TS: Mladí sú pri politických rozhodnutiach prehliadaní, zhodli sa štyria prezidentskí kandidáti. Súhlasili by aj so znížením veku voličov.

Jedenásť mimovládnych organizácií, ktoré spájajú mladých ľudí, zastupujú ich práva a záujmy či sa venujú práci s mládežou, požiadala listom prezidentských kandidátov o odpoveď na päť otázok. Organizácie zaujímalo, či si kandidáti myslia, že sú potreby a názory mladých u nás dostatočne zohľadňované pri rozhodovaní vo vrcholovej politike a či súhlasia so znížením veku voličov na 16 rokov v komunálnych a prezidentských voľbách, v eurovoľbách a vo voľbách do NR SR.

Oslovení boli kandidáti, ktorí získali vo februárových prieskumov preferencií viac ako dve percentá hlasov (teda všetci okrem M. Náhlika a R. Šveca). Neodpovedali Andrej Danko, Štefan Harabin a Marian Kotleba. Odpovedali piati – Ivan Korčok, Peter Pellegrini, Ján Kubiš, Igor Matovič a Patrik Dubovský. Štyria vidia, že potreby mladých ľudí nie sú u nás v politike zohľadňované a v rôznej miere by súhlasili aj so znížením veku voličov.

„Súhlasím so znížením veku voličov na 16 rokov vo voľbách, vrátane volieb do samosprávy, EP, prezidenta SR a NR SR. Ide o právo voliť, nie o právo byť voleným do týchto funkcií, pretože na ich zastávanie považujem za nevyhnutné mať viac znalostí a životných skúseností,“ napísal Ján Kubiš. 

„Viem si predstaviť rôzne úpravy volebného práva, vrátane zníženia veku voličov, ale tak ako pri ostatných dôležitých témach nabádam na to, aby všetkému predchádzala odborná diskusia,“ odpovedal Ivan Korčok.

So znížením veku voličov vo všetkých typoch volieb súhlasí aj Igor Matovič. „Dozrel čas. Sociálne siete výrazne priblížili politiku mladým ľuďom a tak dnes mnohí mladí majú výrazne viac informácií ako ich rodičia. Zároveň platí, že volič by mal byť informovaný volič, ktorý sa nedá len tak ľahko „opiť rožkom“ a sladkými rečami. To väčšina 16-ročných dnes spĺňa lepšie ako ich rodičia a starí rodičia, preto jednoznačne áno.“

Naopak, Peter Pellegrini napísal, že „na cestách po Slovensku vníma a stretáva sa s intelektuálnou vyspelosťou a technologickou zručnosťou mladšej generácie, ku ktorej má rešpekt.“ Je však presvedčený, „že dôležité sú popri týchto danostiach aj životné skúsenosti. Vek dospelosti, čiže 18 rokov považuje za optimálnu hranicu, kedy človek môže využiť svoje demokratické volebné právo. Zároveň však neupiera právo na slobodnú diskusiu na túto tému.“

Patrik Dubovský súhlasí so znížením veku voličov na 17 rokov vo voľbách do NRSR, do Európskeho parlamentu a v komunálnych voľbách, avšak len ak volič „v danej obci či kraji býva minimálne 5 rokov a to kvôli poznaniu kandidátov a prostredia“. V prezidentských voľbách by ponechal vek voličov 18 rokov, „keďže ide o priamu voľbu, v ktorej musí byť volič dostatočne mentálne a politicky zrelý.“

Organizácie v liste kandidátom vysvetľujú, že ich oslovili, pretože „naše skúsenosti, ale aj prieskumy potvrdzujú, že mladí ľudia sa v našej krajine cítia prehliadaní a nevypočutí. Témam, ktoré sú pre nich dôležité, nie je v spoločenskej ani politickej diskusii a v rozhodovaní venovaná adekvátna pozornosť.“ Píšu, že „jedným z kľúčových nástrojov, ktorý posilňuje hlas konkrétnej skupiny v spoločnosti, je volebné právo.“

Aj štyria prezidentskí kandidáti vyslovili jednoznačný názor, že potreby mladých ľudí nie sú dostatočne zohľadňované vo vrcholovej politike.

„Mám dojem, že mladých ľudí u nás takmer nikto v politike nepočúva,“  napísal Ivan Korčok. 

Ján Kubiš vidí jednu z  možností, ako to zmeniť, vo vytvorení mechanizmu, pomocou ktorého by organizácie mladých dávali výboru NRSR pripomienky k zákonom a mohli by aj iniciatívne predkladať vlastné návrhy .“Obdobne by sa mohlo zvážiť vytvorenie mechanizmu vo vzťahu k vláde. V prípade prezidentského úradu je to jednoduché – stačí dohoda o pravidelných stretnutiach.“ Patrik Dubovský by hlas mladých posilnil pravidelnými konzultáciami mládežníckych organizácii s ministerstvami a ministrami. Podľa Igora Matoviča Slovensko v zohľadňovaní potrieb mladých „výrazne kríva a politici len ťarbavo načúvajú volaniu mladých po zelenej ekonomike, špičkovom vzdelaní či udržateľnému rozvoju spoločnosti.“

Peter Pellegrini sa nevyjadril, či je hlas mladých v politických rozhodnutiach prehliadaný, no napísal, že „považuje čo najširšie zapájanie mladých do správy vecí verejných za posilňovanie demokratického systému na Slovensku.“ 

Jedenásť organizácii v liste upozorňuje, že kým európske krajiny diskutujú o posilnení hlasu mladých aj prostredníctvom volebného práva, Slovensko v tejto diskusii zaostáva. „Sme presvedčení, že je najvyšší čas začať i u nás diskusiu o znížení volebného veku na 16 rokov. Vnímame totiž, že frustrácia z prehliadania potrieb a názorov mladej generácie je u nás obrovská a negatívne ovplyvňuje krajinu a jej budúcnosť.“

Krajiny, ktoré znížili vek voličov v lokálnych, národných či v eurovoľbách, argumentovali krokom smerom k reprezentatívnejšej a inkluzívnejšej demokracií, posilnením volebného zvyku a zručností mladých vo veku, keď sú ešte súčasťou vzdelávacieho systému, nerovnováhou medzi povinnosťami (trestnoprávna zodpovednosť, práca a daňová povinnosť a pod.) a právami mladých, ale aj demografickým vývojom, ktorý posilňuje nevyváženosť v témach, ktoré dominujú politickým diskusiám. Najnovšie vek voličov v eurovoľbách znížilo Estónsko, Nemecko či Belgicko. 16- a 17-roční občania  týchto krajín sa tak v júni pridajú k rovesníkom na Malte, v Rakúsku či Grécku zvolia europoslancov.

List prezidentským kandidátom adresovali organizácie a iniciatívy: Aliancia stredoškolákov, Centrum komunitného organizovania, Dajme deťom hlas, Európsky Dialóg, Mládež ulice, Mladíinfo Slovensko, Modelový parlament Slovenska, OZ Krupica, Rada mládeže Slovenska, Študentské voľby, Youthwatch.

Celé odpovede prezidentských kandidátov nájdete na webe dajmedetomhlas.eu