Kedy bude táto krajina pre mladých?

Podľa údajov Štatistického úradu SR z roku 2017, predstavoval počet mladých ľudí na Slovensku vo veku od 15 do 29 rokov okolo 930-​tisíc. Ide teda približne o pätinu obyvateľov Slovenska. Aj keď nie všetci majú možnosť voliť vo voľbách, ide o budúcu generáciu produktívnej časti populácie. V Rade mládeže Slovenska dlhodobo pociťujeme nedostatok záujmu politikov o témy týkajúce sa mladých ľudí, a to napriek tomu, že ide o skupinu obyvateľov Slovenska, ktorí čelia inému typu problémov a výziev ako dospelá populácia.

Z toh­to dôvo­du sme sa pozre­li na jed­not­li­vé prog­ra­my kan­di­du­jú­cich strán: SMER – sociál­na demok­ra­cia (SMER – SD), hnu­tie Obyčajní ľudia a nezá­vis­lé osob­nos­ti (OĽaNO), Kotlebovci – Ľudová stra­na Naše Slovensko (ĽSNS), koalí­cia strán Progresívne Slovensko/​Spolu – občian­ska demok­ra­cia (PS/​SPOLU), stra­na Za ľudí, stra­na Sme rodi­na – Boris Kollár, stra­na Sloboda a soli­da­ri­ta (SaS), Kresťanskodemokratické hnu­tie (KDH) a Slovenská národ­ná stra­na (SNS).

Nižšie uvá­dza­me prob­lé­my a výzvy mla­dých ľudí, ako ich vní­ma­me my v Rade mlá­de­že Slovenska:

Moderné vzdelávanie pre budúcnosť 

Pri refor­me vzde­lá­va­nia, kto­rú väč­ši­na strán rie­ši viac či menej, je dôle­ži­té sme­ro­va­nie tej­to refor­my. Na jej potre­be sa v zása­de zhod­nú všet­ci. Je však dôle­ži­té brať do úva­hy spô­so­by, ako sú vysta­ve­né ide­ové záme­ry tej­to refor­my. Podľa náš­ho názo­ru je potreb­né zame­rať vzde­lá­va­nie nie len na to, aby posky­to­va­lo zna­los­ti a zruč­nos­ti pre teraj­ší pra­cov­ný trh. To by bolo krát­ko­zra­ké, pre­to­že mno­hé výsku­my sa zho­du­jú na tom, že je potreb­né roz­ví­jať mla­dých ľudí v rám­ci vzde­lá­va­nia tak, že sa v prvom rade budú vedieť pris­pô­so­biť sa menia­ce­mu sa pro­stre­diu. Zároveň je potreb­né ref­lek­to­vať aj menia­ce sa spô­so­by zís­ka­va­nia infor­má­cií. Množstvo infor­má­cií zís­ka­va­jú už teraz mla­dí ľudia pro­stred­níc­tvom inter­ne­tu, často­krát pro­stred­níc­tvom vzde­lá­va­cích videí, množ­stvo návo­dov a postu­pov ako spra­viť nie­kto­ré veci ale­bo zís­kať neja­ké vedo­mos­ti je ins­tan­tne na dosah pro­stred­níc­tvom sociál­nych sie­tí či inter­ne­to­vých strá­nok. Množstvo pra­cov­ných miest a čin­nos­tí, kto­ré budú vyko­ná­vať teraj­ší 18- roč­ní ľudia, ešte neexis­tu­jú a vznik­nú až v budúcnosti.

O zvý­še­ní úrov­ne for­mál­ne­ho škols­tva nema­jú veľa v prog­ra­me strany:

    • ĽSNS – okrem cie­ľa zru­šiť nor­ma­tív­ne finan­co­va­nie škôl, avšak bez vysvet­le­nia toho, čím ten­to sys­tém nahra­dia, pri­čom pred­po­kla­dá­me, že majú v záuj­me finan­co­vať školstvo.
    • SNS chce pre­sa­dzo­vať dôsled­ne opat­re­nia Národného prog­ra­mu roz­vo­ja výcho­vy a vzde­lá­va­nia, pri­čom ten­to prog­ram neob­sa­hu­je dlho­do­bé moder­ni­zač­né cie­le, skôr krát­ko­do­bé cie­le zame­ra­né na úpra­vu súčas­né­ho škols­tva. Je málo roz­vo­jo­vý a ambi­ci­óz­ny vo vzťa­hu k vyš­šie vytý­če­ným výzvam.
    • SMER – SD – nepred­sta­vil žiad­ny voleb­ný prog­ram okrem troch bodov.

