Mladá vedkyňa Karin Iková: Zvedavosťou a skúmaním sa snažíme posúvať svet vpred

Naša člen­ská orga­ni­zá­cia AMAVET- Asociácia pre mlá­dež, vedu a tech­ni­ku je jed­nou z naj­zná­mej­ších vedec­kých orga­ni­zá­cií pre mlá­dež. Jeho člen­kou je aj Karin Iková, štu­dent­ka bio­ló­gie na Prírodovedeckej fakul­te UK. Práve Karin je našou Ďalšou res­pon­dent­kou v seriá­li o mla­dých ved­ky­niach, kto­rý sme odštar­to­va­li pri prí­le­ži­tos­ti Medzinárodného dňa žien a diev­čat vo vede. Prezradila nám, čo ju na vede naj­viac fas­ci­nu­je, ale aj to, ako jej v roz­ví­ja­ní záuj­mov pomá­ha prá­ve AMAVET.

Máš pocit, že je vo vede vo všeobecnosti viac mužov ako žien?

Úprimne, to už tak­to vôbec nevní­mam. Mám vyštu­do­va­nú stred­nú che­mic­kú, a keď si ju vez­mem ako prí­klad, tak pomer žien a mužov tam bol veľ­mi vyrov­na­ný. Môže sa nám to však zdať kvô­li minu­los­ti, kedy to ženy  nema­li sku­toč­ne ľah­ké a muse­li si svo­je posta­ve­nie nie­len vo vede vydrieť.

 

Myslíš, že dnes to majú ženy vo vede stále horšie ako muži? 

Nemyslím si, že by to mali ženy vo vede v nie­čom hor­šie ale­bo lep­šie. V tej­to dobe sa stre­tá­vam s rov­no­cen­nos­ťou v tom­to odvet­ví a nie so slo­va­mi, že by ženy nez­vlád­li neja­kú prá­cu, kto­rá pat­rí výhrad­ne mužom.

 

Čo teba na vede najviac priťahuje?

Pre mňa bola veda od malič­ka veľ­mi fas­ci­nu­jú­ca. Vieme sa pono­riť do mik­ros­ve­ta pomo­cou mik­ro­sko­pu a záro­veň skú­mať nie­koľ­ko kilo­met­rov vzdia­le­né objek­ty na oblo­he vďa­ka tele­sko­pu. Skúmame a obja­vu­je­me nové dru­hy v živo­číš­nej a rast­lin­nej ríši, sto­jí­me za objav­mi význam­ných lie­čiv, mate­riá­lov a mno­ho ďal­šie­ho. To je pres­ne to, čo ma na vede naj­viac pri­ťa­hu­je. Našou zve­da­vos­ťou a neus­tá­lym skú­ma­ním posú­va­me ten­to svet vpred a záro­veň sa sna­ží­me vysvet­liť vznik a význam našej exis­ten­cie a všet­kým dru­hov oko­lo nás.

Si členkou AMAVET‑u. Pomohla ti organizácia nejakým spôsobom rozvinúť tvoj záujem o vedu?

Členkou Asociácie pre mlá­dež, vedu a tech­ni­ku som už 4 roky. Vďaka nej som sa zúčast­ni­la Festivalu vedy a tech­ni­ky, kde som moh­la pre­zen­to­vať svoj výskum a spoz­nať skve­lých mla­dých, nada­ných ľudí. Tiež sme na Noci výskum­ní­kov popu­la­ri­zo­va­li vedu rôz­ny­mi pokus­mi, pro­stred­níc­tvom kto­rých sme moh­li pri­blí­žiť vedu návštevníkom.

 

Akých aktivít sa v rámci AMAVET‑u zúčastňuješ a čo zaujímavé si počas tých rokov členstva stihla zažiť?

V rám­ci orga­ni­zá­cie AMAVET sa zúčast­ňu­jem ako ani­má­tor­ka let­ných vedec­kých tábo­rov pre deti, kto­ré sa kona­jú v Bratislave ale­bo v zahra­ni­čí. Vďaka tábo­rom a ďal­ším vedec­kým akti­vi­tám roz­ví­ja­me záu­jem o vedu nie len našim mlad­ším roč­ní­kom ale i nám. Vďaka Amavetu som nav­ští­vi­la môj vysní­va­ný CERN, kde nás pred­ná­ša­jú­ci a spre­vá­dza­jú­ci obo­ha­ti­li o veľa poznat­kov a zau­jí­ma­vých infor­má­cii. Čo mne veľ­mi sad­lo, pre­to­že milu­jem pre­pá­jať ces­to­va­nie s uče­ním sa a vlast­ným roz­vo­jom a toto je výbor­ný spô­sob ako ho zre­a­li­zo­vať.  Od minu­lé­ho roka tiež spo­lu­pra­cu­je­me na tvor­be vedec­kých vide­ií – „Vedotéka“, kto­ré sú urče­né pre deti, štu­den­tov ZS/​SŠ a vyso­koš­ko­lá­kov. Prostredníctvom Vedotéky vysvet­ľu­je­me prin­cí­py zau­jí­ma­vých poku­sov, kto­ré kaž­dé­mu spes­tria štú­dium chémie.

