Kedy bude táto krajina pre mladých?

Z tohto dôvodu sme sa pozreli na jednotlivé programy kandidujúcich strán: SMER – sociálna demokracia (SMER – SD), hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS), koalícia strán Progresívne Slovensko/Spolu – občianska demokracia (PS/SPOLU), strana Za ľudí, strana Sme rodina – Boris Kollár, strana Sloboda a solidarita (SaS), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a Slovenská národná strana (SNS).

Nižšie uvádzame problémy a výzvy mladých ľudí, ako ich vnímame my v Rade mládeže Slovenska:

Moderné vzdelávanie pre budúcnosť 

Pri reforme vzdelávania, ktorú väčšina strán rieši viac či menej, je dôležité smerovanie tejto reformy. Na jej potrebe sa v zásade zhodnú všetci. Je však dôležité brať do úvahy spôsoby, ako sú vystavené ideové zámery tejto reformy. Podľa nášho názoru je potrebné zamerať vzdelávanie nie len na to, aby poskytovalo znalosti a zručnosti pre terajší pracovný trh. To by bolo krátkozraké, pretože mnohé výskumy sa zhodujú na tom, že je potrebné rozvíjať mladých ľudí v rámci vzdelávania tak, že sa v prvom rade budú vedieť prispôsobiť sa meniacemu sa prostrediu. Zároveň je potrebné reflektovať aj meniace sa spôsoby získavania informácií. Množstvo informácií získavajú už teraz mladí ľudia prostredníctvom internetu, častokrát prostredníctvom vzdelávacích videí, množstvo návodov a postupov ako spraviť niektoré veci alebo získať nejaké vedomosti je instantne na dosah prostredníctvom sociálnych sietí či internetových stránok. Množstvo pracovných miest a činností, ktoré budú vykonávať terajší 18- roční ľudia, ešte neexistujú a vzniknú až v budúcnosti.

O zvýšení úrovne formálneho školstva nemajú veľa v programe strany:

• • ĽSNS – okrem cieľa zrušiť normatívne financovanie škôl, avšak bez vysvetlenia toho, čím tento systém nahradia, pričom predpokladáme, že majú v záujme financovať školstvo.
  • SNS chce presadzovať dôsledne opatrenia Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, pričom tento program neobsahuje dlhodobé modernizačné ciele, skôr krátkodobé ciele zamerané na úpravu súčasného školstva. Je málo rozvojový a ambiciózny vo vzťahu k vyššie vytýčeným výzvam.
  • SMER – SD – nepredstavil žiadny volebný program okrem troch bodov.

Naopak, školstvu sa výraznejšie venujú strany OĽaNO, koalícia strán Progresívne Slovensko/SPOLU – SD, Sloboda a Solidarita, Za ľudí, Kresťansko-demokratické hnutie a hnutie Sme rodina. Programy obsahujú množstvo rozumných riešení, z ktorých niektoré sa opakujú. Pre naše hodnotenie postačí konštatácia, že tieto strany považujú školstvo za jednu z kľúčových oblastí, do ktorej treba investovať čas, peniaze a kapacitu na to, aby došlo k výraznému zlepšeniu, a to na úrovni predprimárneho, základného aj stredného školstva. Viac o hodnotení jednotlivých opatrení sa viete dočítať napríklad z hodnotenia INESS.

 

Odliv študentov vysokých škôl 

Druhým problémom je nízka kvalita vysokého školstva, čo spôsobuje odliv študentov do zahraničia, ktorí sa nie vždy vrátia naspäť ako pracovná sila. Špecificky je potrebné oceniť návrhy smerujúce k rozdeleniu vysokých škôl na tie, ktoré sa venujú vede a  výskumu, a následne tieto elementy podporovať. a nad Na druhej strane na tie vysoké školy, ktoré sa venujú príprave na budúce povolanie.

Viaceré návrhy v tomto ohľade a reflektujúc budúci pracovný trh a zmeny, ktoré nás čakajú, majú vo svojich programoch strany OĽaNO, koalícia PS/SPOLU, Sme rodina, Sloboda a Solidarita, Za ľudí a Kresťansko-demokratické hnutie.

Naopak, vysokému školstvu sa vo svojom programe nevenuje ĽSNS vôbec., SMER – SD rovnako nemá v oblasti skvalitnenia vysokého školstva žiadne návrhy. Strana SNS sa zaviazala k implementovaniu Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorá obsahuje časť zameranú na vysoké školstvo, avšak opäť neobsahuje výraznejšie progresívne návrhy na zmeny, skôr menšie vylepšenia súčasného systému a len naznačuje možné smery vývoja postavenia vysokého školstva na Slovensku.

