Spolu pre zdravé médiá

One pager

Analýza reprezentatívneho prieskumu_Spolu pre zdravé média

Analýza Spolu pre zdravé média

Odporúčania z okrúhleho stola SK

Obsahová a sentimentálna analýza SK a ČR

Výskumná správa – Analýza fokusových skupín

Európsky dialóg s mládežou je projekt prebiehajúci vo všetkých členských krajinách EÚ umožňujúci participáciu mladých na tvorbe politík. Jadro projektu predstavujú kvalitatívne konzultácie s mládežou. Na Slovensku tieto konzultácie zastrešuje Rada mládeže Slovenska, avšak spolupracuje pri tom s rôznymi organizáciami či jednotlivcami aktívnymi vo svojej komunite, aby bolo zabezpečené zastúpenie čo najširšieho spektra názorov naprieč celým územím Slovenska ale aj naprieč rôznymi sociálnymi a demografickými kategóriami. Na tomto mieste by sme sa všetkým facilitátorom a facilitátorkám chceli poďakovať, pretože práve vďaka nim sa konzultácie v rámci X. cyklu Európskeho dialógu s mládežou mohli uskutočniť.

V rámci tohto cyklu Európskeho dialógu s mládežou prebiehali s mladými ľuďmi počas jesene 2023 konzultácie o inkluzívnej spoločnosti. V diskusiách sme  sa venovali rôznym témam, ktoré ich trápia v ich každodennom živote a zaslúžili by si väčšiu pozornosť zo strany politikov.

Bariéry

Téma bariér bola pre účastníkov konzultácií najviac zrozumiteľná a v rámci fokusových skupín jej venovali najväčšiu pozornosť. Účastníci konzultácií si uvedomovali širokospektrálnosť spôsobov vylúčenia. Mládež a deti môžu byť vylúčené na základe etnicity, ekonomického statusu, sociálneho statusu, rodu, sexuálnej orientácie, vierovyznania či zdravotného znevýhodnia. Mladí taktiež upozorňovali na problematiku viacnásobného znevýhodnenia. Ako najväčšiu bariéru vnímali predsudky, stereotypy a strach majority z inakosti.

Aktuálna podpora

Účastníci konzultácií s oveľa väčšou ľahkosťou identifikovali prekážky než formy účinnej podpory k začleneniu. Zároveň vyzdvihovali predovšetkým potrebu profesionálneho a akceptujúceho prístupu učiteľa voči žiakovi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Naopak pri vstupe na pracovný trh menovali napríklad duálne vzdelávania, chránené dielne a sociálne podniky, zamestnanecké benefity či príspevky alebo hradené rekvalifikačné kurzy. Podpore v oblasti zdravotnej starostlivosti sa konzultujúci takmer vôbec nevenovali a ak áno, návrhy podpory boli skôr všeobecného charakteru.

Potrebné zmeny

Aké ďalšie opatrenia je potrebné prijať, aby sa umožnilo začlenenie všetkých mladých ľudí do spoločnosti, najmä mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami? Odpovede na túto otázku mladí ľudia vyjadrili prostredníctvom nasledujúcich oblastí: osveta o téme inklúzie priamo na školách, finančná podpora znevýhodnenej mládeže, debarierizácia a odstránenie architektonických bariér školských budov, nultý resp. prípravný ročník základnej školy pre deti pochádzajúce zo znevýhodneného prostredia, posilnenie personálnych kapacít zameraných na koordinovanie rozvoja inkluzívneho vzdelávania, vytvorenie oddychových zón v rámci školy, kde môžu žiaci tráviť spoločne čas.

Obzvlášť u zdravotne znevýhodnenej mládeže by podľa konzultujúcich pomohlo:

• Materiálne zabezpečenie škôl (napr. kompenzačné učebné pomôcky)
• Debarierizácia
• Digitalizácia
• Osvetové aktivity
• Výška štátnych finančných príspevkov
• Spolupráca škôl a zamestnávateľov s poradenskými a neziskovými organizáciami

Úloha mládežníckeho sektora

Tejto konzultačnej otázke sa venovalo pomerne málo fokusových skupín. Ak sa aj tejto téme facilitátori venovali, vo väčšine prípadov účastníci diskusií nešli veľmi do hĺbky, a to čiastočne z nevedomosti, t.j. nevedeli sa k téme vyjadriť, a čiastočne z dôvodu nedostatku času, keďže sa jednalo o poslednú konzultačnú otázku. Napriek tomu si myslíme, že táto téma je dôležitá a určite má zmysel skúmať ju podrobnejšie.