Naopak, škols­tvu sa výraz­nej­šie venu­jú stra­ny OĽaNO, koalí­cia strán Progresívne Slovensko/​SPOLU – SD, Sloboda a Solidarita, Za ľudí, Kresťansko-​demokratické hnu­tie a hnu­tie Sme rodi­na. Programy obsa­hu­jú množ­stvo roz­um­ných rie­še­ní, z kto­rých nie­kto­ré sa opa­ku­jú. Pre naše hod­no­te­nie posta­čí kon­šta­tá­cia, že tie­to stra­ny pova­žu­jú škols­tvo za jed­nu z kľú­čo­vých oblas­tí, do kto­rej tre­ba inves­to­vať čas, penia­ze a kapa­ci­tu na to, aby doš­lo k výraz­né­mu zlep­še­niu, a to na úrov­ni pred­pri­már­ne­ho, základ­né­ho aj stred­né­ho škols­tva. Viac o hod­no­te­ní jed­not­li­vých opat­re­ní sa vie­te dočí­tať naprí­klad z hod­no­te­nia INESS.

 

Odliv študentov vysokých škôl 

Druhým prob­lé­mom je níz­ka kva­li­ta vyso­ké­ho škols­tva, čo spô­so­bu­je odliv štu­den­tov do zahra­ni­čia, kto­rí sa nie vždy vrá­tia nas­päť ako pra­cov­ná sila. Špecificky je potreb­né oce­niť návrhy sme­ru­jú­ce k roz­de­le­niu vyso­kých škôl na tie, kto­ré sa venu­jú vede a  výsku­mu, a násled­ne tie­to ele­men­ty pod­po­ro­vať. a nad Na dru­hej stra­ne na tie vyso­ké ško­ly, kto­ré sa venu­jú príp­ra­ve na budú­ce povolanie.

Viaceré návrhy v tom­to ohľa­de a ref­lek­tu­júc budú­ci pra­cov­ný trh a zme­ny, kto­ré nás čaka­jú, majú vo svo­jich prog­ra­moch stra­ny OĽaNO, koalí­cia PS/​SPOLU, Sme rodi­na, Sloboda a Solidarita, Za ľudí a Kresťansko-​demokratické hnutie.

Naopak, vyso­ké­mu škols­tvu sa vo svo­jom prog­ra­me neve­nu­je ĽSNS vôbec., SMER – SD rov­na­ko nemá v oblas­ti skva­lit­ne­nia vyso­ké­ho škols­tva žiad­ne návrhy. Strana SNS sa zavia­za­la k imple­men­to­va­niu Národného prog­ra­mu roz­vo­ja výcho­vy a vzde­lá­va­nia, kto­rá obsa­hu­je časť zame­ra­nú na vyso­ké škols­tvo, avšak opäť neob­sa­hu­je výraz­nej­šie prog­re­sív­ne návrhy na zme­ny, skôr men­šie vylep­še­nia súčas­né­ho sys­té­mu a len naz­na­ču­je mož­né sme­ry vývo­ja posta­ve­nia vyso­ké­ho škols­tva na Slovensku.

 

Rozvoj neformálneho vzdelávania 

Okrem for­mál­ne­ho vzde­lá­va­nia na stred­ných ško­lách a vyso­kých ško­lách je, pod­ľa náš­ho názo­ru, potreb­né adek­vát­ne roz­ví­jať aj nefor­mál­ne vzde­lá­va­nie, a to nie len pre­to, aby sme mla­dých „zaba­vi­li po ško­le, aby nero­bi­li zlé veci“. Dôležité je poskyt­núť mož­nosť mla­dým ľuďom zmys­lu­pl­ne trá­viť čas po ško­le tak, aby moh­li roz­ví­jať svo­je sil­né strán­ky a pra­co­vať na sla­bých strán­kach, trá­viť čas s pria­teľ­mi a veno­vať sa nie­čo­mu, čo ich baví. Cieľom nefor­mál­ne­ho vzde­lá­va­nia by nema­lo byť len zahnať nudu, ale pri­me­ra­ne kom­bi­no­vať hod­no­to­vé vzde­lá­va­nie s roz­vo­jom mäk­kých zruč­nos­tí, budo­va­nie komu­nít a vzťa­hov, pod­po­ro­vať dob­ro­voľ­níc­tvo a posky­to­vať pries­tor pre indi­vi­du­ál­ny roz­voj a zapo­je­nie sa do spoločnosti.