 

Rozvoj neformálneho vzdelávania 

Okrem formálneho vzdelávania na stredných školách a vysokých školách je, podľa nášho názoru, potrebné adekvátne rozvíjať aj neformálne vzdelávanie, a to nie len preto, aby sme mladých „zabavili po škole, aby nerobili zlé veci“. Dôležité je poskytnúť možnosť mladým ľuďom zmysluplne tráviť čas po škole tak, aby mohli rozvíjať svoje silné stránky a pracovať na slabých stránkach, tráviť čas s priateľmi a venovať sa niečomu, čo ich baví. Cieľom neformálneho vzdelávania by nemalo byť len zahnať nudu, ale primerane kombinovať hodnotové vzdelávanie s rozvojom mäkkých zručností, budovanie komunít a vzťahov, podporovať dobrovoľníctvo a poskytovať priestor pre individuálny rozvoj a zapojenie sa do spoločnosti.

Takéto návrhy majú vo svojich programoch koalícia strán Progresívne Slovensko PS/Spolu – DS, pričom ešte špecifickejšie ho vnímajú vo vzťahu k inklúzií detí a mladých zo sociálne-znevýhodneného prostredia, podobne ako strana Za ľudí. Jediná strana, ktorá sa venuje potenciálu neformálneho vzdelávania a práce s  mládežou, je Kresťansko-demokratické hnutie.

Strana Sloboda a Solidarita prišla s inovatívnym návrhom, ako financovať aktivity mimo vyučovania, a to formou jedného poukazu, ktorý bude mať hodnotu približne 760 € ročne, o použití ktorého bude rozhodovať rodič, pričom bude určený tak na financovanie športu, ako aj na akékoľvek iné krúžky, pričom má nahradiť tak voľnočasové poukazy, ako aj financovanie CVČ, športové poukazy, ako aj príspevky od zamestnávateľov. Problém vidíme v tom, že jedno dieťa môže navštevovať všetky tieto aktivity a ak by nešiel tento poukaz napríklad rozdeliť medzi viacerých prijímateľov, potom by časť aktivít mohla byť výrazne podfinancovaná až zaniknúť, a to vrátane činnosti mládežníckych organizácií. V ideálnom prípade by dieťa malo mať nárok navštevovať tak športový krúžok, umelecký krúžok,  ako aj hodnotové vzdelávanie. Rovnako si myslíme, že by vzdelávanie by sa nemalo koncentrovať len na školách a voľnočasové poukazy by nemali slúžiť len na dofinancovanie učiteľov, ale mala by existovať naozaj slobodná možnosť si vybrať aj iných poskytovateľov aktivít a činností, pretože často je ponuka školských krúžkov skôr tvorená na základe toho, aký učiteľ je ochotný, namiesto toho, aby plne reflektovala záujmy a potreby detí a mladých ľudí, ktorí by mali byť v centre záujmu.

Strana SNS, strana SMER – SD ani strana ĽSNS sa neformálnemu vzdelávaniu mladých popri škole nevenujú vo svojich programoch vôbec.

 