 

Máš nejaký profesijný vzor?

Mojim vzo­rom už od začiat­ku výsku­mu toxi­ci­ty hli­ní­ka je Chris Exley, kto­rý je celo­sve­to­vo uzná­va­ným odbor­ní­kom na túto prob­le­ma­ti­ku. Mala som mož­nosť sa s ním i osob­ne stret­núť pred dvo­mi rok­mi na Keele13 Meeting on Aluminium v Mexiku, čím sa mi spl­nil môj vedec­ký sen a sme spo­lu dodnes v kontakte.

 

Chcela by si na svojom odbore alebo celom vedeckom svete niečo zmeniť? 

Vzhľadom na to, že bio­ló­gia ale­bo ché­mia je veľ­mi obšír­na a obe majú veľa podod­vet­ví, tak je vždy mož­nosť nie­čo zme­niť k lep­šie­mu. Či už je to vyba­ve­nie labá­ku, užšie spo­lu­prá­ce s pra­co­vis­ka­mi, fir­ma­mi. A ak by som teda kon­krét­ne ja mala moc nie­čo zme­niť vo vede, jed­no­znač­ne by to bolo pla­to­vé ohod­no­te­nie zamest­nan­cov, kto­ré je žiaľ čas­to neadek­vát­ne a odrá­dza ľudí zostať vo vede.

Myslíš, že je dôležité, aby sa vede v rôznych smeroch venovali aj ženy?

Ženy sú dôle­ži­tou súčas­ťou v rôz­nych vedec­kých odvet­viach pre­to­že vedia vyjad­riť ich žen­ský, iný pohľad na danú vec, majú väč­ší cit k poriad­ku a este­ti­ke vďa­ka čomu pek­ne dopĺňa­jú pra­cov­ný tím. A samoz­rej­me nejed­né­ho muža pote­ší kole­gy­ňa v labáku.

 

Čo podľa teba chýba dievčatám a ženám na Slovensku na to, aby sa ich viac venovalo vede?

Jediné čo potre­bu­jú je seba­ve­do­mie a vyso­ké cie­le, kto­ré chcú dosiah­nuť a nevzda­jú sa ich i cez mno­hé pre­káž­ky. Okrem toho im nič iné neb­rá­ni veno­vať sa vede.

 

Čo by si odkázala mladým ženám, ktoré by sa chceli venovať vede, no stále váhajú?

Aby sa hlav­ne nebá­li do vedy ísť, pre­to­že je to krás­ne odvet­vie, kde môžu pris­pieť svo­ji­mi zna­los­ťa­mi a expe­ri­men­to­va­ním k rôz­nym objavom.

Karinin príbeh

Karin Iková je štu­dent­ka biló­gie na Prírodovedeckej fakul­te Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa výsku­mu toxi­ci­ty hli­ní­ka, kto­rý je však kvô­li aktu­ál­nej pan­de­mic­kej situ­ácii žiaľ poza­sta­ve­ný. Neskôr by sa chce­la vybrať sme­rom bio­anor­ga­nic­kej ché­mie a toxi­ko­ló­gie. Popri ško­le sa však venu­je aj ďal­ším oblas­tiam ako pro­duk­to­vý mar­ke­ting a sprá­va sociál­nych sie­tí. Karin je záro­veň člen­kou našej člen­skej orga­ni­zá­cie AMAVET- Asociácia pre mlá­dež, vedu a tech­ni­ku, pro­stred­níc­tvom kto­rej takis­to roz­ví­ja mno­hé zruč­nos­ti, nie­len vo vede, ale aj dôle­ži­té soft skills. V rám­ci tej­to orga­ni­zá­cie sa podie­ľa aj na tvor­be populárno-​vedeckých videí seriá­lu Vedotéka, pro­stred­níc­tvom kto­rých deťom a žia­kom základ­ných či stred­ných škôl vysvet­ľu­je prin­cí­py zau­jí­ma­vých pokusov.

 

Viac o AMAVET – Asociácia pre mlá­dež, vedu a tech­ni­ku ➡️ https://​www​.ama​vet​.sk/