Takéto návrhy majú vo svo­jich prog­ra­moch koalí­cia strán Progresívne Slovensko PS/​Spolu – DS, pri­čom ešte špe­ci­fic­kej­šie ho vní­ma­jú vo vzťa­hu k ink­lú­zií detí a mla­dých zo sociálne-​znevýhodneného pro­stre­dia, podob­ne ako stra­na Za ľudí. Jediná stra­na, kto­rá sa venu­je poten­ciá­lu nefor­mál­ne­ho vzde­lá­va­nia a prá­ce s  mlá­de­žou, je Kresťansko-​demokratické hnutie.

Strana Sloboda a Solidarita priš­la s ino­va­tív­nym návrhom, ako finan­co­vať akti­vi­ty mimo vyučo­va­nia, a to for­mou jed­né­ho pou­ka­zu, kto­rý bude mať hod­no­tu pri­bliž­ne 760 € roč­ne, o pou­ži­tí kto­ré­ho bude roz­ho­do­vať rodič, pri­čom bude urče­ný tak na finan­co­va­nie špor­tu, ako aj na aké­koľ­vek iné krúž­ky, pri­čom má nahra­diť tak voľ­no­ča­so­vé pou­ka­zy, ako aj finan­co­va­nie CVČ, špor­to­vé pou­ka­zy, ako aj prís­pev­ky od zamest­ná­va­te­ľov. Problém vidí­me v tom, že jed­no die­ťa môže nav­šte­vo­vať všet­ky tie­to akti­vi­ty a ak by nešiel ten­to pou­kaz naprí­klad roz­de­liť medzi via­ce­rých pri­jí­ma­te­ľov, potom by časť akti­vít moh­la byť výraz­ne pod­fi­nan­co­va­ná až zanik­núť, a to vrá­ta­ne čin­nos­ti mlá­dež­níc­kych orga­ni­zá­cií. V ide­ál­nom prí­pa­de by die­ťa malo mať nárok nav­šte­vo­vať tak špor­to­vý krú­žok, ume­lec­ký krú­žok,  ako aj hod­no­to­vé vzde­lá­va­nie. Rovnako si mys­lí­me, že by vzde­lá­va­nie by sa nema­lo kon­cen­tro­vať len na ško­lách a voľ­no­ča­so­vé pou­ka­zy by nema­li slú­žiť len na dofi­nan­co­va­nie uči­te­ľov, ale mala by exis­to­vať naozaj slo­bod­ná mož­nosť si vybrať aj iných posky­to­va­te­ľov akti­vít a čin­nos­tí, pre­to­že čas­to je ponu­ka škol­ských krúž­kov skôr tvo­re­ná na zákla­de toho, aký uči­teľ je ochot­ný, namies­to toho, aby plne ref­lek­to­va­la záuj­my a potre­by detí a mla­dých ľudí, kto­rí by mali byť v cen­tre záujmu.

Strana SNS, stra­na SMER – SD ani stra­na ĽSNS sa nefor­mál­ne­mu vzde­lá­va­niu mla­dých pop­ri ško­le neve­nu­jú vo svo­jich prog­ra­moch vôbec.

