Hodnoty mladých — veria mladí v demokraciu?

Typ výskumu: výskum v 18-tich mládežníckych organizáciách
Veľkosť vzorky: 3016 respondentov v 18 organizáciách
Zber dát: 28. mája — 15. júla 2020 (Kantar CZ)
Cieľová skupina: 15 — 29 rokov
Metódy: náhodný výber
Miesto: ČR a SR

Mladí demokraciu nespochybňujú, ale majú plytkú znalosť demokratických princípov a veľkú nedôveru voči politickým stranám a verejným inštitúciám.

 

Mladým ľuďom chýba hlbšie porozumenie toho, čo sa pod konceptom demokracie skrýva a ako vlastne spoločnosť a politika fungujú.

Mladí sú nespokojní s tým ako sú politické strany a politici schopní riešiť problémy, ktoré považujú za dôležité. Nedôveruje im zhodne 62% mladých Slovákov a Čechov.

Podiel „odpojených“ mladých voličov, ktorí nechodia voliť, je vysoký. Na začiatku leta 2020 by skoro tretina mladých v Česku nešla voliť, respektíve nevedela koho voliť. Na Slovensku je to štvrtina.

Volebné preferencie ukazujú, že mladí v nemalom množstve podporujú buď populistické strany alebo také, ktoré nepovažujú rešpektovanie demokratických princípov za prioritu.

 

Dôvera v inštitúcie sa považuje za dôležitý prvok demokracie, ktorý zabezpečuje jej legitimitu a stabilitu. Mieru dôvery mladí preberajú z domu či okolia.

 

Dôvera vo verejné  inštitúcie odráža dojmy a skúsenosti ľudí s fungovaním inštitúcií, prípadne ich reprezentantov a tiež to, ako súhlasia s politikou vládnuceho režimu.

Mladí ľudia dôverujú inštitúciám v podobnej miere ako staršia generácia. Socializácia v kruhu rodiny, školy a kamarátov v mladom veku je dôležitá pre prvotné konceptualizovanie dôvery v mladom veku. Ukazuje sa, že so zvyšujúcim vekom je miera dôvery viac ovplyvnená osobnou skúsenosťou.

Dôvera v inštitúcie je prepojená s tým ako si ľudia dôverujú navzájom. Len každý piaty mladý človek deklaruje, že väčšine ľudí dôveruje. V Česku sú ženy v porovnaní s mužmi viac opatrné. Na Slovensku najviac dôverujú 20-24 roční, ich dôvera v ľudí okolo seba následne prudko klesá. Členovia mládežníckych organizácií prejavujú vyššiu medziľudskú dôveru.

 

Alarmujúci je fakt, že viac ako polovica (56%) mladých na Slovensku a  65% mladých v Česku má pocit, že rozhodne alebo skôr nevie nič ovplyvniť, politike nerozumie a nemá názory, ktoré je treba vypočuť.

 

Z toho až štvrtina v Česku resp. pätina mladých na Slovensku si myslí, že nemá vôbec žiaden vplyv, nevie vôbec sformulovať svoje politické názory a vôbec nerozumie politike.

Mladí na Slovensku majú pocit, že ich vplyv v oblasti politiky je väčší ako to pociťujú mladí v Česku.

Viera vo vlastnú politickú účinnosť medzi mladými v Česku a na sa Slovensku líši aj v závislosti od toho, ako dôverujú verejným inštitúciám. Kým na Slovensku tí, ktorí dôverujú občianskej spoločnosti, medzinárodným organizáciám a prezidentke, vnímajú svoj vlastný vplyv na politiku ako veľmi malý, v Česku majú títo mladí pocit, že ju vedia ovplyvniť do veľkej miery.

 

Viera v demokraciu a jej princípy

Takmer 80% mladých ľudí verí v správnosť demokracie na Slovensku, v Česku je podpora demokracie o niečo nižšia. Avšak každý tretí mladý človek považuje voľby za plytvanie času a peňazí. Demokraciu tiež podporujú skôr tí, ktorí nadraďujú osobnú slobodu nad zdravie ostatných.

Slovenská republika

Česká republika

Dôveryhodnosť ľudí

Mladí ľudia na Slovensku nie sú veľmi dôverčiví, až 80% z nich je v styku s druhými ľuďmi opatrných. Najviac dôverujú ľudia vo veku 25 — 29 rokov, ich dôvera je vo vyššom veku značne naštrbená.

Slovenská republika

Štyria z piatich mladých ľudí v ČR sú v styku s inými ľuďmi opatrní a len každý piaty deklaruje, že väčšine ľudí dôveruje. Ženy sú v porovnaní s mužmi viac opatrné. Naopak, členovia organizácií voči druhým ľuďom prejavujú vyššiu dôveru.

Česká republika