Záver

O záverečnú výskumnú správu sa RmS opiera vo svojej ďalšej činnosti a politickom zastupovaní mládeže. Odpovede mladých sú tiež zaslané Európskej komisii, ktorá na ich základe vytvorí odporúčania pre členské štáty EÚ. Týmito odporúčaniami sa následne zaoberajú v rôznej podobe aj politici na Slovensku.

Celú záverečnú správu nájdete tu ⬇️

Projekt bol realizovaný vďaka finančnej podpore Európskej komisie – Education, Audiovisual and Culture Executive Agency (EACEA).

Od roku 2019, kedy sa uskutočnilo prvé stretnutie tohto druhu, došlo k viacerým významným udalostiam, ktoré viedli k vzniku celospoločenských kríz a sociálnych zmien. Rôzne a vzájomne úzko prepojené globálne krízy a zmeny, medzi ktoré môžeme zaradiť celosvetovú pandémiu COVID-19, vojnu na Ukrajine, prehlbujúcu sa klimatickú zmenu či aktuálne zažívaný nástup umelej inteligencie, so sebou prinášajú mnohé impulzy aj pre výskum mládeže.

Mladí ľudia sa ocitli uprostred diania, ktoré zásadne mení podobu ich každodenného života. Skúsenosť predchádzajúcich generácii sa javí v tomto kontexte ako málo prenosná až nedostačujúca, a tak sú mladí ľudia nútení adaptovať sa na meniaci svet poznačený bezprecedentnou neistotou. To so sebou samozrejme prináša rôzne výsledky, úspechy i neúspechy a prirodzene otvára diskusiu o budúcom smerovaní spoločenského vývoja.

Seminár bol  otvorený mimovládnym, výskumným i vedeckým inštitúciám. Cieľom bolo zdieľanie výsledkov výskumu, sieťovanie, výmena skúseností a spoločná diskusia nielen o zisteniach, ale aj o výzvach, ktorým čelíme vo výskume mládeže.

Seminár bol členený na 4. tematické bloky:

1. Partnerské a rodinné správanie mladých ľudí
2. Škola a vzdelávanie
3. GEN Z výzvy
4. Občiansko-politická participácia mladých ľudí

Zborník abstraktov doplnený fotografiami z podujatia je k dispozícii tu ⬇️

Seminár organizovala Rada mládeže Slovenska v spolupráci s Katedrou sociológie FiF UK v Bratislave, Katedrou sociológie a sociálnej antropológie FF UMB v Banskej Bystrici a Sekciou mládeže SSS pri SAV.

Súčasná generácia mladých ľudí čelí bezprecedentným globálnym  výzvam výzvam ako je pandémia COVID-19, súčasný vojenský konflikt na Ukrajine, klimatická zmena alebo prebiehajúca ekonomická a energetická kríza. Najsilnejšie zasiahla mnohé oblasti života mladých ľudí práve pandémia. Prijímané epidemiologické opatrenia znamenali nielen obmedzenie stretávania so svojimi rovesníkmi, ale zásadne ovplyvnili aj možnosť účasti na plnohodnotnom prezenčnom vyučovaní či voľnočasových aktivitách. To všetko významne zasiahlo do ich osobnostného rozvoja, psychickej pohody, kvality vzdelávania či profesijnej prípravy. Pandémia priniesla mnoho nových problémov, na ktoré potrebujú spoločnosti reagovať. Aj na Slovensku máme voči mladým ľuďom obrovský spoločenský dlh, ktorý môžeme začať splácať už tým, že obnovíme dialóg s mladými ľuďmi a prizveme ich do diskusie o tom, ako riešiť novovzniknuté problémy. To je aj jeden z hlavných dôvodov, prečo Európska únia vyhlásila rok 2022 za Európsky rok mládeže.