 

(NE)Zamestnanosť mladých 

Prechod zo ško­ly do zamest­na­nia je jed­nou z kľú­čo­vých oblas­tí, na kto­rú sa pri zara­de­ní mla­dých ľudí do spo­loč­nos­ti potre­bu­je­me zame­rať. Okrem vytvá­ra­nia adek­vát­nych pod­mie­nok pre všet­kých pra­cov­ní­kov je potreb­né špe­ci­fic­ky rie­šiť výzvy, kto­rým čelia mla­dí. V janu­ári 2020 bola mie­ra evi­do­va­nej neza­mest­na­nos­ti v cel­ko­vej popu­lá­cii 5,26% a napriek tomu sa mie­ra neza­mest­na­nos­ti mla­dých ľudí pohy­bu­je oko­lo 13,6 %, čo naz­na­ču­je, že exis­tu­jú urči­té bari­é­ry v zamest­ná­va­ní mla­dých, a to tak na stra­ne zamest­nan­cov, ako aj na stra­ne zamest­ná­va­te­ľov. Mladí ľudia čas­to čelia tzv. pre­ka­ri­zá­cii – nahrá­dza­niu štan­dard­né­ho zamest­na­nec­ké­ho vzťa­hu iný­mi druh­mi čin­nos­ti, a to vrá­ta­ne nepla­te­ných stá­ží, prí­pad­ne využí­va­nia vzťa­hu dob­ro­voľ­níc­tva či dohôd mimo pra­cov­né­ho pome­ru. Okrem toho je dôle­ži­té aj u mla­dých ľudí pod­po­ro­vať pod­ni­ka­nie,  a to nie len pokiaľ ide o pod­ni­ka­teľ­ské zruč­nos­ti, ale aj v ohľa­de prí­stup­nos­ti kapi­tá­lu či nástro­jov. Program koalí­cie PS/​SPOLU sa neve­nu­je zvlášť zamest­ná­va­niu mla­dých. Okrem pod­po­ry čin­nos­ti Agentúr pod­po­ro­va­né­ho zamest­ná­va­nia a absol­vent­skej pra­xe na dobu 3 mesia­cov pre mla­dých sa tej­to prob­le­ma­ti­ke neve­nu­jú. Strana Za ľudí pova­žu­je neza­mest­na­nosť mla­dých za prob­lém pop­ri neza­mest­na­nos­ti iných vylú­če­ných sku­pín oby­va­te­ľov z trhu prá­ce a navrhu­je posil­niť sys­tém štát­ne­ho agen­túr­ne­ho zamest­ná­va­nia a posil­ne­nie inšti­tú­tu asis­ten­ta pra­cov­né­ho začle­ne­nia. Strana Sme rodi­na zasa veľ­mi pek­ne iden­ti­fi­ko­va­la nesú­lad medzi tým, že až 90% absol­ven­tov oča­ká­va, že bude robiť v oblas­ti, kto­rú štu­du­je, pri­čom v rea­li­te je len 50%. Problém však vidia v nedos­tat­ku infor­má­cií o pred­me­te štú­dia. Zostávajú však skôr pri pome­no­va­ní prob­lé­mov, okrem zlep­še­nia škols­tva nena­vr­hu­jú kon­krét­ne opat­re­nia na rie­še­nie už exis­tu­jú­cich situ­ácií, kto­ré sa týka­jú teraj­ších mla­dých ľudí. Čo tre­ba oce­niť, že sa zamest­na­nos­ťou aj v regi­ó­noch cel­kom pod­rob­ne zaobe­ra­jú. KDH sa špe­ci­fic­ky neza­mest­na­nos­ti mla­dých neve­nu­je, avšak čias­toč­ne sa venu­je pod­po­re zamest­na­nos­ti a zamest­na­teľ­nos­ti naj­mä pokiaľ ide o sociál­ne zne­vý­hod­ne­né sku­pi­ny. SaS sa špe­ci­fic­ky tej­to sku­pi­ne neza­mest­na­ných neve­nu­je, ale urči­te je zau­jí­ma­vým nápa­dom na pod­po­ru pod­ni­ka­nia mla­dých návrh na zní­že­nie mož­nos­ti zalo­žiť si živ­nosť od veku 16 rokov. Pokiaľ ide o uplat­ne­nie absol­ven­tov škôl v obo­re ich štú­dia, navrhu­je sle­do­vať dlho­do­bo tren­dy a zbie­rať úda­je. Programy OĽaNO, SMER-​SD, ĽSNS a SNS neza­mest­na­nosť mla­dých nerie­šia, a teda nepo­nú­ka­jú ani opatrenia.