(NE)Zamestnanosť mladých 

Prechod zo školy do zamestnania je jednou z kľúčových oblastí, na ktorú sa pri zaradení mladých ľudí do spoločnosti potrebujeme zamerať. Okrem vytvárania adekvátnych podmienok pre všetkých pracovníkov je potrebné špecificky riešiť výzvy, ktorým čelia mladí. V januári 2020 bola miera evidovanej nezamestnanosti v celkovej populácii 5,26% a napriek tomu sa miera nezamestnanosti mladých ľudí pohybuje okolo 13,6 %, čo naznačuje, že existujú určité bariéry v zamestnávaní mladých, a to tak na strane zamestnancov, ako aj na strane zamestnávateľov. Mladí ľudia často čelia tzv. prekarizácii – nahrádzaniu štandardného zamestnaneckého vzťahu inými druhmi činnosti, a to vrátane neplatených stáží, prípadne využívania vzťahu dobrovoľníctva či dohôd mimo pracovného pomeru. Okrem toho je dôležité aj u mladých ľudí podporovať podnikanie,  a to nie len pokiaľ ide o podnikateľské zručnosti, ale aj v ohľade prístupnosti kapitálu či nástrojov. Program koalície PS/SPOLU sa nevenuje zvlášť zamestnávaniu mladých. Okrem podpory činnosti Agentúr podporovaného zamestnávania a absolventskej praxe na dobu 3 mesiacov pre mladých sa tejto problematike nevenujú. Strana Za ľudí považuje nezamestnanosť mladých za problém popri nezamestnanosti iných vylúčených skupín obyvateľov z trhu práce a navrhuje posilniť systém štátneho agentúrneho zamestnávania a posilnenie inštitútu asistenta pracovného začlenenia. Strana Sme rodina zasa veľmi pekne identifikovala nesúlad medzi tým, že až 90% absolventov očakáva, že bude robiť v oblasti, ktorú študuje, pričom v realite je len 50%. Problém však vidia v nedostatku informácií o predmete štúdia. Zostávajú však skôr pri pomenovaní problémov, okrem zlepšenia školstva nenavrhujú konkrétne opatrenia na riešenie už existujúcich situácií, ktoré sa týkajú terajších mladých ľudí. Čo treba oceniť, že sa zamestnanosťou aj v regiónoch celkom podrobne zaoberajú. KDH sa špecificky nezamestnanosti mladých nevenuje, avšak čiastočne sa venuje podpore zamestnanosti a zamestnateľnosti najmä pokiaľ ide o sociálne znevýhodnené skupiny. SaS sa špecificky tejto skupine nezamestnaných nevenuje, ale určite je zaujímavým nápadom na podporu podnikania mladých návrh na zníženie možnosti založiť si živnosť od veku 16 rokov. Pokiaľ ide o uplatnenie absolventov škôl v obore ich štúdia, navrhuje sledovať dlhodobo trendy a zbierať údaje. Programy OĽaNO, SMER-SD, ĽSNS a SNS nezamestnanosť mladých neriešia, a teda neponúkajú ani opatrenia.

 

Odchod mladých do zahraničia za prácou 

V rámci EÚ je samozrejme mobilita pracovnej sily vítanou pridanou hodnotou. Avšak existujú oblasti, kde na Slovensku cítiť odliv konkrétnych skupín mladých ľudí do zahraničia, napríklad lekári, ale aj stavební robotníci, vývojári a programátori, učitelia, ale aj úradníci hlavne v regiónoch s nízkou nezamestnanosťou, kde práca za „tabuľkový plat“ pre začínajúceho úradníka je ohodnotená niekedy nižšie ako pomocné práce v súkromnom sektore. Dopad nedostatku určitých profesií má vplyv na fungovanie rôznych odvetví predovšetkým verejných služieb. Vhodné by bolo analyzovať chýbajúce povolania a trendy odchodu odborníkov a prípadne zaviesť motivačné kroky k návratu, či zabráneniu odchodu.

SMER – SD sa túto situáciu rozhodol vo vzťahu k odchodu lekárov do zahraničia riešiť veľmi nevhodným návrhom, ktorých chcel pokutovať lekárov, ktorí študovali na Slovensku, ale vzápätí odišli pracovať do zahraničia, uhradením nákladov na ich štúdium. Zdá sa nám byť nanajvýš nespravodlivé prenášať dôsledky nesprávnej politiky vlády pri manažmente ľudských zdrojov v zdravotníctve na terajších mladých ľudí, ktorí túto situáciu nezapríčinili a majú znášať jej dôsledky.

Úplne opačným prístupom rieši tému odchodu lekárov a sestier do zahraničia koalícia PS/SPOLU, a to nástrojmi zatraktívnenia vykonávania profesie na Slovensku, modernizáciou fungovania ambulancií a tiež posilnením postavenia všeobecného lekárstva.

Strana Za ľudí má v programe časť venovanú odchodu mladých ľudí do zahraničia, pričom väčšina opatrení smeruje buď k udržiavaniu vzťahu medzi emigrantom zo Slovenska a krajnou, prípadne uľahčenie ich návratu zo zahraničia na Slovensko, čo je pozitívne. Hnutie OĽaNO rieši vo svojom programe postavenie Slovákov žijúcich v zahraničí, ale nie vo vzťahu k návratu na Slovensko, len vo vzťahu k zachovaniu spojenia medzi nimi a Slovenskom.

Strany ĽSNS, SNS, SaS, KDH a Sme rodina otázku odlivu mladých mozgov do zahraničia neriešia vôbec vo svojom programe.

