Čo nám povedali mladí ľudia?

Súčasťou XI. cyklu boli konzultácie s viac ako 360 mladými ľuďmi a reprezentatívny prieskum agentúry FOCUS na vzorke 1 036 mladých vo veku od 15 do 29 rokov.  Výskum pomenoval postoje mladých ľudí k Európskej únii, demokracii, participácii aj budúcnosti na Slovensku. Výsledky, hlavné zistenia a odporúčania nájdete v samostatnom článku venovanom dátam z XI. cyklu EDM.

Z regiónov až k tvorcom politík

Slovensko v XI. cykle zastupovali mládežnícke delegátky a delegát Veronica Lacová, Lucia Tkáčová a Michael Blaško. Počas svojho mandátu prinášali názory mladých ľudí zo Slovenska na európsku pôdu počas troch mladežníckych konferencií v Dánsku, Poľsku a Cypre , ale zároveň ich aktívne komunikovali aj doma.

Delegáti diskutovali so študentmi na školách, spolupracovali s mládežníckymi parlamentmi, vystupovali v podcastoch, regionálnych médiách aj celoslovenskom vysielaní. Ako vyzeral Európsky dialóg s mládežou priamo v regiónoch, približuje náš report Keď sa Európsky dialóg s mládežou presunie na Spiš. Okrem diskusií na školách a spolupráce s mládežníckymi parlamentmi prinášali delegáti témy participácie aj do širšej verejnej diskusie. Zapájali sa do podujatí venovaných aktívnemu občianstvu, európskym témam, diplomacii či zastúpeniu žien vo verejnom živote. 

Výsledky konzultácií a výskumu boli predstavené odbornej aj širšej verejnosti na seminári venovanom dátam o mladých ľuďoch. Dáta sme priniesli aj do odbornej panelovej diskusie vrámci osláv sviatku 17. novembra. Na okrúhlom stole Budúcnosť mladých a príležitosti v EÚ, na pôde Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, mládežnícki delegáti otvorili témy informovanosti, participácie, spolupráce a podmienok, ktoré by mladých motivovali vrátiť sa po zahraničnej skúsenosti do svojich regiónov, medzi odborníkmi z praxe aj z akademického prostredia.

Výsledky a odporúčania delegáti následne priniesli aj na okrúhle stoly na Ministerstve školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR a na pôdu Výboru NR SR pre európske záležitosti. Hlas mladých tak zaznel v rôznych prostrediach, od školských tried a mládežníckych klubov cez verejné diskusie až po miesta, kde vznikajú verejné politiky.

Téma mladých sa dostala do verejnej diskusie

Dôležitou súčasťou cyklu bolo aj sprostredkovanie výsledkov širšej verejnosti prostredníctvom tlačovej správy. O postojoch mladých k EÚ, demokracii a politickej participácii informovali národné, regionálne, verejnoprávne aj menšinové médiá. Tému doplnili televízne rozhovory, podcast Krajina mladých, príspevky na sociálnych sieťach či komentáre delegátov v médiách. Výsledky sa tak dostali nielen k mladým ľuďom, ale aj k rodičom, pedagógom, pracovníkom s mládežou, samosprávam a politickým predstaviteľom. (Bližšie informácie o komunikačnej kampani nájdete v prílohe tohto článku)

Dialóg pokračuje

Európsky dialóg s mládežou nie je jednorazová diskusia. Je to komplexný proces, ktorý prepája skúsenosti mladých ľudí, dáta, verejnú diskusiu a advokačnú prax.

Mandát delegátov XI. cyklu sa končí, no diskusie, ktoré otvorili, zostávajú aktuálne. Štafetu teraz preberajú noví delegáti a delegátky, ktorí budú v ďalšom cykle pokračovať v prepájaní mladých ľudí s tými, ktorí rozhodujú o ich prítomnosti aj budúcnosti.

Tieto aktivity boli financované Európskou úniou a podporené z dotácie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR v oblasti práce s mládežou, ktorú administruje NIVAM – Národný inštitút vzdelávania a mládeže. Vyjadrené názory a stanoviská sú však výhradne názormi autora (autorov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie ani poskytujúcich inštitúcií. Ani Európska únia, ani poskytujúce inštitúcie za ne nenesú zodpovednosť.

