Prieskum: Väčšina mladých ľudí verí v demokraciu, ale neverí politikom

Drvivá väč­ši­na mla­dých ľudí zo Slovenska (78 %) a Česka (71 %) si mys­lí, že demok­ra­cia je naj­lep­ší poli­tic­ký sys­tém pre ich kra­ji­nu. Len pri­bliž­ne polo­vi­ca má však pocit, že roz­umie, ako fun­gu­je poli­ti­ka a spo­loč­nosť, pri­čom naj­me­nej zorien­to­va­né sa cítia byť mla­dé ženy a naj­viac čle­no­via mlá­dež­níc­kych orga­ni­zá­cií. Popri tom, kaž­dý tre­tí mla­dý člo­vek v oboch kra­ji­nách pova­žu­je voľ­by za plyt­va­nie časom, to všet­ko v atmo­sfé­re pre­vlá­da­jú­cej nedô­ve­ry v poli­tic­ké stra­ny, väč­ši­nu inšti­tú­cií a vlast­né oko­lie. Mládež na Slovensku naj­viac dôve­ru­je pre­zi­dent­ke (70 %).

Vyplynulo to z repre­zen­ta­tív­ne­ho výsku­mu Hodnoty mla­dých pod­po­re­né­ho z prog­ra­mu Erasmus+. Na začiat­ku leta toh­to roku ho rea­li­zo­va­la Rada mlá­de­že Slovenska (RmS) a Česká rada dětí a mlá­de­že (ČRDM) na vzor­ke 3008 mla­dých ľudí vo veku od 15 do 29 rokov (1500 v SR a 1508 v ČR).

 

Rebríček inštitúcií

Politickým stra­nám na Slovensku dôve­ru­je len 27 per­cent mla­dých ľudí, v Česku len štvr­ti­na. Nedôvera v poli­ti­ku je feno­mé­nom postko­mu­nis­tic­kých kra­jín a týka sa celej populácie.

„Dospelí sú podob­ne skep­tic­kí ako mla­dí. Štátnym inšti­tú­ciám Slováci veria o nie­čo viac ako po páde komu­niz­mu, ale Česi zosta­li na podob­nej úrov­ni ako v roku 1991. Vidíme teda, že ani mla­dá gene­rá­cia sa vo vní­ma­ní štát­nych inšti­tú­cií nepo­su­nu­la. Svoje názo­ry pre­be­rá od rodi­ny a blíz­kych a je ovplyv­ne­ná už aj ich osob­ný­mi skú­se­nos­ťa­mi a nie je pozi­tív­nej­šie ako v 90. rokoch,“ pove­da­la soci­olo­gič­ka a výskum­níč­ka RmS Veronika Fishbone Vlčková.

Podľa pries­ku­mu naj­viac mla­dých ľudí na Slovensku dôve­ru­je pre­zi­dent­ke (70 %), ini­cia­tí­vam štu­den­tov a mla­dých ľudí (70 %) a Európskej únii (62 %). Zatiaľ čo názor na mlá­dež­níc­ke ini­cia­tí­vy a EÚ je medzi mla­dý­mi ľuď­mi z oboch skú­ma­ných kra­jín podob­ný, polí­cii, NATO a súdom viac dôve­ru­jú v Česku. V oboch kra­ji­nách sa potom okrem poli­tic­kých strán naj­niž­šej dôve­re teší par­la­ment a vlá­da, teda tra­dič­né inšti­tú­cie verej­nej moci.

Zlom v dôvere

Mladí ľudia v oboch kra­ji­nách sú voči svoj­mu oko­liu pre­važ­ne nedô­ver­či­ví. Až 80 per­cent z nich je pri sty­ku s cudzí­mi ľuď­mi opatr­ných a len kaž­dý pia­ty mla­dý člo­vek si mys­lí, že väč­ši­ne ľudí je mož­né dôve­ro­vať. Najoptimistickejšia je až štvr­ti­na mla­dých ľudí na Slovensku vo veku od 19 do 24 rokov, no potom až do trid­siat­ky táto dôve­ra kle­sá na 16 per­cent, čo je naj­niž­šia hod­no­ta z celej skú­ma­nej vzorky.

„V Česku sme taký­to skok nespo­zo­ro­va­li. Okrem rôz­nych par­tner­ských a život­ných skla­ma­ní si ten­to špe­ci­fic­ký zlom v dôve­re v oko­lie vysvet­ľu­je­me aj vyso­kou neis­to­tou na trhu prá­ce. Miera neza­mest­na­nos­ti mla­dých do 25 rokov je v porov­na­ní Českom na Slovensku dlho­do­bo vyš­šia, aktu­ál­ne sa pohy­bu­je na úrov­ni pri­bliž­ne 20 per­cent. Nižšia dostup­nosť dob­ré­ho a sta­bil­né­ho zamest­na­nia a níz­ke nástup­né pla­ty spo­lu s ťaž­ko dostup­ným samos­tat­ným býva­ním potom pocho­pi­teľ­ne vedú k dez­ilú­zii zo sve­ta dospe­lých,“ vysvet­ľu­je soci­olo­gič­ka a výskum­níč­ka RmS Katarína Čavojská.

