Mladá vedkyňa Anna Malová: Človek sa učí skúšaním a experimentami

Žien vo vede je výraz­ne menej ako mužov. Avšak náj­du sa aj také, kto­ré búra­jú všet­ky ste­re­oty­py a uka­zu­jú nám, že diev­ča­tá a ženy majú v tom­to sme­re také isté mies­to ako muži. Sme hrdí, že aj na Slovensku náj­de­me také­to šikov­né mla­dé ženy, kto­ré sa neda­li odra­diť a dnes sa venu­jú tomu, čo ich sku­toč­ne baví a napĺňa. Pri prí­le­ži­tos­ti Medzinárodného dňa diev­čat a žien vo vede, kto­rý osla­vu­je­me 11.februára, vám nie­koľ­ko takých­to mla­dých žien pred­sta­ví­me. S ako prvou sme sa roz­prá­va­li so 17-​ročnou Annou Malovou.

Prečo myslíš, že je vo vede vo všeobecnosti viac mužov ako žien?

Myslím si, že prob­lém nedos­tat­ku žien v oblas­ti prí­rod­ných vied je veľ­mi kom­plex­ný a spa­dá ďale­ko do minu­los­ti. Od žien sa oča­ká­va­la skôr sta­rost­li­vosť o deti a domác­nosť, zatiaľ čo muži sa mali o rodi­nu posta­rať. Svet sa však v tom­to sme­re posu­nul skôr, ako sme sa na to stih­li zvyk­núť. Od žien sa však stá­le oča­ká­va, že si budú chcieť zalo­žiť rodi­nu a z roz­prá­va­nia zná­mych viem, že život ved­ca vie byť nároč­ný. Pokiaľ by chce­la mať deti aj vedec­kú kari­é­ru, mohol by nastať prob­lém naprí­klad pri nociach strá­ve­ných v labo­ra­tó­riách. Keďže muži nie sú pova­žo­va­ní za tých, kto­rí sa o rodi­nu sta­ra­jú o deti a domác­nosť, u nich taký­to kon­flikt nevzniká.

Viem si pred­sta­viť, že ďal­šou bari­é­rou by moh­la byť v nie­kto­rých prí­pa­doch aj stá­le pre­tr­vá­va­jú­ca pat­riar­chia. V minu­lom sto­ro­čí, obzvlášť v západ­nej čas­ti sve­ta, boli za tých inte­li­gent­ných pova­žo­va­ní muži. Prírodné vedy sú často­krát pova­žo­va­né za nároč­nej­šie a tak pre­vlá­dal názor, že prí­rod­né vedy sú len pre mužov. Dievčatám tak ostal deje­pis,  v  50.rokoch aj lek­cie o tom, ako byť dob­rou manželkou.

 

V čom to majú ženy vo vede horšie a v čom lepšie ako muži?

Ženy to majú vo vede pod­ľa mňa pod­stat­ne ťaž­šie v tom, že od spo­loč­nos­ti v mno­hých prí­pa­doch nedos­ta­nú pod­po­ru. Mnoho zamest­ná­va­te­ľov tiež od žien oča­ká­va, že ote­hot­ne­jú a budú mať deti, čo by zna­me­na­lo mater­skú dovo­len­ku a pau­zu od prá­ce. Myslím si, že v tom­to ohľa­de môžu byť ženy dis­kri­mi­no­va­né pri hľa­da­ní si prá­ce v oblas­ti vedy.

Na dru­hej stra­nu, často­krát počú­vam, že zamest­ná­va­te­ľom chý­ba žen­ský pohľad vo vede a radi by na vedec­kých pozí­ciach mali aj ženy. Tu však vzni­ká prob­lém, je ťaž­ké ich nájsť, pre­to­že od útle­ho veku sú vede­né k iným pred­me­tom ako je STEM. Povedala by som však, že to do veľ­kej mie­ry závi­sí aj na kra­ji­ne a kultúre.

 

Čo je pre teba na vede najviac fascinujúce? 

Na vede ma veľ­mi fas­ci­nu­je, že člo­vek sa učí skú­ša­ním a výsku­mom, hľa­dá odpo­ve­de, kto­ré sa neda­jú nájsť v učeb­ni­ciach, pre­to­že na takú otáz­ku ešte pred tým nikto nena­šiel odpo­veď, prí­pad­ne je odpo­veď nie­ko­ho iné­ho spochybňovaná.

Mňa naj­viac zau­jí­ma medi­cí­na, obzvlášť odde­le­nie dušev­né­ho zdra­via. Fascinuje ma, akým spô­so­bom ľud­ské telo fun­gu­je, ako sú jed­not­li­vé čas­ti pop­re­pá­ja­né. Duševné zdra­vie sa dlho neb­ra­lo ako súčasť medi­cí­ny a ľudia bra­li dušev­ne cho­rých ako posad­nu­tých. Veľa otá­zok v tej­to oblas­ti je dote­raz nezod­po­ve­da­ných. Tento “závoj tajom­stva” dáva vede a psy­chiat­rii neodo­la­teľ­ný šarm, kto­rý ma moti­vu­je spoz­nať tie­to oblas­ti viac.