 

Odchod mladých do zahraničia za prácou 

V rám­ci EÚ je samoz­rej­me mobi­li­ta pra­cov­nej sily víta­nou pri­da­nou hod­no­tou. Avšak exis­tu­jú oblas­ti, kde na Slovensku cítiť odliv kon­krét­nych sku­pín mla­dých ľudí do zahra­ni­čia, naprí­klad leká­ri, ale aj sta­veb­ní robot­ní­ci, vývo­já­ri a prog­ra­má­to­ri, uči­te­lia, ale aj úrad­ní­ci hlav­ne v regi­ó­noch s níz­kou neza­mest­na­nos­ťou, kde prá­ca za „tabuľ­ko­vý plat“ pre začí­na­jú­ce­ho úrad­ní­ka je ohod­no­te­ná nie­ke­dy niž­šie ako pomoc­né prá­ce v súkrom­nom sek­to­re. Dopad nedos­tat­ku urči­tých pro­fe­sií má vplyv na fun­go­va­nie rôz­nych odvet­ví pre­dov­šet­kým verej­ných slu­žieb. Vhodné by bolo ana­ly­zo­vať chý­ba­jú­ce povo­la­nia a tren­dy odcho­du odbor­ní­kov a prí­pad­ne zaviesť moti­vač­né kro­ky k návra­tu, či zabrá­ne­niu odchodu.

SMER – SD sa túto situ­áciu roz­ho­dol vo vzťa­hu k odcho­du leká­rov do zahra­ni­čia rie­šiť veľ­mi nevhod­ným návrhom, kto­rých chcel poku­to­vať leká­rov, kto­rí štu­do­va­li na Slovensku, ale vzá­pä­tí odiš­li pra­co­vať do zahra­ni­čia, uhra­de­ním nákla­dov na ich štú­dium. Zdá sa nám byť nanaj­výš nespra­vod­li­vé pre­ná­šať dôsled­ky nespráv­nej poli­ti­ky vlá­dy pri manaž­men­te ľud­ských zdro­jov v zdra­vot­níc­tve na teraj­ších mla­dých ľudí, kto­rí túto situ­áciu nezap­rí­či­ni­li a majú zná­šať jej dôsledky.

Úplne opač­ným prí­stu­pom rie­ši tému odcho­du leká­rov a ses­tier do zahra­ni­čia koalí­cia PS/​SPOLU, a to nástroj­mi zatrak­tív­ne­nia vyko­ná­va­nia pro­fe­sie na Slovensku, moder­ni­zá­ci­ou fun­go­va­nia ambu­lan­cií a tiež posil­ne­ním posta­ve­nia vše­obec­né­ho lekárstva.

Strana Za ľudí má v prog­ra­me časť veno­va­nú odcho­du mla­dých ľudí do zahra­ni­čia, pri­čom väč­ši­na opat­re­ní sme­ru­je buď k udr­žia­va­niu vzťa­hu medzi emig­ran­tom zo Slovenska a kraj­nou, prí­pad­ne uľah­če­nie ich návra­tu zo zahra­ni­čia na Slovensko, čo je pozi­tív­ne. Hnutie OĽaNO rie­ši vo svo­jom prog­ra­me posta­ve­nie Slovákov žijú­cich v zahra­ni­čí, ale nie vo vzťa­hu k návra­tu na Slovensko, len vo vzťa­hu k zacho­va­niu spo­je­nia medzi nimi a Slovenskom.

Strany ĽSNS, SNS, SaS, KDH a Sme rodi­na otáz­ku odli­vu mla­dých moz­gov do zahra­ni­čia nerie­šia vôbec vo svo­jom programe.

 