V RmS sme sa preto rozhodli uskutočniť výskum, v ktorom sme sa usilovali nahliadnuť do sveta súčasnej mladej generácie na Slovensku, pochopiť jej postoje, ale aj možné problémy či očakávania týkajúce sa nástupu do zamestnania, ktoré predstavuje jeden zo zásadných míľnikov vstupu do dospelosti. Zamerali sme sa nielen na skúsenosti so vzdelávaním v čase pandémie, s nástupom na trh práce, ale aj na zručnosti a prínos neformálneho vzdelávania pre úspešné uplatnenie v zamestnaní. Veríme, že tieto výskumné zistenia pomôžu diskusii o postavení mladých ľudí na Slovensku ako aj systematickejšiemu zapájaniu mladých ľudí do tvorby politík, ktoré sa ich týkajú.

Správa z výskumu je dostupná tu:

Tento dokument bol vytvorený s finančnou podporou Národného inštitútu vzdelávania a mládeže a Európskej únie. Názory vyjadrené v tomto dokumente sú názormi autoriek, a preto ich v žiadnom prípade nemožno považovať za oficiálne stanovisko finančného partnera.

Európsky dialóg s mládežou je dlhoročným projektom Rady mládeže Slovenska podporujúci participáciu mladých na tvorbe politík na národnej, ale aj európskej úrovni. Počas leta 2022 v rámci neho prebehli konzultácie s mladými ľuďmi naprieč Slovenskom, kedy sme diskutovali na tému „Za udržateľnú a inkluzívnu Európu“. Do konzultácií sa celkovo zapojilo 430 mladých ľudí. V diskusiáchsme  sa venovali rôznym témam, ktoré ich trápia v ich každodennom živote a zaslúžili by si väčšiu pozornosť zo strany politikov.

Informovanosť a klimatická zmena

Diskusia bola rozdelená do piatich konzultačných otázok. V otázke týkajúcej sa prístupu k informáciám o klimatickej zmene sa ukázalo, že mladí ľudia najčastejšie získavajú informácie od influencerov. Škola predstavuje taktiež významný informačný zdroj. Problém mladí ani nevnímajú v nedostatku, práve naopak, v pretlaku informácií, čo potom spôsobuje ťažkú orientáciu. Taktiež sa preukázalo úplne absentujúce povedomie o vzdelávacích programoch na tému klimatickej zmeny či dostatočné porozumenie tejto téme.

 

Zapojenie mladých do rozhodovacích procesov

Pri diskutovaní o (ne)dostatočnom postavení mladých ľudí v rozhodovacích procesoch sme diskutovali najmä na tému motivácie k verejnému angažovaniu vo vzťahu ku klimatickej zmene. Najčastejšie mladých ľudí od angažovania sa na verejnom živote odradzuje nezáujem, ľahostajnosť, skúsenosti so zneužívaním témy na politické účely. Naopak riešenia vidia skôr na individuálnej úrovni v zmene životného štýlu, v rôznych formách občianskeho aktivizmu, či v priamych diskusiách s „dôležitými dospelými“.

Zodpovednosť politikov

Tretia konzultačná otázka sa zapodievala relatívne novým pojmom youthwashingu – prizývanie mládeže do verejných diskusií a udržiavanie blízkeho kontaktu s nimi za účelom zlepšenia vlastného PR. Mladí takýto pojem nepoznajú, no po vysvetlení sa vo väčšine prípadov zhodli na tom, že takéto správanie je zo strany politikov a dôležitých dospelých veľmi časté. Pozitívne skúsenosti sa ukázali iba pri malom počte respondentov, a to najmä na lokálnej (komunálnej) úrovni.

 

Mobilita a solidarita

Pri mobilitných programoch sme sa na nich pozerali z hľadiska porovnania ich dostupnosti pre majoritu a minoritu. Napriek tomu, že záujem o účasť na takýchto programoch je vysoká, informovanosť o možnosti účasti je nízka a to ako u majority, tak aj minority. Miera informovanosti rastie priamoúmerne s vyšším vekom, či vyšším dosiahnutým vzdelaním. Pre zvýšenie povedomia by pomohli aktivity v rámci komunity, zdieľanie skúsenosti od alumni účastníkov, propagovanie na školách či propagácia na sociálnych sieťach. Toto by mohlo byť riešené napríklad cez navýšenie počtu koordinátorov mobilít v regiónoch, či inú formu podpory od administratívnej cez organizačnú až po psychologickú podporu.