 

Akým spôsobom ťa v tvojich záujmoch podporuje tvoja škola? 

Už keď som priš­la na LEAF Academy, mala som veľ­ký záu­jem o vedu. Spôsob jej vyučo­va­nia ma ešte viac moti­vo­val hľa­dať odpo­ve­de na otáz­ky, kto­ré neviem zod­po­ve­dať. Počas hodín sa totiž neučí­me infor­má­cie len naspa­mäť, ale robí­me aj mno­ho iných, men­ších pro­jek­tov, kde sa vedo­mos­ti učí­me apli­ko­vať do iných oblas­tí a učí­me sa hľa­dať spo­je­nia medzi jed­not­li­vý­mi infor­má­cia­mi. Takýto spô­sob výuč­by mi uká­zal, že s vedou sa dajú robiť ešte fas­ci­nu­jú­cej­šie veci, ako som si myslela.

V čom má pre teba fungovanie LEAF Academy najväčší prínos?

Moja ško­la fun­gu­je tro­chu inak, ako ostat­né stred­né ško­ly. Prvé dva roky máme všet­ky pred­me­ty povin­né, pod­ni­ka­vé líder­stvo, huma­nit­né vedy aj prí­rod­né vedy. Keďže som len dru­háč­ka, vybrať si pred­me­ty kto­ré ma bavia a zlep­šo­vať sa v nich na vyso­kej úrov­ni budem môcť až za rok. Škola má v mojom záuj­me o vedu veľ­mi pod­po­ru­je už aj teraz. Zaujíma ma naprí­klad mate­ma­ti­ka, ale na oby­čaj­ných hodi­nách som sa veľa nové­ho nenau­či­la. Preto mi dovo­li­li si zobrať kurz AP Calculus, kto­rý by som za nor­mál­nych okol­nos­tí moh­la mať naj­skôr o rok.

LEAF Academy pri­ná­ša aj mno­ho iných prí­le­ži­tos­tí mimo nor­mál­ne­ho vyučo­va­nia. Napríklad, minu­lý semes­ter som mala mož­nosť mať kurz na tému Medical Problem Solving, kde som sa nauči­la, ako pri­stu­po­vať ku kazu­is­ti­kám a moji spo­lu­žia­ci, s kto­rý­mi sme pra­co­va­li na pro­jek­toch, boli z celé­ho sve­ta. Vďaka pred­me­tu pod­ni­ka­vé líder­stvo som sa nauči­la pra­co­vať na pro­jek­toch a mám tak mož­nosť ostat­ným stre­doš­ko­lá­kom vytvo­riť vzde­lá­va­cie prí­le­ži­tos­ti, kto­ré som ja nemala.

 

Ak by si mala moc niečo na svojom „odbore“ alebo na celom priemysle zmeniť, čo by to bolo?

Ak by bolo mož­né nie­čo zme­niť v oblas­ti výsku­mu o dušev­nom zdra­ví, či v oblas­ti psy­chiat­rie ako takej, bola by to finanč­ná pod­po­ra. Myslím si, že výskum o psy­chic­kých cho­ro­bách a ich pre­po­je­ní s iný­mi čas­ťa­mi tela je veľ­mi dôle­ži­tý, hlav­ne v tej­to dobe, keď ich výskyt ras­tie. Preto jeden z našich cie­ľov do budúc­nos­ti v rám­ci pro­jek­tu MEDCON je aj zor­ga­ni­zo­vať verej­nú finanč­nú zbier­ku pre kli­ni­ku det­skej psy­chiat­rie v Bratislave. Keď som sa totiž raz pre­chá­dza­la po nemoc­ni­ci, vide­la som, ako mno­ho iných kli­ník dostá­va finanč­né dary, ale na deti z psy­chiat­ric­ké­ho odde­le­nia sa často­krát zabúda.

Tiež by som rada zmier­ni­la stig­mu v oblas­ti dušev­né­ho zdra­via. Keďže sa o tých­to témach veľa neroz­prá­va, ľudia majú čas­to skres­le­né pred­sta­vy o dušev­ných poru­chách, prí­pad­ne im chý­ba empa­tia a pocho­pe­nie voči pacien­tom. Aj to sa sna­ží­me zlep­šiť v rám­ci blo­gu s náz­vom “Čo oči nevi­dia” a tiež si veľ­mi cením pro­jek­ty ako Chuť žiť ale­bo Inako.

 

Máš vo vede nejaký profesionálny vzor, ku ktorému vzhliadaš? 