Osamostatnenie sa od rodičov 

Na Slovensku sa mla­dí osa­mos­tat­ňu­jú pri­bliž­ne vo veku 31 rokov, pri­čom hor­šie v EÚ sú na tom len Chorváti. Priemer EÚ je 26 rokov. Súčasná poli­ti­ka štá­tu sme­ru­jú­ca k pod­po­re rie­še­nia býva­nia vlast­níc­tvom nehnu­teľ­nos­tí zlac­ňo­va­ním hypo­te­kár­nych úve­rov spô­so­bu­je jed­nak to, že pre mla­dých ľudí sú čas­to nedo­stup­né pre niž­ší prí­jem, prí­pad­ne pre nesta­bil­né zamest­na­nie. Druhým dôsled­kom je níz­ka mobi­li­ta pra­cov­nej sily na regi­onál­nej úrov­ni, pre­to­že pre­daj bytu v men­šom mes­te na výcho­de Slovenska nedo­ká­že poskyt­núť dosť pros­tried­kov na kúpu bytu vo väč­šom mes­te na zápa­de Slovenska. Podporu vzni­ku nájom­né­ho býva­nia špe­ci­fic­ky pre mla­dých má roz­siah­lo v prog­ra­me Sme rodi­na, KDH, OĽaNO, koalí­cia PS/​SPOLU. Podporu nájom­né­ho býva­nia čias­toč­ne rie­ši aj stra­na SaS. Strana SNS sľu­bu­je posta­ve­nie 30- tis. nájom­ných bytov pre mla­dé rodi­ny do roku 2030. ĽSNS vo vzťa­hu k bytom rie­ši len otáz­ku toho, aby sa byty nepos­ky­to­va­li oso­bám, kto­ré nech­cú pra­co­vať. Okrem pod­po­ry nájom­né­ho býva­nia chce stra­na Sme rodi­na mla­dým rodi­nám s deť­mi do 3 rokov dávať prís­pev­ky na býva­nie vo výš­ke 100 € mesač­ne. Strana Za ľudí chce posta­viť 20- tis. nájom­ných bytov s regu­lo­va­ným nájom­ným pre mla­dé rodi­ny, seni­orov a pod­po­ro­va­né býva­nie pre urči­té pro­fe­sie. Strana SMER – SD opäť nepred­sta­vi­la žiad­ne kon­krét­ne rie­še­nia pre túto oblasť.

 

Založenie rodiny 

V roku 2017 bol prie­mer­ný vek prvo­ro­di­čiek na Slovensku 27,8 rokov a za posled­ných 10 rokov sa zvý­šil o jeden rok. Najviac párov, kto­ré uzav­re­li man­žels­tvo, bolo vo veku od 25 do 29 rokov. Keď si pop­ri tom uve­do­mí­me, že mla­dí ľudia sa v prie­me­re osa­mos­tat­ňu­jú od rodi­čov v oblas­ti býva­nia vo veku 31 rokov, tak vidí­me jas­né dôsled­ky neexis­tu­jú­cej pod­po­ry mla­dých ľudí v tých­to oblas­tiach. Dôležitá nie je však v oblas­ti pod­po­ry zakla­da­nia rodín len daňo­vá poli­ti­ka či výš­ka mater­ské­ho ale­bo rodi­čov­ské­ho prís­pev­ku., avšak je potreb­né mať nástro­je aj na pod­po­ru návra­tu rodi­čov do zamest­na­nia ale­bo fle­xi­bi­li­tu pra­cov­no­práv­nych vzťa­hov. Väčšinou sa to týka žien, pre­to­že roz­diel medzi muž­mi a žena­mi sta­ra­jú­ci­mi sa o deti mlad­šie ako 6 rokov bol v roku 2016 v pome­re zamest­na­nos­ti 30 per­cen­tu­ál­nych bodov, pri­čom záro­veň v prie­me­re v EÚ ženy dosa­hu­jú vyš­šie vzde­la­nie ako muži. V roku 2019 bolo na Slovensku 11- tisíc nevy­ba­ve­ných žia­dos­tí o zara­de­nie die­ťa­ťa do predš­kol­skej sta­rost­li­vos­ti. V ohľa­de pod­po­ry mla­dých rodín via­ce­ré stra­ny navrhu­jú posky­to­vať tzv. mla­do­man­žel­ské pôžič­ky, kon­krét­ne Sme rodi­na, KDH, ĽSNS a SNS. Okrem toho via­ce­ré stra­ny navrhu­jú zvý­še­nie rôz­nych prí­dav­kov, otcov­skú dovo­len­ku po naro­de­ní die­ťa­ťa. Strany SaS, OĽaNO, Za ľudí a koalí­cia PS/​SPOLU navrhu­jú aj zave­de­nie fle­xi­bil­né­ho čer­pa­nia rodi­čov­skej dovo­len­ky (skrá­te­nie a zvý­še­nie príj­mu naprí­klad), spo­lu s KDH aj garan­to­va­nie miest v škôl­kach pre deti od troch rokov, prí­pad­ne kom­pen­zá­ciu nedos­tat­ku miest v škôl­kach ale­bo pod­po­ru vzni­ku alter­na­tív­nych miniš­kô­lok či firem­ných škô­lok. OĽaNO tiež navrhu­je pod­po­ru mediá­cie pri rie­še­ní prob­lé­mov v rodi­nách. Strana Za ľudí a PS/​SPOLU špe­ci­fic­ky hovo­ria o zosú­la­de­ní pra­cov­né­ho a rodin­né­ho živo­ta pod­po­rou rôz­nych nástro­jov a zame­ria­va­jú sa aj narie­še­nie pato­lo­gic­kých javov vo vzťa­hu k fun­go­va­niu rodín či ochra­ne práv detí.
Strana SMER – SD navrhu­je zvý­še­nie prí­dav­ku na die­ťa na dvoj­ná­so­bok súčas­nej výš­ky, pri­čom iné opat­re­nia v tej­to oblas­ti stra­na nepredstavila.