Prístup k infraštruktúre

Posledná konzultačná otázka sa venovala prístupu k infraštruktúre, pričom opäť ako vo všetkých výskumoch, je alarmujúcim faktorom doprava a počet spojov nezodpovedajúci potrebám mládeže pri účasti na ich voľnočasových aktivitách. Mládež preukázala vysoký záujem o udržateľné spotrebiteľské produkty či služby, avšak reflektovali ich nedostupnosť a to najmä na vidieku.

 

Záver

Zistenia z konzultácií s mládežou spísané v tejto záverečnej správe budeme tlmočiť záujmovým skupinám a politikom, aby boli potreby dnešnej mládeže nie len vypočuté ale aj premietnuté do tvorby lepších politík.

Celú záverečnú správu nájdete tu ⬇️

Radi by sme touto cestou zároveň vyjadrili obrovské poďakovanie všetkým, ktorí s nami spolupracovali ako facilitátori a facilitátorky diskusií, či už počas komorných stretnutí v klubovniach, centrách, alebo v rozmanitých online rozhraniach. Bez vás a vášho nadšenia pre vec by Európsky dialóg s mládežou nebol možný.

Projekt bol realizovaný vďaka finančnej podpore Európskej komisie – Education, Audiovisual and Culture Executive Agency (EACEA).

Súčasťou VIII. cyklu Európskeho dialógu s mládežou bol aj reprezentatívny výskum. Z dôvodu pandemických obmedzení ako aj viacerých administratívnych rozhodnutí sa aktivity tohto cyklu posunuli až do prvej polovice roku 2022. Vďaka týmto časovým posunom sme mohli uskutočniť výskum na jar po odznení väčšiny pandemických opatrení.

Výskum obsahovo nadväzuje na tematické zameranie cyklu, teda tzv. cieľ mládeže „Priestor a participácia pre všetkých“. Zamerali sme sa na zisťovanie dát, ktoré korešpondujú s konzultačnými otázkami. Rámcovali sme ich však otázkami, ktoré mapujú celkovú situáciu pokiaľ ide participáciu mladých ľudí do občianskych a politických aktivít. Z tohto pohľadu sme považovali za dôležité sledovať aj viaceré otázky reflektujúce aktuálnu politickú atmosféru.

Téme občianskej a politickej participácie mládeže v empirickom výskume sa venujeme od roku 2017. Odvtedy sme prešli už pomerne dlhú cestu či už ako spoločnosť alebo ako mládežnícky sektor. Zmenili sa však aj samotní mladí ľudia, vo vekovej kohorte mladých sa vymenilo 5 ročníkov. Znamená to, že dnes už pracujeme s  výrazne inou generačnou skupinou, ktorú pop-kultúra označuje aj ako Generácia Z. V analýze preto prinášame aj porovnania kľúčových ukazovateľov, ktorá naznačujú ako sa svet dnešných mladých líši oproti svetu mladých spred piatich rokov.

Výskumná správa je k dispozícii tu:

Výskum bol realizovaný vďaka finančnej podpore European Commission – Education, Audiovisual and Culture Executive Agency (EACEA).

Tento výskum bol podporený z dotačnej schémy Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Programy pre mládež na roky 2014 – 2021, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

V rámci projektu Mladí dizajnéri služieb (Young Service Designers) sme okrem kľúčových projektových aktivít uskutočili aj kvalitatívny výskum zameraný na identifikovanie voľnočasovej infraštruktúry a dostupnosti služieb pre mladých v Banskobystrickom kraji. Výskum slúžil ako podklad pre projektové aktivity, umožnil lepšie pochopenie prostredia a špecifických výziev, ktorým čelia mladí ľudia v regióne poznačenom mnohými nerovnosťami.

Vo výskume sme sa zamerali na mapovanie názorov a skúseností mladých ľudí z regiónu ako aj pracovníkov s mládežou. Obsahovo sme výskum zamerali na vnímanie voľného času, dostupnosť voľnočasovej infraštruktúry, bariéry a prekážky v dostupnosti organizovaných voľnočasových aktivít ale aj možnosti využívania možností pre neorganizované aktivity.