 

Osamostatnenie sa od rodičov 

Na Slovensku sa mladí osamostatňujú približne vo veku 31 rokov, pričom horšie v EÚ sú na tom len Chorváti. Priemer EÚ je 26 rokov. Súčasná politika štátu smerujúca k podpore riešenia bývania vlastníctvom nehnuteľností zlacňovaním hypotekárnych úverov spôsobuje jednak to, že pre mladých ľudí sú často nedostupné pre nižší príjem, prípadne pre nestabilné zamestnanie. Druhým dôsledkom je nízka mobilita pracovnej sily na regionálnej úrovni, pretože predaj bytu v menšom meste na východe Slovenska nedokáže poskytnúť dosť prostriedkov na kúpu bytu vo väčšom meste na západe Slovenska. Podporu vzniku nájomného bývania špecificky pre mladých má rozsiahlo v programe Sme rodina, KDH, OĽaNO, koalícia PS/SPOLU. Podporu nájomného bývania čiastočne rieši aj strana SaS. Strana SNS sľubuje postavenie 30- tis. nájomných bytov pre mladé rodiny do roku 2030. ĽSNS vo vzťahu k bytom rieši len otázku toho, aby sa byty neposkytovali osobám, ktoré nechcú pracovať. Okrem podpory nájomného bývania chce strana Sme rodina mladým rodinám s deťmi do 3 rokov dávať príspevky na bývanie vo výške 100 € mesačne. Strana Za ľudí chce postaviť 20- tis. nájomných bytov s regulovaným nájomným pre mladé rodiny, seniorov a podporované bývanie pre určité profesie. Strana SMER – SD opäť nepredstavila žiadne konkrétne riešenia pre túto oblasť.

 

Založenie rodiny 

V roku 2017 bol priemerný vek prvorodičiek na Slovensku 27,8 rokov a za posledných 10 rokov sa zvýšil o jeden rok. Najviac párov, ktoré uzavreli manželstvo, bolo vo veku od 25 do 29 rokov. Keď si popri tom uvedomíme, že mladí ľudia sa v priemere osamostatňujú od rodičov v oblasti bývania vo veku 31 rokov, tak vidíme jasné dôsledky neexistujúcej podpory mladých ľudí v týchto oblastiach. Dôležitá nie je však v oblasti podpory zakladania rodín len daňová politika či výška materského alebo rodičovského príspevku., avšak je potrebné mať nástroje aj na podporu návratu rodičov do zamestnania alebo flexibilitu pracovnoprávnych vzťahov. Väčšinou sa to týka žien, pretože rozdiel medzi mužmi a ženami starajúcimi sa o deti mladšie ako 6 rokov bol v roku 2016 v pomere zamestnanosti 30 percentuálnych bodov, pričom zároveň v priemere v EÚ ženy dosahujú vyššie vzdelanie ako muži. V roku 2019 bolo na Slovensku 11- tisíc nevybavených žiadostí o zaradenie dieťaťa do predškolskej starostlivosti. V ohľade podpory mladých rodín viaceré strany navrhujú poskytovať tzv. mladomanželské pôžičky, konkrétne Sme rodina, KDH, ĽSNS a SNS. Okrem toho viaceré strany navrhujú zvýšenie rôznych prídavkov, otcovskú dovolenku po narodení dieťaťa. Strany SaS, OĽaNO, Za ľudí a koalícia PS/SPOLU navrhujú aj zavedenie flexibilného čerpania rodičovskej dovolenky (skrátenie a zvýšenie príjmu napríklad), spolu s KDH aj garantovanie miest v škôlkach pre deti od troch rokov, prípadne kompenzáciu nedostatku miest v škôlkach alebo podporu vzniku alternatívnych miniškôlok či firemných škôlok. OĽaNO tiež navrhuje podporu mediácie pri riešení problémov v rodinách. Strana Za ľudí a PS/SPOLU špecificky hovoria o zosúladení pracovného a rodinného života podporou rôznych nástrojov a zameriavajú sa aj nariešenie patologických javov vo vzťahu k fungovaniu rodín či ochrane práv detí.
Strana SMER – SD navrhuje zvýšenie prídavku na dieťa na dvojnásobok súčasnej výšky, pričom iné opatrenia v tejto oblasti strana nepredstavila.

