Vidiecka mládež na Slovensku je o pätinu tradičnejšia ako mestská

Viac ako polovica na vidieku žijúcich mladých ľudí si na svojom domove cení, že je dobrým miestom pre uchovávanie tradícií a zvykov. Zároveň sa, asi o 20 percent viacej ako ich mestskí rovesníci, stránia inakosti a možného spochybňovania ich zaužívaných hodnôt. Vidiecka mládež je menej spokojná so svojím životom a viac sa obáva o svoju budúcnosť ako mládež v mestách. Nedostatok kvalitných pracovných a vzdelávacích príležitostí, zlá dopravná dostupnosť či slabší internet: aj to sú dôvody, prečo sa štvrtina mladých na vidieku obáva schopnosti splácať v blízkej budúcnosti účty a viac ako polovica by si nemohla dovoliť najnovší typ smartfónu.
Aj tieto výsledky priniesol reprezentatívny prieskum z novembra 2019, ktorý dizajnovala Rada mládeže Slovenska (RmS) a realizovala ho agentúra Focus. Závery sú doplnené aj o výsledky participatívneho zberu informácií medzi mladými formou ankety a fokusových skupín v rámci projektu Európsky dialóg s mládežou.

 

Prijímanie inakosti

Podľa Štatistického úra­du SR žije na Slovensku až 50 % mla­dých ľudí vo veku 15 — 29 rokov na vidie­ku, teda v síd­lach, kto­ré majú menej ako 5 000 oby­va­te­ľov. Z nich si až 55 per­cent svoj domov cení ako mies­to, kde sa ucho­vá­va­jú tra­dí­cie a zvy­ky. „Táto infor­má­cia nám pomá­ha lep­šie pocho­piť, že mla­dí ľudia na vidie­ku sa strá­nia naj­mä ina­kos­ti a mož­né­ho spo­chyb­ňo­va­nia ich spô­so­bov živo­ta, vie­ry či hod­nôt. Poukazuje na to aj mie­ra pri­ja­tia ina­kos­ti v porov­na­ní s mest­skou mlá­de­žou, kto­rú sme mera­li na takz­va­nej šká­le sociál­nej vzdia­le­nos­ti,“ vysvet­ľu­je Veronika Fishbone Vlčková z RmS.

Prieskum uká­zal, že mla­dí na vidie­ku by si naj­me­nej pria­li žiť ved­ľa ľudí inej far­by ple­ti (63 %), libe­rá­lov (63 %) a homo­se­xu­álov (60 %). Viac ako polo­vi­ca má rov­na­ký postoj k cudzin­com, mig­ra­tom, ute­čen­com, židom či mos­li­mom. Naopak, spo­lu­ži­tie s men­tál­ne a zdra­vot­ne pos­ti­hnu­tý­mi ľuď­mi by pre­ká­ža­lo viac (57 %) mest­skej mlá­de­ži ako vidiec­kej (43 %). Mladí v malých síd­lach sú otvo­re­nej­ší k spo­lu­ži­tiu s poli­tic­ký­mi extré­mis­ta­mi, pre­ká­ža­lo by to len 47 per­cen­tám, u mest­ských mla­dých viac ako polovici.

„V porov­na­ní s mes­tom, až o štvr­ti­nu viac mla­dých na vidie­ku si neže­lá mať za suse­dov ľudí s inou far­bou ple­ti a ľudí s libe­rál­ny­mi postoj­mi. Výskum uka­zu­je, že mie­ra pri­ja­tia medzi mla­dý­mi na vidie­ku je o 20 per­cen­tu­ál­nych bodov niž­šia ako medzi roves­ník­mi v mes­tách,“ vysvet­ľu­je V. Fishbone Vlčková.