Podcast Krajina mladých: Ep. 67 – Blížia sa komunálne voľby. Všimli si ich mladí ľudia?

V októbri nás na Slovensku čakajú komunálne a župné voľby. Rozhodnutia samospráv najviac ovplyvňujú náš každodenný život, od dopravy cez verejné priestory až po kultúru či šport, preto je na mieste otázka, ako vnímajú mladí ľudia komunálnu politiku. Vedia, že sa blížia komunálne voľby?

Otvára tohtoročná predvolebná kampaň témy, ktoré považujú mladí za dôležité a majú mladí pocit, že politici počúvajú ich názory, potreby a zaujímajú sa o nich?Tému preberieme z odborného hľadiska, ale hovoriť budeme aj priamo s mladými ľuďmi. Vitajte pri počúvaní Krajiny Mladých.

To všetko v novej epizóde podcastu Krajina Mladých.

Podcast je projektom Rady mládeže Slovenska. Krajina mladých je podcast, ktorý hľadá odpovede na otázku: „Aký je dnešný svet mladých ľudí?“ a ponúka odborný aj autentický vhľad do ich sveta. Mladí vedia o svete svoje a my vieme o nich.

Moderovanie, strih, montáž – Katarína Urban Richterová

Tento podcast bol podporený z dotácie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR v oblasti práce s mládežou, ktoré administruje NIVAM – Národný inštitút vzdelávania a mládeže.

Podcast si môžete vypočuť na našich podcastových platformách:

Práve k odpovediam na tieto otázky bol určený projekt realizovaný v spolupráci Rady mládeže Slovenska a Rady ukrajinskej mládeže na Slovensku s názvom Sme tu spolu. Projekt vznikol ako reakcia na potrebu lepšieho zapájania ukrajinskej mládeže žijúcej na Slovensku do spoločenského života, priblížiť fungovanie slovenských a európskych inštitúcií, podporiť ich orientáciu v spoločenskom dianí a ukázať konkrétne možnosti, ako môžu ovplyvňovať veci okolo seba. Zároveň bolo cieľom vytvoriť podnety a priestor na stretávanie sa slovenskej a ukrajinskej mládeže, budovanie vzťahov a odbúravanie stereotypov. Počas projektu sa podarilo vytvoriť bezpečné a otvorené prostredie, v ktorom mohli mladí ľudia diskutovať o témach, ktoré ich zaujímajú, zdieľať svoje skúsenosti a navzájom sa inšpirovať.

Počas uplynulých 15 mesiacov sa prostredníctvom viacerých vzdelávacích, kultúrnych a diskusným aktivít v rôznych častiach Slovenska mali možnosť spojiť mladí ľudia z Ukrajiny žijúci na Slovensku s ich slovenskými rovesníkmi, odborníkmi, tvorcami politík či zástupcami verejných inštitúcií a občianskej spoločnosti.

Jednou z prvých aktivít bolo stretnutie s odborníkom na fungovanie občianskych združení a mimovládnych organizácií. Účastníci získali prehľad o tom, ako funguje občianska spoločnosť na Slovensku, aké možnosti ponúka mladým ľuďom a ako môžu sami iniciovať alebo podporovať pozitívne zmeny vo svojom okolí.

Nasledovali stretnutia s predstaviteľmi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a s Mládežníckym parlamentom Bratislavského samosprávneho kraja. Tieto aktivity umožnili účastníkom nahliadnuť do fungovania rozhodovacích procesov a diskutovať priamo s ľuďmi, ktorí sa podieľajú na tvorbe verejných politík.

     

Veľký záujem vzbudili aj tematické semináre. Jeden z nich bol venovaný boju proti dezinformáciám a kritickému mysleniu, ďalší sa napríklad sa zameral na občianske práva a povinnosti mladých ľudí na Slovensku špeciálne z pohľadu pracovného trhu.

Najintenzívnejšou aktivitou bola študijná návšteva európskych inštitúcií v Bruseli. Účastníci mali možnosť navštíviť miesta, kde sa prijímajú rozhodnutia ovplyvňujúce každodenný život miliónov Európanov a najmä diskutovať s osobami, ktoré tieto rozhodnutia prijímajú. Pre mnohých účastníkov išlo o prvú osobnú skúsenosť s európskymi inštitúciami a zároveň o príležitosť lepšie pochopiť význam demokracie, solidarity a spolupráce medzi krajinami.

