veria menej. „Brusel, to je prvé, čo mi napadne, niekedy to vnímam, že tam sa rozhoduje, ale akoby som ani nevedel, aký veľký hlas máme my ako Slovensko.“

Chceli by preto konkrétne vedomosti o tom, čo EÚ vlastne robí. „EÚ sa snaží propagovať, ale nie vždy konkrétnym spôsobom, konkrétne riešenia a veci, čo robí.“ Niektorí navrhli, že by lídri mohli ukázať, ako by realita vyzerala mimo únie, napríklad cez porovnanie, koľko by stáli produkty, ak by človek nebol v EÚ. „Pomohlo by to aj tým ľuďom, ktorí nezažili život mimo EÚ, tak by si vedeli priblížiť, aký pozitívny vplyv to má.“

Dôležitým krokom k zlepšeniu informovanosti je správna komunikácia zo strany EÚ, študenti žiadajú najmä väčšiu neformálnosť. Namiesto komunikácie cez siahodlhé reporty či letáky navrhli využitie sociálnych sietí. Hoci európske inštitúcie sú v online svete aktívne, v prepočte na celkový počet obyvateľov EÚ majú žalostne málo obecenstva. Pomôcť by podľa študentov mohli informačné videá na TikToku, kampane s influencermi či cielené reklamy.