 

Viera vo vlastnú politickú účinnosť

Mladí ľudia na Slovensku si mys­lia, že ich vplyv v oblas­ti poli­ti­ky je väč­ší, ako to poci­ťu­jú roves­ní­ci v Česku. Avšak viac ako polo­vi­ca (56 % v SR a 65 % v ČR) má pocit, že poli­ti­ke skôr nero­zu­mie, nemá názo­ry, kto­ré tre­ba počuť a záro­veň má malý ale­bo žia­den vplyv. Z toho viac ako štvr­ti­na (ČR) a päti­na mla­dých (SR) si mys­lí, že nemá vôbec žia­den vplyv, nemá názo­ry, kto­ré sto­ja za to a nero­zu­mie politike.

„Je pod­ľa mňa alar­mu­jú­ce mať to tak­to čier­ne na bie­lom, aj keď v prá­ci s mlá­de­žou to počú­va­me čas­to. Na jed­nej stra­ne oča­ká­va­me, že mla­dí dovŕ­še­ním veku 18 rokov budú hoto­ví obča­nia a budú sa vedieť kva­li­fi­ko­va­ne a dob­re roz­hod­núť, koho voliť. Ale dovte­dy im dáva­me pocit, že na ich názo­re nezá­le­ží a nedá­va­me im dosť prí­le­ži­tos­tí si v bez­peč­nej zóne tré­no­vať, aké to je mať prá­va a povin­nos­ti, kto­ré pri­ná­ša dospe­losť,“ hovo­rí Veronika Fishbone Vlčková.

Z pries­ku­mu totiž vyply­nu­lo, že mie­ra seba­ve­do­mia v to, že vlast­ný názor má váhu a že mám vplyv na poli­tic­ké dia­nie, a vie­ra v poro­zu­me­nie, ako fun­gu­je poli­ti­ka a spo­loč­nosť, výraz­ne stú­pa, ak je mla­dý člo­vek čle­nom mlá­dež­níc­kej organizácie.

„Myslíme si, že je dôle­ži­té sa tým­to témam veno­vať už na úrov­ni základ­ných škôl a aj v stred­ných odbor­ných ško­lách, prí­pad­ne v mimo­škol­ských akti­vi­tách. Vidíme naprí­klad, že čle­no­via mlá­dež­níc­kych orga­ni­zá­cií veria, že majú lep­ší pre­hľad, doká­žu sa zorien­to­vať a vedia ovplyv­niť dia­nie oko­lo seba,“ vysvet­ľu­je Katarína Čavojská.

 

Chlapci a dievčatá

Celkovo tiež pla­tí, že menej seba­dô­ve­ry vo vlast­nú schop­nosť poro­zu­mieť poli­ti­ke a spo­lo­čen­ským pro­ce­som a schop­nosť v spo­loč­nos­ti nie­čo zme­niť majú v oboch kra­ji­nách mla­dé ženy. „Výskumy, kto­ré sa venu­jú vlast­nej účin­nos­ti, teda schop­nos­ti ovplyv­niť veci oko­lo seba, uka­zu­jú, že diev­ča­tá si cel­ko­vo menej veria. Preto neprek­va­pí ani naše zis­te­nie, že v oblas­ti poli­ti­ky je to tak tiež. Tradične je poli­ti­ka domé­nou mužov, čo vidí­me aj na počte žien v par­la­men­te či vo vlá­de. Je ich tam žalost­ne málo.“

 

Projekt Hodnoty mla­dých je pro­jek­tom stra­te­gic­ké­ho par­tner­stva medzi RmS, ČRDM a člen­ský­mi orga­ni­zá­cia­mi. Bol pod­po­re­ný z prog­ra­mu Erasmus+. Pri príp­ra­ve a tes­to­va­ní dotaz­ní­ka a ana­lý­ze dát sme spo­lu­pra­co­va­li s Institutem pro výzkum dětí, mlá­de­že a rodi­ny Masarykovy uni­ver­zi­ty v Brne a ďal­ší­mi odbor­ník­mi zo Slovenska a Česka a agen­tú­ra­mi Kantar CZ a Focus na Slovensku. Pri príp­ra­ve repor­tov aj s agen­tú­rou 2Muse. 

 

Kompletné výsled­ky pries­ku­mu si môže­te pozrieť tu