   

Dôležitou súčasťou projektu boli aj regionálne podujatia realizované v Košiciach, Žiline a Banskej Bystrici. V Košiciach sa diskusia zamerala na praktické otázky vysokoškolského štúdia na Slovensku – od prijímacieho konania a uznávania dokladov o vzdelaní až po možnosti štipendií či pracovného uplatnenia počas štúdia. V Žiline sa účastníci pri príležitosti výročia 17. Novembra rozprávali o občianskej participácii, demokratických procesoch a možnostiach mladých ľudí ovplyvňovať verejné dianie. Banská Bystrica sa stala miestom medzikultúrneho stretnutia.

     

Prostredníctvom diskusií, kvízov, ochutnávok a ďalších interaktívnych aktivít sa mladí ľudia zo Slovenska a Ukrajiny navzájom spoznávali a objavovali podobnosti aj rozdiely svojich kultúr.

Vyvrcholením projektu bola záverečná konferencia na Ekonomickej univerzite v Bratislave nesúca príznačný názov Generácia zmeny. Počas celého dňa sa účastníci venovali témam aktívneho občianstva, participácie mladých ľudí, dobrovoľníctva, prípravy na pracovný trh či občianskeho aktivizmu. Súčasťou programu boli panelové diskusie, prednášky odborníkov a interaktívne workshopy.

Súčasťou programu bola panelová diskusia zástupcov Rady mládeže Slovenska, Rady ukrajinskej mládeže na Slovensku a Konfederácie odborových zväzok Slovenskej republiky. V hlavnej časti sa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku prihovoril študentom ohľadom smerovania EÚ a dôležitosti byť aktívnym článkom vo svojej komunite tak aj v spoločenskom dianí. V poobednej časti mali účastníci možnosť výberu až zo štyroch tematických workshopov zahrňujúcich témy ako dobrovoľníctva, príprave na pracovný trh, občianskeho aktivizmus a participácii mladých ľudí vo verejnej sfére. Konferencia rozšírila dosah projektu aj na širšiu skupinu slovenských študentov. Konferencia zároveň vytvorila priestor na prezentáciu skúseností získaných počas projektu a na ďalšie prepájanie mladých ľudí z rôznych miest Slovenska.

Do aktivít sa zapojilo približne 259 účastníkov, z toho 115 mladých ľudí s nedostatkom príležitostí. Účastníci vo svojich spätných väzbách oceňovali najmä praktické zameranie aktivít, možnosť diskutovať s odborníkmi a vytvárať nové kontakty.

Pre Radu mládeže Slovenska projekt priniesol hlbšie poznanie potrieb ukrajinskej mládeže žijúcej na Slovensku a nové podnety pre ďalšiu prácu v oblasti mládežníckej politiky. Rada ukrajinskej mládeže na Slovensku získala cenné skúsenosti s realizáciou medzinárodne podporeného projektu, projektovým riadením a spoluprácou s etablovanými organizáciami a verejnými inštitúciami. Veľkým prínosom bolo aj vytváranie nových partnerstiev, kontaktov medzi rôznymi skupinami a medzikultúrneho dialógu.

Hoci sa projekt formálne skončil, jeho výsledky budú pokračovať aj naďalej. Vytvorené partnerstvá, skúsenosti a kontakty predstavujú základ pre ďalšie iniciatívy zamerané na participáciu mládeže, občianske vzdelávanie a podporu začleňovania ukrajinskej mládeže na Slovensku.

Spoločná cesta slovenskej a ukrajinskej mládeže tak nekončí záverečnou konferenciou. Naopak, predstavuje začiatok nových spoluprác, nových nápadov a nových príležitostí pre mladých ľudí na Slovensku aj v Európe.

Tieto aktivity  boli organizované v rámci projektu „Sme tu spolu“ , ktorý je financovaný Európskou úniou v rámci programu Erasmus+. 