 

Kultúra a šport 

Podpora voľ­no­ča­so­vých akti­vít, ako šport či kul­tú­ra pre mla­dých ľudí,  je kľú­čo­vá nie len z hľa­dis­ka vše­stran­né­ho roz­vo­ja mla­dých, ale aj z hľa­dis­ka odo­vzdá­va­nia hod­nôt a návy­kov. Skutočnosť, že pri pod­po­re mlá­de­že sa čas­to mys­lí iba na šport, je v sku­toč­nos­ti ško­da. V Rade mlá­de­že Slovenska sme pre­sved­če­ní, že pod­po­ra špor­tu je dôle­ži­tá, avšak by nema­la ísť na úkor pod­po­ry prá­ce s mlá­de­žou v rám­ci mlá­dež­níc­kych orga­ni­zá­cií, voľ­no­ča­so­vých akti­vít, pre­ven­cie sociálno-​patologických javov a extré­miz­mu a v nepo­sled­nom rade aj na úkor roz­vo­ja kul­tú­ry mla­dých ľudí a pre mla­dých ľudí. Pokiaľ ide o pod­po­ru špor­tu mla­dých, je potreb­né hľa­dať vhod­né mecha­niz­my na to, aby šport bol prí­stup­nej­ší pre mla­dých zo sociál­ne zne­vý­hod­ne­né­ho pro­stre­dia, a to vrá­ta­ne vrcho­lo­vé­ho špor­tu, naprí­klad ako Annamária Horváthová z Moldavy nad Bodvou. Je prak­tic­ky nemož­né, aby sa chlap­ci či diev­ča­tá zo osád sta­li vrcho­lo­vý­mi hoke­jis­ta­mi ale­bo nebo­daj tenis­ta­mi, a to aj napriek mož­nos­ti, že na daný šport majú nadanie.

Podpore špor­to­vých a kul­túr­nych akti­vít sa venu­je väč­ši­na poli­tic­kých strán, okrem ĽSNS a SMER – SD, a to jed­nak pro­stred­níc­tvom pod­po­ry talen­tov, voľ­no­ča­so­vé­ho špor­tu pre mla­dých, otvá­ra­ním špor­to­vísk na ško­lách po skon­če­ní vyučo­va­nia či pod­po­re vzni­ku a obno­vy infra­štruk­tú­ry. Športovanie via­ce­ré stra­ny chá­pu aj ako pre­ven­ciu pri zdra­vot­nom sta­ve ľudí. Podporu účas­ti mla­dých na kul­túr­nych podu­ja­tiach má vo svo­jom prog­ra­me OĽaNO, Za ľudí a KDH. SNS navrhu­je aj fond na pod­po­ru ľudo­vej kul­tú­ry. Strana SaS navrhu­je zave­de­nie voľ­no­ča­so­vých pou­ka­zov aj na šport aj na pod­po­ru iných akti­vít detí a mla­dých (pozri vyš­šie). Koalícia PS/​SPOLU špe­ci­fic­ky cie­li aj na hod­no­to­vé ukot­ve­nie špor­tu a pod­po­ru fair-​play a vzde­lá­va­nie trénerov.

