Hodnoty mladých — veria mladí v demokraciu?

Typ výskumu: výskum v 18-​tich mládežníckych organizáciách
Veľkosť vzorky: 3016 respondentov v 18 organizáciách
Zber dát: 28. mája — 15. júla 2020 (Kantar CZ)
Cieľová skupina: 15 — 29 rokov
Metódy: náhodný výber
Miesto: ČR a SR

Mladí demokraciu nespochybňujú, ale majú plytkú znalosť demokratických princípov a veľkú nedôveru voči politickým stranám a verejným inštitúciám.

 

Mladým ľuďom chý­ba hlb­šie poro­zu­me­nie toho, čo sa pod kon­cep­tom demok­ra­cie skrý­va a ako vlast­ne spo­loč­nosť a poli­ti­ka fungujú.

Mladí sú nespo­koj­ní s tým ako sú poli­tic­ké stra­ny a poli­ti­ci schop­ní rie­šiť prob­lé­my, kto­ré pova­žu­jú za dôle­ži­té. Nedôveruje im zhod­ne 62% mla­dých Slovákov a Čechov.

Podiel „odpo­je­ných“ mla­dých voli­čov, kto­rí necho­dia voliť, je vyso­ký. Na začiat­ku leta 2020 by sko­ro tre­ti­na mla­dých v Česku nešla voliť, res­pek­tí­ve neve­de­la koho voliť. Na Slovensku je to štvrtina.

Volebné pre­fe­ren­cie uka­zu­jú, že mla­dí v nema­lom množ­stve pod­po­ru­jú buď popu­lis­tic­ké stra­ny ale­bo také, kto­ré nepo­va­žu­jú rešpek­to­va­nie demok­ra­tic­kých prin­cí­pov za prioritu.

 

Dôvera v inštitúcie sa považuje za dôležitý prvok demokracie, ktorý zabezpečuje jej legitimitu a stabilitu. Mieru dôvery mladí preberajú z domu či okolia.

 

Dôvera vo verej­né  inšti­tú­cie odrá­ža doj­my a skú­se­nos­ti ľudí s fun­go­va­ním inšti­tú­cií, prí­pad­ne ich repre­zen­tan­tov a tiež to, ako súhla­sia s poli­ti­kou vlád­nu­ce­ho režimu.

Mladí ľudia dôve­ru­jú inšti­tú­ciám v podob­nej mie­re ako star­šia gene­rá­cia. Socializácia v kru­hu rodi­ny, ško­ly a kama­rá­tov v mla­dom veku je dôle­ži­tá pre prvot­né kon­cep­tu­ali­zo­va­nie dôve­ry v mla­dom veku. Ukazuje sa, že so zvy­šu­jú­cim vekom je mie­ra dôve­ry viac ovplyv­ne­ná osob­nou skúsenosťou.

Dôvera v inšti­tú­cie je pre­po­je­ná s tým ako si ľudia dôve­ru­jú navzá­jom. Len kaž­dý pia­ty mla­dý člo­vek dekla­ru­je, že väč­ši­ne ľudí dôve­ru­je. V Česku sú ženy v porov­na­ní s muž­mi viac opatr­né. Na Slovensku naj­viac dôve­ru­jú 20 – 24 roč­ní, ich dôve­ra v ľudí oko­lo seba násled­ne prud­ko kle­sá. Členovia mlá­dež­níc­kych orga­ni­zá­cií pre­ja­vu­jú vyš­šiu medzi­ľud­skú dôveru.

 

Alarmujúci je fakt, že viac ako polovica (56%) mladých na Slovensku a  65% mladých v Česku má pocit, že rozhodne alebo skôr nevie nič ovplyvniť, politike nerozumie a nemá názory, ktoré je treba vypočuť.

 

Z toho až štvr­ti­na v Česku resp. päti­na mla­dých na Slovensku si mys­lí, že nemá vôbec žia­den vplyv, nevie vôbec sfor­mu­lo­vať svo­je poli­tic­ké názo­ry a vôbec nero­zu­mie politike.

Mladí na Slovensku majú pocit, že ich vplyv v oblas­ti poli­ti­ky je väč­ší ako to poci­ťu­jú mla­dí v Česku.

Viera vo vlast­nú poli­tic­kú účin­nosť medzi mla­dý­mi v Česku a na sa Slovensku líši aj v závis­los­ti od toho, ako dôve­ru­jú verej­ným inšti­tú­ciám. Kým na Slovensku tí, kto­rí dôve­ru­jú občian­skej spo­loč­nos­ti, medzi­ná­rod­ným orga­ni­zá­ciám a pre­zi­dent­ke, vní­ma­jú svoj vlast­ný vplyv na poli­ti­ku ako veľ­mi malý, v Česku majú títo mla­dí pocit, že ju vedia ovplyv­niť do veľ­kej miery.

 

Viera v demokraciu a jej princípy

Takmer 80% mla­dých ľudí verí v správ­nosť demok­ra­cie na Slovensku, v Česku je pod­po­ra demok­ra­cie o nie­čo niž­šia. Avšak kaž­dý tre­tí mla­dý člo­vek pova­žu­je voľ­by za plyt­va­nie času a peňa­zí. Demokraciu tiež pod­po­ru­jú skôr tí, kto­rí nad­ra­ďu­jú osob­nú slo­bo­du nad zdra­vie ostatných.

Slovenská repub­li­ka

Česká repub­li­ka

Dôveryhodnosť ľudí

Mladí ľudia na Slovensku nie sú veľ­mi dôver­či­ví, až 80% z nich je v sty­ku s dru­hý­mi ľuď­mi opatr­ných. Najviac dôve­ru­jú ľudia vo veku 25 — 29 rokov, ich dôve­ra je vo vyš­šom veku znač­ne naštrbená.

Slovenská repub­li­ka

Štyria z pia­tich mla­dých ľudí v ČR sú v sty­ku s iný­mi ľuď­mi opatr­ní a len kaž­dý pia­ty dekla­ru­je, že väč­ši­ne ľudí dôve­ru­je. Ženy sú v porov­na­ní s muž­mi viac opatr­né. Naopak, čle­no­via orga­ni­zá­cií voči dru­hým ľuďom pre­ja­vu­jú vyš­šiu dôveru.

Česká repub­li­ka