Mladá vedkyňa Evina Steinová: Vo vede musíš mať vášeň pre lúštenie hádaniek

Humanitné vedy sú veľ­mi špe­ci­fic­kým ved­ným odbo­rom. Aj v tej­to sfé­re však panu­je pre­va­ha mužov nad žena­mi. Ako túto situ­áciu vní­ma výskum­níč­ka Evina Steinová? Prezradila nám v rám­ci náš­ho seriá­lu o mla­dých vedkyniach.

Máš pocit, že je vo vede menej žien ako mužov?

Podiel žien vo vede sa výraz­ne líši regi­ón od regi­ó­nu. Napríklad v kra­ji­nách ako Gruzínsko, Irán, Omán, ale­bo Mongolsko tvo­ria ženy viac ako 50 % ľudí s titu­lom zo STEM odbo­ru. Aj v rám­ci Európy exis­tu­jú pomer­ne výraz­né roz­die­ly medzi výcho­dom a zápa­dom. Tento para­dox je zná­my už mno­ho rokov: kra­ji­ny s vyso­kou mie­rou rodo­vej rov­nos­ti majú menej žien v tech­nic­kých odbo­roch. Je to jas­ný doklad toho, že ide o spo­lo­čen­ský jav. Myslím, že v Európe je v tom­to ohľa­de veľ­kou pre­káž­kou to, že veda sa v tom­to regi­ó­ne dá kvô­li rôz­nym spo­lo­čen­ským fak­to­rom zla­diť ťaž­ko s rodi­nou. Veľa žien sa dostá­va do situ­ácie, že si musia vybrať medzi jed­ným a dru­hým, kým muži podob­né­mu tla­ku neče­lia ale­bo nie v rov­na­kej miere.

 

V čom to majú ženy vo vede ťažšie oproti mužom?

Myslím si, že ženy neúmer­ne nesú bre­me­no toho, že majú deti. Aj ja mám kole­gy­ne zo star­ších gene­rá­cii, kto­ré ešte zaži­li to, ako ich kari­é­ra zasta­la ale­bo sa spo­ma­li­la len pre­to, že sa roz­hod­li mať deti, prí­pad­ne deti nema­li, pre­to­že by muse­li obe­to­vať svo­ju kari­é­ru. Táto situ­ácia sa našťas­tie aspoň v Európe zlep­šu­je. Ženy sú na tom zasa lep­šie v tom, že obvyk­le na vedec­kú drá­hu nastu­pu­jú so sil­nej­ší­mi komu­ni­kač­ný­mi a inter­per­so­nál­ny­mi schop­nos­ťa­mi. Ak sa im poda­rí dostať ďale­ko, doká­žu obvyk­le vytvá­rať lep­šie pro­stre­die pre rast nových osob­nos­tí a talen­tov a cit­li­vej­šie pri­stu­po­vať k rôz­no­ro­dým potre­bám svo­jich podriadených.

 

Čo je pre teba na vede najviac fascinujúce? Čo ťa na nej najviac priťahuje?

Každý, kto sa venu­je vede pro­fe­si­onál­ne, musí mať v sebe vášeň pre lúš­te­nie háda­niek – to je napo­kon pod­sta­ta vedec­ké­ho báda­nia. Ja sa s taký­mi­to hádan­ka­mi stre­tá­vam v svo­jom výsku­me neus­tá­le, naprí­klad pri dešif­ro­va­ní palim­pses­tov ale­bo keď sa sna­žím zre­kon­štru­ovať „život“ neja­ké­ho ruko­pi­su. Je fas­ci­nu­jú­ce môcť sa dotý­kať doku­men­tov, kto­ré sú sta­ré 1000 ale­bo aj 1500 rokov a uve­do­mo­vať si, že tí, kto­rí tie­to objek­ty vyrá­ba­li a tí kto­rým slú­ži­li, sú už dáv­no preč.

 

Bola si členkou nejakej mládežníckej organizácie, prípadne si navštevovala konkrétne krúžky či záujmové skupiny? Pomohli ti nejakým spôsobom rozvíjať tvoj záujem o vedu?

Ako tíne­džer­ka som bola člen­kou zdru­že­nia Laura, kto­ré je medzi člen­ský­mi orga­ni­zá­cia­mi Rady mlá­de­že Slovenska. Nepovedala by som, že mi moje akti­vi­ty v tom­to zdru­že­ní pria­mo pomoh­li roz­ví­jať môj záu­jem o vedu, no urči­te ma člen­stvo roz­ví­ja­lo po osob­nost­nej stránke.

 

Ak by si mala moc niečo na svojom odbore alebo na celom priemysle zmeniť, čo by to bolo?

Priala by som si, aby vedec­ká popu­la­ri­zá­cia a out­re­ach boli nediel­nou súčas­ťou vedec­kej prá­ce v huma­nit­ných vedách. Aspoň na Slovensku tie­to dve strán­ky stá­le pokriv­ká­va­jú. Mnohokrát mám pocit, že ich aj samot­ní vedci-​humanisti sabo­tu­jú svo­jim prí­stu­pom k tomu, ako by sa veda mala robiť. U nás na Slovensku, žiaľ, vlád­ne nie úpl­ne zdra­vá potre­ba zaha­ľo­vať výskum do ťaž­ko strá­vi­teľ­né­ho žar­gó­nu, kto­rý výsled­ky vedec­kej prá­ce vzďa­ľu­je lai­kom. Je to nešvár, kto­rý by sme mla­dých ved­cov mali odučiť.

