Mladí po pandémii – Čo si z karantény odniesli (Vodkyne a skauti Európy)

Karanténa bola pre mnohých mladých ľudí dokonalou príležitosťou na objavenie nových záľub, ale aj na návrat k tým starým, na ktoré nebol dovtedy čas. O svojich pocitoch a dňoch v karanténe nám porozprávala Noémi Galajdová, 19-ročná vodkyňa z našej členskej organizácie Vodkyne a skauti Európy.

Aké záľuby si objavila počas karantény?

NG: Po niekoľkých rokoch som znova skúsila hrať na gitare. Tentokrát sa to už posnažím dotiahnuť do úspešného konca. Taktiež sa snažím zlepšovať sa aj v mojich „bežných“ (čiže pred-karanténnych 😀) záľubách a veľa času teraz venujem foteniu, natáčaniu a strihu videí.

 

Aké knihy sú podľa teba must-read? Ktoré ťa obohatili alebo naučili niečo nové?

NG: Ak sa mám priznať, počas koronakrízy som toho zatiaľ veľa nenačítala. No všeobecne veľmi rada čítam Jula Satinského, je to úžasná kombinácia pravdivého, častokrát trpkého humoru s veľkou dávkou ľudskosti a jednoduchým nazeraním na život.

 

Ako si sa vysporiadala so situáciou, v ktorej si bola izolovaná od kamarátov či blízkych?

NG: Spočiatku to bolo celkom jednoduché, škola skoro okamžite začala bežať online a tak som stále mala čo robiť, keďže som v maturitnom ročníku, boli nároky na učenie vyššie. No postupne si človek uvedomí, že to celé nebude trvať týždeň ani mesiac a že by mi dobre padlo vyjsť si s niekým vonku, posedieť v kaviarni, či venovať sa skutingu aj v prírode. Naozaj, bolo to niekedy ťažké sa nejako nad to povzniesť. No po nejakom čase som sa s tým zmierila a zvládla to vďaka prechádzkam a kreatívnej tvorbe.

 

V akých aktivitách si pokračovala v rámci tvojej mládežníckej organizácie?

NG: Som vedúca vodkýň, dievčat od 12 do 16 rokov. Mávam s nimi bežne raz do týždňa stretnutia. No v tejto situácii nebolo z pochopiteľných dôvodov možné, tak sme sa „stretávali“ cez Skype. Stretká nie sú tak pravidelné ako normálne no ide nám to aj takto. Snažila som sa ich ako vedúca naďalej viesť po ich skautskej ceste a motivovať ich, aby si doma plnili úlohy. Taktiež sme spolu pracovali na družinovom projekte – časopise.

 

Aké novinky a aktivity predstavila tvoja členská organizácia počas karantény? Zúčastňovala si sa ich pravidelne?

NG: Vytvorili sme iniciatívu #skautskápomoc, do ktorej sa zapájajú hlavne starší členovia (roveri a strážkyne). Ide o šitie rúšok, nákupy seniorom alebo iný typ pomoci. Taktiež viacerí sme spolupracovali s katolíckou charitou v projekte Podaj tašku, ktorý pomáha s nákupmi a je v ňom zapojený aj náš skautský zbor. Ďalšou vecou sú online skautské omše, ktoré sú vysielané naživo cez náš Facebook. Viacerí vedúci pripravili svojím jednotkám sady úloh, alebo iné miniprojekty. Osobne som sa snažila zapájať najviac ako sa dalo, aby som nestratila „kontakt“ s aktívnou službou a zvyškom organizácie.

 

Čo ťa táto situácia naučila? Zistila si o sebe niečo nové?

NG: Zistila som, že je ťažké si organizovať čas, keď povinnosti nemajú fixný deadline a všetko je odložené „na neurčito“. No ja chcem z každej situácie vyťažiť niečo dobré a preto sa snažím si ten čas nejako usporiadať a produktívne využiť. Ako som spomínala, mám priestor na svoj osobnostný rozvoj a na záľuby, veď možno už nikdy nebudem mať tak veľa voľného času. Takže objavovala som svoju kreativitu a pripravovala sa na prijímačky na VŠ.

 

Čo by si poradila mladým ľuďom, ktorí majú ťažkosť zvládnuť izoláciu od kamarátov či rodiny?

NG: Nič netrvá večne (iba ak večný život v Božom kráľovstve). Každá situácia raz pominie a bude znova dobre. Určite netreba mať hlavu v smútku a trápiť sa. Radšej to celé nejako využiť a vyťažiť z toho, hľadať krásu v každom dni. Koniec koncov, v dnešnej modernej dobe máme veľa možností, ktoré nám môžu uľahčiť náš čas sociálneho dištancu už sú to videohovory alebo iné vymoženosti doby.

 

Viac o organizácii Vodkyne a skauti Európy nájdete tu