 

Kultúra a šport 

Podpora voľnočasových aktivít, ako šport či kultúra pre mladých ľudí,  je kľúčová nie len z hľadiska všestranného rozvoja mladých, ale aj z hľadiska odovzdávania hodnôt a návykov. Skutočnosť, že pri podpore mládeže sa často myslí iba na šport, je v skutočnosti škoda. V Rade mládeže Slovenska sme presvedčení, že podpora športu je dôležitá, avšak by nemala ísť na úkor podpory práce s mládežou v rámci mládežníckych organizácií, voľnočasových aktivít, prevencie sociálno-patologických javov a extrémizmu a v neposlednom rade aj na úkor rozvoja kultúry mladých ľudí a pre mladých ľudí. Pokiaľ ide o podporu športu mladých, je potrebné hľadať vhodné mechanizmy na to, aby šport bol prístupnejší pre mladých zo sociálne znevýhodneného prostredia, a to vrátane vrcholového športu, napríklad ako Annamária Horváthová z Moldavy nad Bodvou. Je prakticky nemožné, aby sa chlapci či dievčatá zo osád stali vrcholovými hokejistami alebo nebodaj tenistami, a to aj napriek možnosti, že na daný šport majú nadanie.

Podpore športových a kultúrnych aktivít sa venuje väčšina politických strán, okrem ĽSNS a SMER – SD, a to jednak prostredníctvom podpory talentov, voľnočasového športu pre mladých, otváraním športovísk na školách po skončení vyučovania či podpore vzniku a obnovy infraštruktúry. Športovanie viaceré strany chápu aj ako prevenciu pri zdravotnom stave ľudí. Podporu účasti mladých na kultúrnych podujatiach má vo svojom programe OĽaNO, Za ľudí a KDH. SNS navrhuje aj fond na podporu ľudovej kultúry. Strana SaS navrhuje zavedenie voľnočasových poukazov aj na šport aj na podporu iných aktivít detí a mladých (pozri vyššie). Koalícia PS/SPOLU špecificky cieli aj na hodnotové ukotvenie športu a podporu fair-play a vzdelávanie trénerov.

Čo však možno programom pri podpore športovania mladých vyčítať, je nízka podpora inklúzie sociálne znevýhodnených mladých, pokiaľ ide o vrcholový, nie rekreačný šport. Rovnako ako už vyššie spomínanú podporu športu na úrok iných záujmov mladých ľudí pri trávení voľného času ako je kultúra, neformálne a informálne vzdelávanie a rozvoj tzv. mäkkých zručností.

 

Podpora participácie mladých ľudí na tvorbe verejných politík, ktoré sa ich týkajú 

Jedným z kľúčových dôvodov, pre ktoré nie sú problémy mladých ľudí v hľadáčiku politických strán, je slabá podpora zapájania mladých ľudí do spolurozhodovania o veciach, ktoré sa ich týkajú -minimálne prostredníctvom zberu ich potrieb. Často sa politiky pre mladých tvoria bez skutočného poznania názorov a potrieb mladých ľudí a podľa toho vyzerajú aj navrhované riešenia. Okrem toho je podľa nášho názoru zapájanie sa mladých ľudí do rozhodovania dôležitým predpokladom pre to, aby sa naučili demokratickým procesom a tomu, že demokracia im dáva možnosti ovplyvňovať veci okolo seba, čím predchádzame extrémizmu mladých. Extrémistické nálady často totiž súvisia s  bezmocnosťou až túžbou zmeniť svet natoľko, že ani demokraciu nepovažujú za dobrú formu správy vecí verejných.

Tejto téme sa špecificky venuje strana Za ľudí, ktorá hovorí o zapájaní cieľových skupín verejných politík do spolurozhodovania a o podpore dobrovoľníctva. Rovnako ako strana KDH, ktorá explicitne hovorí o podpore dobrovoľníctva mladých ľudí a o podpore mládežníckych organizácií. Koalícia PS/SPOLU zasa hovorí o podpore predchádzania extrémizmu mladých aj prostredníctvom mediálnej výchovy a špecificky hovorí o podpore participácie mladých prostredníctvom žiackych parlamentov a parlamentov mladých pri obciach až po najvyššiu úroveň a o podpore aktívneho občianstva mladých ľudí. Ostatné strany OĽaNO, SaS, ĽSNS, SMER – SD, SNS ani Sme rodina v tomto ohľade nemajú konkrétne návrhy, ako zapájať mladých do rozhodovania.

Celkovo je možné zhodnotiť, že výraznejšie zmeny prinášajú len niektoré strany, a to hlavne v oblastiach ako je vzdelávanie, podpora nájomného bývania a podpora mladých rodín. Ostatné oblasti, ktoré sme definovali ako problematické, najmä odliv mozgov (či už na vysokú školu alebo za prácou), prípadne otázky podpory rozvoja prostredníctvom neformálneho vzdelávania alebo podpora zamestnanosti či podnikavosti mladých ľudí, zostáva na okraji záujmu väčšiny strán.