Letné tábory „neziskoviek“ si užili tisíce detí zo Slovenska a stovky z Ukrajiny

Približne 500 denných, pobytových táborov a expedícií si toto leto užilo asi 16 500 detí a mladých ľudí z najväčších mládežníckych organizácií. Pobyt v podobe úspešného začlenenia sa absolvovalo aj približne 400 detí, ktoré odišli pred vojnou Ukrajiny. Po dvoch rokoch prvé prázdniny bez pandemických opatrení mládeži, inštruktorom aj vedúcim pobyt uľahčili. Prekážky však organizátorom spôsobuje zastaraná zákonná úprava, ktorá nerozlišuje nové typy táborov a ich špecifické potreby. Vyplýva to z informácií Rady mládeže Slovenska, ktorá zastrešuje najväčšie mládežnícke organizácie na Slovensku.

Viacej pobytových táborov, väčšia ochota rodičov potomkov do táborov prihlásiť, no porovnateľne veľký záujem samotných detí a mladých ľudí užiť si leto medzi rovesníkmi. Asi takto hodnotia prvú letnú sezónu bez pandemických opatrení po dvoch covidových rokoch táboroví vedúci a inštruktori z mládežníckych organizácií, ktoré sa venujú voľnočasovým aktivitám mladých. V tomto roku sa im podarilo počas letných prázdnin zorganizovať približne 500 denných, pobytových táborov a expedícií pre asi 16 500 detí a mladých ľudí.

Miesto medzi rovesníkmi, v bezpečí a za materiálnej pomoci si na pobytoch našlo približne 400 detí a mládežníkov z Ukrajiny. „Všetky neziskové organizácie sa zhodujú, že začlenenie ukrajinských detí prebehlo prirodzene a bez problémov. Keďže deti sú veľmi prispôsobivé, do kolektívov zapadli perfektne. Väčšina detí z Ukrajiny, najmä tí mladší už hovoria dosť dobre po slovensky, takže nebol problém ani s jazykovou bariérou. To, akú radosť im spravil pobyt v láskyplnom a bezpečnom prostredí, si istotne každý vnímavý človek vie predstaviť,“ povedal Juraj Lizák, predseda Rady mládeže Slovenska.

Zastaraný zákon treba zmeniť

V prípade, že do organizácie letných táborov nezasiahne covid, najväčšie komplikácie organizáciám spôsobuje súčasné znenie zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a vyhlášky o požiadavkách na zotavovacie podujatia.

„Aktuálne zákonné úpravy sú zastarané, pretože nerozlišujú špecifiká letných táborov mládežníckych organizácií, škôl v prírode a podnikateľských aktivít cestovných kancelárií,“ vysvetľuje J. Lizák. Ponuka voľnočasových aktivít pre deti a mládež sa podľa jeho slov za posledných pätnásť rokov, čo sú zákony bez zmeny v platnosti, výrazne posunula. Legislatíva vôbec nepozná termíny, ako napríklad denný tábor, splavový tábor či putovná expedícia. To spôsobuje, že organizátori týchto aktivít často tápu v tom, podľa akých pravidiel majú tieto aktivity zorganizovať.

Jedným z najväčších nedostatkov v zákone je podmienka táborového zdravotníka s odbornou spôsobilosťou lekára, sestry, pôrodnej asistentky alebo zdravotníckeho záchranára. Pri aktuálnom nedostatku zdravotníkov s týmito typmi vzdelania je podmienka pre organizátorov takmer nevykonateľná. „Pre potreby podujatí by stačilo, ak by v tábore boli vedúci vyškolení 33-hodinovým kurzom prvej pomoci pre táborových zdravotníkov, tak ako v Českej republike. Z praxe vieme, že aj tak sa so všetkými vážnejšími zraneniami ide na urgentný príjem do nemocnice a na mieste konania tábora sa ošetria iba drobné zranenia, spadajúce pod poskytnutie prvej pomoci pri úraze,“ dodáva J. Lizák.

Rada mládeže Slovenska na účely tlačovej správy oslovila organizácie: Asociácia pre mládež, vedu a techniku – AMAVET, Fénix, DofE, INEX, Slovenský skauting, Zväz skautov maďarskej národnosti, LAURA, eRko a Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže – ZKSM.