Čo však mož­no prog­ra­mom pri pod­po­re špor­to­va­nia mla­dých vyčí­tať, je níz­ka pod­po­ra ink­lú­zie sociál­ne zne­vý­hod­ne­ných mla­dých, pokiaľ ide o vrcho­lo­vý, nie rekre­ač­ný šport. Rovnako ako už vyš­šie spo­mí­na­nú pod­po­ru špor­tu na úrok iných záuj­mov mla­dých ľudí pri trá­ve­ní voľ­né­ho času ako je kul­tú­ra, nefor­mál­ne a infor­mál­ne vzde­lá­va­nie a roz­voj tzv. mäk­kých zručností.

 

Podpora participácie mladých ľudí na tvorbe verejných politík, ktoré sa ich týkajú 

Jedným z kľú­čo­vých dôvo­dov, pre kto­ré nie sú prob­lé­my mla­dých ľudí v hľa­dá­či­ku poli­tic­kých strán, je sla­bá pod­po­ra zapá­ja­nia mla­dých ľudí do spo­lu­roz­ho­do­va­nia o veciach, kto­ré sa ich týka­jú ‑mini­mál­ne pro­stred­níc­tvom zbe­ru ich potrieb. Často sa poli­ti­ky pre mla­dých tvo­ria bez sku­toč­né­ho pozna­nia názo­rov a potrieb mla­dých ľudí a pod­ľa toho vyze­ra­jú aj navrho­va­né rie­še­nia. Okrem toho je pod­ľa náš­ho názo­ru zapá­ja­nie sa mla­dých ľudí do roz­ho­do­va­nia dôle­ži­tým pred­po­kla­dom pre to, aby sa nauči­li demok­ra­tic­kým pro­ce­som a tomu, že demok­ra­cia im dáva mož­nos­ti ovplyv­ňo­vať veci oko­lo seba, čím pred­chá­dza­me extré­miz­mu mla­dých. Extrémistické nála­dy čas­to totiž súvi­sia s  bez­moc­nos­ťou až túž­bou zme­niť svet natoľ­ko, že ani demok­ra­ciu nepo­va­žu­jú za dob­rú for­mu sprá­vy vecí verejných.

Tejto téme sa špe­ci­fic­ky venu­je stra­na Za ľudí, kto­rá hovo­rí o zapá­ja­ní cie­ľo­vých sku­pín verej­ných poli­tík do spo­lu­roz­ho­do­va­nia a o pod­po­re dob­ro­voľ­níc­tva. Rovnako ako stra­na KDH, kto­rá expli­cit­ne hovo­rí o pod­po­re dob­ro­voľ­níc­tva mla­dých ľudí a o pod­po­re mlá­dež­níc­kych orga­ni­zá­cií. Koalícia PS/​SPOLU zasa hovo­rí o pod­po­re pred­chá­dza­nia extré­miz­mu mla­dých aj pro­stred­níc­tvom mediál­nej výcho­vy a špe­ci­fic­ky hovo­rí o pod­po­re par­ti­ci­pá­cie mla­dých pro­stred­níc­tvom žiac­kych par­la­men­tov a par­la­men­tov mla­dých pri obciach až po naj­vyš­šiu úro­veň a o pod­po­re aktív­ne­ho občian­stva mla­dých ľudí. Ostatné stra­ny OĽaNO, SaS, ĽSNS, SMER – SD, SNS ani Sme rodi­na v tom­to ohľa­de nema­jú kon­krét­ne návrhy, ako zapá­jať mla­dých do rozhodovania.

Celkovo je mož­né zhod­no­tiť, že výraz­nej­šie zme­ny pri­ná­ša­jú len nie­kto­ré stra­ny, a to hlav­ne v oblas­tiach ako je vzde­lá­va­nie, pod­po­ra nájom­né­ho býva­nia a pod­po­ra mla­dých rodín. Ostatné oblas­ti, kto­ré sme defi­no­va­li ako prob­le­ma­tic­ké, naj­mä odliv moz­gov (či už na vyso­kú ško­lu ale­bo za prá­cou), prí­pad­ne otáz­ky pod­po­ry roz­vo­ja pro­stred­níc­tvom nefor­mál­ne­ho vzde­lá­va­nia ale­bo pod­po­ra zamest­na­nos­ti či pod­ni­ka­vos­ti mla­dých ľudí, zostá­va na okra­ji záuj­mu väč­ši­ny strán.