Vláda dorovnala rozpočet a mládežníci nemusia rušiť tábory a prepúšťať expertov

Vláda v tomto roku spočiatku dala mimovládnym mládežníckym organizáciám len 2,2 milióna eur z minimálne potrebných 3,9 milióna eur. V ostatných týždňoch štát do rozpočtov doplatil 1,7 milióna eur, čo organizácie na poslednú chvíľu dostalo z existenčného ohrozenia. Ak by dotácia neprišla, väčšina z 32 neziskových mládežníckych organizácií by musela prepustiť špecializovaných expertov – metodikov, nemohla by si môcť dovoliť školiť dobrovoľníkov a bola by nútená zrušiť letné tábory možno až pre 20-tisíc svojich členov.

rms posty(1)

Celkovo je v neziskových mládežníckych organizáciách zapojených 70-tisíc mladých ľudí zo Slovenska. „Oproti štátnym organizáciám zostávajú naďalej vo výraznej nevýhode, hoci poskytujú rovnaké služby,“, konštatuje Juraj Lizák, riaditeľ Rady mládeže Slovenska, ktorá neziskové organizácie zastrešuje. Organizácie sú podľa J. Lizáka po zarátaní inflácie a zvýšených nákladov na bežnú činnosť stále priemerne na dvoch tretinách rozpočtov, ktoré skutočné potrebujú.

Výška celoročnej dotácie jedného člena organizácie bola vlani 39 eur. Pre Na porovnanie, štátny rozpočet v tomto roku počíta s podporou štátnych alebo samosprávnych centier voľného času (CVČ) a základných umeleckých škôl (ZUŠ) vo výške presahujúcej 98 eur na rok na člena. Kvalita poskytovaných služieb je však pri neziskových aj štátnych organizáciách rovnaká. Rozdiel je aj v členských poplatkoch, ktoré sú paradoxne tým vyššie, čím vyššiu dotáciu dané centrum dostáva. Napríklad neziskové organizácie majú spravidla len symbolické členské, priemerne je to 10 eur. Oproti tomu, priemerný ročný poplatok na ZUŠ je 100 eur a u CVČ je to 50 eur. Neziskové organizácie sú často svojím nastavením prístupné aj pre deti a mladých z nižších príjmových skupín, a to na úkor vlastných rozpočtov.

„Vláda nám v tomto roku poskytla jednu z najnižších dotácií za posledných 20 rokov. Naše neziskové organizácie sú pritom v svojej práci úspešné a u detí a mládeže čoraz obľúbenejšie. Za posledné tri roky nám pribudlo 4000 nových členov a členiek. Nehovoriac o tom, že priestor pre mimoškolské aktivity poskytujeme aj desaťtisícom nečlenov,“ povedal Juraj Lizák.

„Nie je dôvod, aby boli neziskové organizácie znevýhodňované pred štátnymi,“ konštatuje J. Lizák. Na prácu s mládežou sa podľa neho treba pozerať ako na službu vo verejnom záujme v rámci prevencie sociálno-patologických javov mládeže a ako na doplnkové rozvojové vzdelávanie mládeže popri škole. „Nie je to nejaký nadštandard a luxus, pri ktorom by sme mali zvažovať, či si ho môžem dovoliť, alebo nie.“

Okrem individuálnej starostlivosti sa treba podľa J. Lizáka zamerať aj na inštitucionálnu podporu organizácií, zameranú na zvýšenie kapacít aktivít pre mládež a budovanie infraštruktúry na stretávanie mládeže. Služby musia byť nastavené tak, aby každé dieťa malo prístup k aktivite podľa svojej potreby. Platí to rovnako pre deti z vyčlenených marginalizovaných komunít v centrách, sídliskovú vyčlenenú mládež v nízko prahových kluboch, či pre talentovanú mládež v rozvojových programoch. „Nemôžeme diskriminovať žiadnu zo skupín z dôvodu bariér, vyvstávajúcich z formálnych kritérií.“

 

Potrební najmä v regiónoch

Medzi prínosy mládežníckych organizácií patrí aj pomoc v regiónoch, kde je menej stimulov, ako tráviť voľný čas. Bez náležitej podpory štátu toto rozširovanie nebude možné. Podobne je ohrozená aj snaha o čo najväčšie začlenenie telesne či sociálne znevýhodnených detí a mladých ľudí do centier, kde môžu zmysluplne tráviť čas so svojimi rovesníkmi.

Tak isto aj počas utečeneckej krízy sa doteraz do dobrovoľnej pomoci zapojilo vyše 2000 členov mládežníckych organizácií a niektoré ich aktivity či zháňanie bývania bolo financované z krízových rozpočtov samotných organizácií. Mnohé centrá plánovali nezištne prijať čo najväčší počet mládežníkov, ktorí utiekli pred ruskou agresiou z Ukrajiny, začleniť ich do svojich programov či integrovať ich do letných táborov. „Bez férovej dotácie od vlády takéto niečo nebude možné, keďže nedokážeme pokryť ani potreby našich členov,“ vysvetľuje J. Lizák.

Výrazný úbytok financií na voľnočasové aktivity mladých môže mať negatívny vplyv aj na mladých ľudí, ktorí sa pokúšajú dostať do bežného života po dvoch rokoch v pandemickom režime. „Je nešťastné, keď vláda nedostatočne myslí na deti a mládež práve v čase, keď ich po pandémii treba čím skôr dostať do reálnych fyzických vzťahov. Veď takouto primárnou prevenciou šetríme štátu zdroje, ktoré ak nepôjdu na voľnočasové aktivity, pôjdu na psychológov, psychiatrov, liečbu, a to určite nebude pre štát lacnejšie,“ pripomína J. Lizák.