Mladí po pandémii – Čo si z karantény odniesli? (Slovenská debatná asociácia)
Koronakríza nás zasiahla všetkých, každého trochu inak. Rozdielne ju vnímali deti a mladí, ktorých trápili iné problémy ako napríklad ich rodičov. Dobrou správou však je, že aj napriek situácii, ktorá bola pre nás všetkých nová, dokázali nájsť zmysel, čas si vyplnili zmysluplnými aktivitami a zaujímavým programom. Nie vždy však všetko išlo podľa plánu, no aj napriek tomu dokázali zo situácie vyťažiť a odniesť si do budúcnosti niečo nové. Nás zaujímalo, ako situáciu počas karantény, ale aj po nej vnímajú členovia našich členských organizácii.
Ako prvá nám o svojich skúsenostiach porozprávala Dominika Vilkovičová, vedúca debatného klubu v Nitre a zároveň aj tohtoročná maturantka na Gymnáziu Párovská v Nitre.
Aké záľuby si objavila počas karantény?
DV: Popravde, veľa som toho neobjavila, aj keď som plánovala. Začala som občas robiť stojky a poprihlasovala som sa na pár online kurzov, ale to je asi tak všetko. Pre mňa bola táto karanténa v podstate to isté čo dovtedy, len mám všetky svoje aktivity online. Občas si zahrám obesenca na Zoome a to je asi všetko z mojich preborných karanténnych objavov.
Aké knihy sú podľa teba must-read? Ktoré ťa obohatili alebo naučili niečo nové?
DV: Teraz počas tejto situácie som sa rozhodla opäť si prečítať Harryho Pottera, ale dostala som sa zatiaľ iba po druhú knihu. Inak mám rada young adult knihy, čiže také tie romantické komédie, ktoré pravdepodobe nájdete aj na Netflixe. Veľmi ľahko sa čítajú, sú zábavné a nemajú príliš komplikovaný dej.
Ako si sa vysporiadala so situáciou, v ktorej si bola izolovaná od kamarátov či blízkych?
DV: Ja som taký domased, ale počas školy som stále niekam cestovala, zúčastňovala sa projektov a mala som málo možností užívať si ničnerobenie doma. Preto som bola veľmi spokojná, keď som musela konečne zostať doma. Zrazu som mala na všetko čas a mohla som sa zúčastňovať projektov z pohodlia svojho domova. S kamarátmi som si volávala a písala v skupinách, takže to nebola až taká katastrofa.
V akých aktivitách si pokračovala v rámci tvojej mládežníckej organizácie?
DV: Jedna z mnohých výhod, ktoré mi táto situácia priniesla, je, že som sa mohla venovať debate pravidelnejšie. Bolo oveľa ľahšie zorganizovať online debatu a tak sa mi podarilo debatovať aj trikrát do týždňa s kamarátmi z iných klubov. Debata sa stala vďaka tejto situácii ešte väčšou súčasťou môjho života a utužila vo mne pocit komunity, ktorý SDA poskytuje.
Aké novinky a aktivity predstavila tvoja členská organizácia počas karantény? Zúčastňovala si sa ich pravidelne?
DV: S kamošmi sme sa prihlásili do nového programu „SDA Buddies“, kde nám pridelili mentora, ktorý nám má pomáha posúvať sa v debate a sme s týmto projektom všetci nadmieru spokojní. Každý týždeň si voláme a už sa nám párkrát stalo, že sme po oficiálnom programe zostali na calle a iba sme tak kecali. Rovnako vyššie zmienené online debaty sú novinkou, v ktorej sme pravidelne zapojení.
Čo ťa táto situácia naučila? Zistila si o sebe niečo nové?
DV: Zistila som, že nemám motiváciu vstať, ak nemám čo doobeda robiť (haha). Uvedomila som si, aká som vďačná za mojich kamarátov, ktorí sú tu vždy pre mňa, za Nitru, ktorá ponúkla krásne miesta, kam som mohla výjsť relaxovať a za moju maminku, ktorá začala piecť mega dobrú domácu pizzu.
Čo by si poradila mladým ľuďom, ktorí majú ťažkosť zvládnuť izoláciu od kamarátov či rodiny?
DV: Ako prvá rada mi napadá – napíšte blízkym alebo kamošom, zahrajte si niečo online, čo nemusí byť možné u každého, ale preto by ste si mali nájsť niečo svoje, čím si ťažké chvíle spíjemnite. Či už je to športová aktivita, alebo len pasívne ležanie pred telkou, necíťte sa za to zle. Je absolútne na vás ako s týmto časom vynaložíte a je v pohode ho využiť na nič nerobenie. Ak to už bude neznesiteľné, pozrite si možnosti, ktoré ponúka internet. Občas ma to až prekvapí, čo všetko sa prispôsobilo tejto situácii a umožnilo nám žiť naše životy z pohodlia nášho domova.
Viac o organizácii Slovenská debatná asociácia nájdete tu