Výskum ukázal, že najväčšou výzvou je dosiahnuť vzájomné pochopenie potrieb medzi mladými a samosprávami. Problematická je nielen dostupnosť ale aj nedostatočné personálne zabezpečenie tejto ponuky. Ide pritom o dôsledok viacerých faktorov, vrátane emigrácie mladých z regiónu. Problémy sme identifikovali aj v rovine dostupnosti inkluzívnych aktivít, teda aktivít, ktoré by umožňovali spoločné voľnočasové aktivity pre mladých z majority a z rómskej minority.

Analytická správa z výskumu je dostupná tu:

Projekt bol realizovaný v rámci medzinárodného projektu YOUNG SERVICE DESIGNERS, ktorý je financovaný z programu ERASMUS+. 

Výskum sme realizovali ako súčasť projektu „Porozumieť rozmanitosti: Podpora angažovanosti mládeže a osvety rozvojovej spolupráce medzi širokou verejnosťou na Slovensku“. Cieľom projektu bolo napomôcť cieľovej skupine mladých ľudí k vnímaniu súčasného sveta ako prepojeného celku, vybaviť ich potrebnými kompetenciami a digitálnou podporou, ktoré im pomôžu podieľať sa na udržateľnom rozvoji sveta, prehĺbiť chápanie všetkých jeho aspektov ako vzájomne závislých a hľadať súvislosti medzi vlastným rozhodovaním a dianím na miestnej, regionálnej a globálnej úrovni. Prierezová téma, na ktorú sme sa v projekte ako takom zamerali, je SDG 13 teda ochrana životného prostredia a zmena klímy. V analytickej rovine a v rovine výstupov sledujeme aj prierezovú tému SDG 5 zameranú na podporu rodovej rovnosti.

Vo výskumnej časti sme sa zamerali na zber dát o mladých ľuďoch pomocou fokusových skupín ako aj reprezentatívneho výskumu. Kľúčové pre nás bolo takto získať dáta a môcť vďaka nim pochopiť, aké sú názory a postoje mladých ľudí ku globálnym problémom, k rozvojovej pomoci, ale aj ku klimatickej zmene. Súčasťou nášho skúmania v tomto prípade boli aj postoje a dôvera voči médiám, vzhľadom na ich dôležitosť pri formovaní mladej generácie v sledovaných témach.

Výskumné výstupy z projektu v podobe správy z reprezentatívneho kvantitatívneho výskumu ako aj z kvalitatívneho výskumu, ktorý mu predchádzal sú dostupné tu:

Projekt „Porozumieť rozmanitosti: Podpora angažovanosti mládeže a osvety rozvojovej spolupráce medzi širokou verejnosťou na Slovensku“ v trvaní 08.2021 – 01.2023 bol realizovaný z prostriedkov oficiálnej rozvojovej pomoci SR.

Aké sú rozdiely v hodnotách mladých ľudí v Českej republike a na Slovensku? Túto otázku sme si položili v rámci projektu Hodnoty mladých. Tiež nás zaujímalo, ako sa v hodnotách a postojoch líšia mladí ľudia, ktorí sa zapojili do aktivít mládežníckych organizácií. Výskum sa skladá z dvoch častí: z reprezentatívneho výskumu hodnôt na všeobecnej populácií mladých vo veku 15 až 29 rokov a z výskumu vo vybraných 18-tich mládežníckych organizáciách medzi mladými v tom istom veku. Dotazník, ktorý sme použili pre výskum hodnôt mladých, stavia na Schwartzovej teórii hodnôt, ktorá je momentálne považovaná za  najvplyvnejšiu a najuznávanejšiu v tejto oblasti. Jeho teóriu sme doplnili o ďalšie oblasti, ktoré súvisia s demokraciou a dôverou, prosociálnym správaním, participáciou a angažovanosťou, vlastnou účinnosťou, rodovou rovnosťou či etickými otázkami. Dotazník a dizajn výskumu boli konzultované expertmi a expertkami na Slovensku a v Čechách.

Bližšie informácie o projekte, metodológii ako aj výstupy projektu sú dostupné na stránke https://hodnotymladych.org/

Na projekte spolupracovali Česká rada dětí a mládeže a Rada mládeže Slovenska ako aj vybrané členské organizácie oboch týchto strešných organizácií. Projekt bol realizovaný vďaka finančnej podpore z EÚ prostredníctvom programu Erasmus +.

Mladí demokraciu nespochybňujú, ale majú plytkú znalosť demokratických princípov a veľkú nedôveru voči politickým stranám a verejným inštitúciám.