Popravde, nemys­lím si, že mám neja­ké pro­fe­sij­né vzo­ry. Je však nie­koľ­ko ľudí, kto­rí ma inšpi­ru­jú naprí­klad tým, ako pri­stu­pu­jú k svo­jej prá­ci. Pani doktor­ka Romana Hanuštiaková, kto­rá pra­cu­je na kli­ni­ke det­skej psy­chiat­rie mi je veľ­kým vzo­rom v tom, ako pri­stu­pu­je k pacien­tom. Ďalším veľ­kým vzo­rom je pre mňa pani pro­fe­sor­ka Ľubomíra Tóthová z Inštitútu mole­ku­lár­nej bio­me­di­cí­ny, kto­rá sa okrem skve­lej vedec­kej prá­ce sna­ží k výsku­mu moti­vo­vať a zapo­jiť aj mla­dých ľudí.

 

Prečo je podľa teba dôležité, aby sa vede v rôznych odvetviach venovali aj ženy?

Verím, že je dôle­ži­té, aby sa vede veno­va­li aj ženy, pre­to­že ak celé pohla­vie z vedy odstrih­ne­me, prí­de­me o mno­ho skve­lých ved­cov či vedec­kých obja­vov. Verím, že ženy sú rov­na­ko inte­li­gent­né, ako muži, a mno­ho výsku­mov doka­zu­je, že výsled­ky diev­čat a chlap­cov v oblas­ti prí­rod­ných vied sú viac než porov­na­teľ­né. Nemali by sme o taký poten­ciál prí­sť len kvô­li dis­kri­mi­ná­cii či pre­sved­če­niu spoločnosti.

 

Čo by potrebovali dievčatá a ženy na Slovensku na to, aby sa ich viac mohlo venovať vede?

Myslím si, že by to chce­lo zme­niť troš­ku nasta­ve­nie spo­loč­nos­ti. Stredná Európa je mies­ta­mi kon­zer­va­tív­nej­šia v oblas­ti spo­lo­čen­ských úloh jed­not­li­vých pohla­ví, a ženy tak nedos­tá­va­jú pod­po­ru, kto­rú by potre­bo­va­li. Tým mys­lím obzvlášť oblas­ti ako sú inži­nier­stvo ale­bo infor­ma­ti­ka. Sama som sa mno­ho­krát stret­la s udi­ve­ný­mi pohľad­mi, že som diev­ča a rada prog­ra­mu­jem.  Keby sme diev­ča­tá od malič­ka nevied­li k huma­nit­ným vedám, ale necha­li ich vybrať si bez žiad­nych násled­kov v podo­be “šika­ny” či udi­ve­ných pohľa­dov, ich roz­hod­nu­tia by boli o nie­čo úprimnejšie.

 

Čo by si rada odkázala mladým ženám, ktoré sa venujú alebo by sa rady venovali vede?

Netreba sa báť toho, že sme ženy. To, že spo­loč­nosť nie vždy vidí našu hod­no­tu nezna­me­ná, že ju nemô­že­me vidieť my samé.

Annin príbeh

 

Anna má 17 rokov a momen­tál­ne je štu­dent­kou 2.ročníka LEAF Academy v Bratislave. O vedu sa zau­jí­ma­la od malič­ka, čo ju pri­vied­lo k absol­vo­va­niu che­mic­kých či bio­lo­gic­kých olym­piád. Zúčastnila sa aj 9‑mesačného prog­ra­mu TalentGuide, kde sa viac nauči­la o sve­te infor­ma­ti­ky. So svo­jim pro­jek­tom o kla­sic­kej mecha­ni­ke sa násled­ne zúčast­ni­la Juniorskej vedec­kej kon­fe­ren­cie v Prahe. Zaujíma sa aj o medi­cí­nu a prá­ve kvô­li tomu zalo­ži­la pro­jekt MEDCON, kto­rý sa sna­ží poskyt­núť pries­tor na roz­ví­ja­nie zruč­nos­tí v tom­to sme­re pre stre­doš­ko­lá­kov. Jej akti­vi­ty pri tom však neskon­či­li a v lete dokon­ca zor­ga­ni­zo­va­la súťaž v písa­ní populárno-​vedeckých člán­kov v spo­lu­prá­ci s Inštitútom mole­ku­lár­nej medi­cí­ny. Víťazi mali neskôr mož­nosť strá­viť deň na Inštitúte, kde sa uči­li izo­lo­vať neut­ro­fi­ly z krvi. Okrem toho sa jej minu­lý mesiac poda­ri­lo zor­ga­ni­zo­vať koreš­pon­denč­ný semi­nár KaSMED.

Viac o LEAF Academy náj­de­tu tu ➡️ https://​www​.lea​fa​ca​de​my​.eu/sk