 

Kto je tvojim profesijným vzorom?

Mojim veľ­kým vzo­rom je nemec­ký pale­o­graf Bernhard Bischoff. Bol to veľ­mi skrom­ný člo­vek, kto­rý doká­zal pre­pí­sať jeden celý odbor svo­jou dlho­roč­nou usi­lov­nos­ťou a mra­ven­či­ou prá­cou. História (a huma­nit­né vedy vo vše­obec­nos­ti) nepoz­ná mla­dé hviez­dy ale­bo géni­ov pred trid­siat­kou. Skutoční veli­ká­ni sa vyná­ra­jú obvyk­le až po šty­rid­siat­ke a ich úspe­chy sú, tak ako v prí­pa­de Bischoffa, výsled­kom ich usi­lov­nos­ti, vytrva­los­ti a kreativity.

 

Je podľa teba dôležité, aby sa vede v rôznych odvetviach venovali aj ženy?

Nepovedala by som, že je pre mňa dôle­ži­té, aby sa vede špe­ci­fic­ky veno­va­li ženy. Skôr je pre mňa dôle­ži­té, aby sa vede veno­va­li ľudia zo všet­kých spo­lo­čen­ských a kul­túr­nych pro­stre­dí, lebo veda čer­pá z rôz­no­ro­dos­ti pohľa­dov. Pohľady, kto­ré pri­ná­ša­jú ženy, sú hod­not­né, a pre­to pat­ria do vedy.

 

Čo by potrebovali dievčatá a ženy na Slovensku na to, aby sa ich viac mohlo venovať vede?

Myslím, že im veľ­mi ško­dia nezdra­vé ste­re­oty­py, kto­rým sú vysta­vo­va­né počas puber­ty. Práve v tom­to cit­li­vom obdo­bí sa čas­to roz­ho­du­jú o svo­jej budú­cej kari­é­re a vybe­ra­jú si aj či pôj­du na vyso­kú ško­lu a aký odbor budú štu­do­vať. Mnohokrát sta­čí málo, aby bolo ich kreh­ké seba­ve­do­mie potla­če­né ale­bo aby kvô­li mien­ke svo­jich roves­ní­kov robi­li roz­hod­nu­tia, kto­ré neskôr oľutujú.

 

Čo by si rada odkázala mladým ženám, ktoré sa venujú/​by sa rady venovali vede?

Že vo vede je omno­ho dôle­ži­tej­šie nevzdá­vať sa a postu­po­vať malý­mi krok­mi, a nie to, či máte nada­nie ale­bo talent. A tiež, že pokiaľ máte pocit, že nie­čo­mu nero­zu­mie­te, máte pochyb­nos­ti ale­bo si neve­rí­te, tak ste na tom lep­šie ako tí, kto­rí si veria prí­liš. Nikdy nie je chy­ba sa pýtať ale­bo si pri­znať, že nie­čo­mu nero­zu­mie­te. Problém je, ak je nie­kto prí­liš suverénny.

Evinin príbeh

 

Evina vyštu­do­va­la kla­sic­kú a stre­do­ve­kú latin­či­nu na Masarykovej uni­ver­zi­te v Brne a medie­va­lis­ti­ku na Utrechtskej uni­ver­zi­te v Holandsku. V Holandsku tiež zís­ka­la svoj dokto­rát. Okrem tej­to kra­ji­ny žila nie­koľ­ko rokov aj v Kanade a v budúc­nos­ti sa plá­nu­je pre­sťa­ho­vať do Libanonu. Posledné tri roky pôso­bí ako výskum­níč­ka na Huygensovom inšti­tú­te v Amsterdame. Je odbor­níč­kou na stre­do­ve­ké latin­ské ruko­pi­sy. Jej súčas­ný výskum sa venu­je naj­star­šej stre­do­ve­kej encyk­lo­pé­dii, šíre­niu ino­vá­cii v stre­do­ve­ku, a úlo­he inte­lek­tu­ál­nych sie­tí pri tom­to šíre­ní. Okrem vedy sa tiež venu­je vedec­kej popu­la­ri­zá­cii. Jej his­to­ric­ké člán­ky vychá­dza­jú na HistoryWebe. Spolupracuje s ďal­ší­mi slo­ven­ský­mi média­mi a platformami.

Viac o mlá­dež­níc­kej orga­ni­zá­cii ➡️ Laura – Združenie mla­dých náj­de­te tu https://​www​.lau​ra​-mla​dez​.sk/

 

Ak si chce­te pre­čí­tať viac o jej prá­ci, pozri­te sa na jej Innovating kno­wled­ge pro­jekt Homo moder­nus ale­bo jej člán­ky na por­tá­li Academia.