 

Mladým ľuďom chýba hlbšie porozumenie toho, čo sa pod konceptom demokracie skrýva a ako vlastne spoločnosť a politika fungujú.

Mladí sú nespokojní s tým ako sú politické strany a politici schopní riešiť problémy, ktoré považujú za dôležité. Nedôveruje im zhodne 62% mladých Slovákov a Čechov.

Podiel „odpojených“ mladých voličov, ktorí nechodia voliť, je vysoký. Na začiatku leta 2020 by skoro tretina mladých v Česku nešla voliť, respektíve nevedela koho voliť. Na Slovensku je to štvrtina.

Volebné preferencie ukazujú, že mladí v nemalom množstve podporujú buď populistické strany alebo také, ktoré nepovažujú rešpektovanie demokratických princípov za prioritu.

 

Dôvera v inštitúcie sa považuje za dôležitý prvok demokracie, ktorý zabezpečuje jej legitimitu a stabilitu. Mieru dôvery mladí preberajú z domu či okolia.

 

Dôvera vo verejné  inštitúcie odráža dojmy a skúsenosti ľudí s fungovaním inštitúcií, prípadne ich reprezentantov a tiež to, ako súhlasia s politikou vládnuceho režimu.

Mladí ľudia dôverujú inštitúciám v podobnej miere ako staršia generácia. Socializácia v kruhu rodiny, školy a kamarátov v mladom veku je dôležitá pre prvotné konceptualizovanie dôvery v mladom veku. Ukazuje sa, že so zvyšujúcim vekom je miera dôvery viac ovplyvnená osobnou skúsenosťou.

Dôvera v inštitúcie je prepojená s tým ako si ľudia dôverujú navzájom. Len každý piaty mladý človek deklaruje, že väčšine ľudí dôveruje. V Česku sú ženy v porovnaní s mužmi viac opatrné. Na Slovensku najviac dôverujú 20-24 roční, ich dôvera v ľudí okolo seba následne prudko klesá. Členovia mládežníckych organizácií prejavujú vyššiu medziľudskú dôveru.

 

Alarmujúci je fakt, že viac ako polovica (56%) mladých na Slovensku a  65% mladých v Česku má pocit, že rozhodne alebo skôr nevie nič ovplyvniť, politike nerozumie a nemá názory, ktoré je treba vypočuť.

 

Z toho až štvrtina v Česku resp. pätina mladých na Slovensku si myslí, že nemá vôbec žiaden vplyv, nevie vôbec sformulovať svoje politické názory a vôbec nerozumie politike.

Mladí na Slovensku majú pocit, že ich vplyv v oblasti politiky je väčší ako to pociťujú mladí v Česku.

Viera vo vlastnú politickú účinnosť medzi mladými v Česku a na sa Slovensku líši aj v závislosti od toho, ako dôverujú verejným inštitúciám. Kým na Slovensku tí, ktorí dôverujú občianskej spoločnosti, medzinárodným organizáciám a prezidentke, vnímajú svoj vlastný vplyv na politiku ako veľmi malý, v Česku majú títo mladí pocit, že ju vedia ovplyvniť do veľkej miery.

 

Viera v demokraciu a jej princípy

Takmer 80% mladých ľudí verí v správnosť demokracie na Slovensku, v Česku je podpora demokracie o niečo nižšia. Avšak každý tretí mladý človek považuje voľby za plytvanie času a peňazí. Demokraciu tiež podporujú skôr tí, ktorí nadraďujú osobnú slobodu nad zdravie ostatných.

Slovenská republika

Česká republika

Dôveryhodnosť ľudí

Mladí ľudia na Slovensku nie sú veľmi dôverčiví, až 80% z nich je v styku s druhými ľuďmi opatrných. Najviac dôverujú ľudia vo veku 25 — 29 rokov, ich dôvera je vo vyššom veku značne naštrbená.

Slovenská republika

Štyria z piatich mladých ľudí v ČR sú v styku s inými ľuďmi opatrní a len každý piaty deklaruje, že väčšine ľudí dôveruje. Ženy sú v porovnaní s mužmi viac opatrné. Naopak, členovia organizácií voči druhým ľuďom prejavujú vyššiu dôveru.

Česká republika