 

Príležitosti znamenajú spokojnosť

Mladí na vidie­ku sú cel­ko­vo menej spo­koj­ní so svo­jím živo­tom a majú pesi­mis­tic­kej­šie vyhliad­ky do budúc­nos­ti. Až štvr­ti­na mla­dých na vidie­ku (26 %) si mys­lí, že za tri roky nebu­dú schop­ní pla­tiť svo­je účty, kým pri mla­dých ľuďoch z mes­ta je to nece­lá päti­na (19 %). „Najväčší roz­diel sme zis­ti­li pri otáz­ke o naj­nov­šom mobi­le. Viac ako polo­vi­ca mla­dých na vidie­ku (52 %) si mys­lí, že si o 3 roky nebu­de môcť dovo­liť naj­nov­ší mobil, to je až o 13 per­cen­tu­ál­nych bodov menej ako pri roves­ní­koch z mes­ta,“ hovo­rí V. Fishbone Vlčková.

Podľa vyjad­re­ní z onli­ne anke­ty rea­li­zo­va­nej v rám­ci pro­jek­tu Európsky dia­lóg s mlá­de­žou mla­dým na vidie­ku naj­viac chý­ba­jú dob­ré pra­cov­né prí­le­ži­tos­ti, prí­stup ku kva­lit­ným verej­ným služ­bám a kva­lit­né­mu vzde­lá­va­niu. Ďalšími prob­lé­ma­mi, kto­ré sa týka­li pre­po­je­nia mla­dých z vidie­ka na oko­li­tý svet, je sla­bé pri­po­je­nie k vyso­ko­rých­lost­né­mu inter­ne­tu a nedos­ta­toč­ná infra­štruk­tú­ra a spo­je­nie s mest­ským pro­stre­dím verej­nou dopra­vou. Až 39 % mla­dých si mys­lí, že vidiek nemá dob­ré pokry­tie vyso­ko­rých­lost­ným inter­ne­tom. „To sa uká­za­lo ako veľ­ká bari­é­ra v zapo­je­ní do vzde­lá­va­cie­ho pro­ce­su aj počas krí­zo­vej situ­ácie spä­tej so šíre­ním ocho­re­nia COVID-​19,“ vysvet­ľu­je Katarína Batková z RmS. Zároveň sa až 38 % mla­dých sťa­žu­je na sla­bé doprav­né spo­je­nie s mestom.

„Investície štá­tu a samosprá­vy do verej­nej dopra­vy a pre­po­je­nia so sve­tom pro­stred­níc­tvom vyso­ko­rých­lost­né­ho inter­ne­tu pomô­žu rov­na­ko mla­dým ľuďom ako ostat­ným. Dospelí mla­dí ľudia vidia nedos­tat­ky v chý­ba­jú­cej infra­štruk­tú­re, kto­rá by ich pre­po­ji­la so vzde­lá­va­ním a pra­cov­ný­mi prí­le­ži­tos­ťa­mi. Je teda kľú­čo­vá, pokiaľ ide o udr­ža­nie mla­dých ľudí na Slovensku a na vidie­ku,“ mys­lí si V. Fishbone Vlčková. Vzdelávanie na vidie­ku pova­žu­jú pod­ľa výskum­níč­ky za nedos­ta­toč­né mla­dí ľudia v celej Európskej únii.

 

Dôvera nielen v demokraciu

Mladí na vidie­ku menej dôve­ru­jú svo­jim spo­lu­žia­kom či spo­lu­pra­cov­ní­kom než mla­dí v mes­te. Na vidie­ku im nedô­ve­ru­je 43 % mla­dých, v mes­tách len 32 %. Celkovo však mla­dí dôve­ru­jú demok­ra­tic­ké­mu zria­de­niu ako naj­lep­šie­mu poli­tic­ké­mu sys­té­mu pre Slovensko (68 %). „Prekvapujúca je však v tej­to súvis­los­ti väč­šia zho­vie­va­vosť mla­dých na vidie­ku voči anti­de­mok­ra­tic­kým stra­nám či väč­šia pod­po­ra oklieš­te­nia slo­bo­dy pre­ja­vu. Kým na vidie­ku by stra­ny, kto­ré si žela­jú zvr­hnu­tie demok­ra­cie, zaká­za­la polo­vi­ca (53 %), v mes­te je to 62 %,“ kon­šta­tu­je Fishbone Vlčková z RmS.