V rámci rozvoja celého sektora práce s mládežou sa plánujeme zapojiť do postupného pripomienkovania a návrhov na zmenu nasledujúcich verejných politík:

• Zákona o podpore práce s mládežou, resp. 282 ZÁKON o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Pripomienkovanie Stratégie SR pre mládež na roky 2021-2028
• Príprava Správy o mládeži od roku 2025 do 2027 (tj. odpočet Stratégie pre mládež na roky 2021-2027)
• Návrh novej Stratégie pre mládež od roku 2028-2035 (asi do roku 2035)
• Návrh revízie dotačných mechanizmov na podporu mládeže od roku 2028

Lineárna prepojenosť vyššie uvedených politík je nasledovná. Zákon o podpore práce s mládežou popisuje základné okruhy podpory pre prácu s mládežou a neformálne vzdelávanie sa. Stanovuje povinnosti jednotlivým aktérom na úrovni subjektov verejnej správy a samosprávy a vymenúva oprávnených poberateľov tejto podpory. Okrem iného zákon definuje základné odborné pojmy v oblasti neformálneho vzdelávania a práce s mládežou.

Následne sa tieto povinnosti definované zákonom pretavia do strategického dokumentu na celorepublikovej úrovni, ktorý voláme Stratégia Slovenskej republiky pre mládež. Ten je záväzný pre všetky dotknuté subjekty verejnej správy a samosprávy. Stratégia mládeže sa člení na jednotlivé kľúčové oblasti, akými sú napríklad mladí ľudia v centre záujmu spoločnosti a politík, participácia, práca s mládežou a voľný čas, dobrovoľníctvo, inklúzia, rovnosť a nediskriminácia, kľúčové kompetencie, zamestnanosť, digitálna transformácia, udržateľná a zelená budúcnosť, zdravý životný štýl a psychické zdravia. V rámci jednotlivých kľúčových oblastí sú stanovené ciele, opatrenia a indikátory naplnenia súčasne s gestormi cieľov a spolupracujúcich subjektov. Viaceré opatrenia sa neskôr pretavujú do priorít štátnej podpory cez dotačné schému pre mimovládne neziskové organizácie a stávajú sa tak oblasťami výziev na systematickú podporu alebo podporu strategických priorít na daný kalendárny rok.

ÚDAJE O PROJEKTE

Kód: 401401B926
Názov projektu: Podpora odborných a koordinačných kapacít strešných organizácií občianskej spoločnosti

POSKYTOVATEĽ POMOCI

Subjekt: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
IČO: 00151866
Adresa: Pribinova 2, 812 75 Bratislava

PRIJÍMATEĽ

Obchodné meno/názov: Rada mládeže Slovenska
Sídlo (obec, ulica, číslo, PSČ): Štúrova 19/3, 81102 Bratislava – mestská časť Staré Mesto
IČO: 00683779
DIČ: 2020804720
IČ DPH: SK2020804720
Právna forma: Združenie (zväz, spolok, spoločnosť, klub ai.)

ZAZMLUVNENÁ VÝŠKA NFP

Celková zazmluvnená suma pre Radu mládeže Slovenska: 479 927,37 €
Celková dĺžka realizácie aktivít projektu (v mesiacoch, vrátane podporných aktivít): 36
Začiatok realizácie hlavných aktivít projektu: 1. 6. 2025
Ukončenie realizácie hlavných aktivít projektu: 30. 6. 2028
Číslo zmluvy:  USVOS-P-2025/000020-169
Dátum uzavretia zmluvy: 30. 5. 2025
Dátum zverejnenia zmluvy: 30. 5. 2025
Dátum účinnosti zmluvy: 31. 5. 2025
Dátum platnosti zmluvy do: 30. 6. 2028
URL adresa: https://crz.gov.sk/zmluva/10863176/

Ďalšie informácie o projekte na stránke Ministerstva vnútra SR: https://www.minv.sk/?ros_stresne_organizacie_MNO

Kto som

Väčšinu svojej profesionálnej cesty sa pohybujem na priesečníku práce s mladými, rozvoja lídrov a verejného priestoru. Dlhodobo pôsobím v neziskovom sektore, kde sa venujem budovaniu komunít a vzdelávaniu mladých ľudí. Vyštudoval som odbor riadenie cirkevných a neziskových organizácií a neskôr ako postgraduál strategický manažment. Formovalo ma najmä prostredie spoločenstiev a skautingu, kde som zažil silu vzťahov, služby a osobného rastu. Zároveň som získal skúsenosť aj z verejného života, ktorá mi pomohla lepšie pochopiť fungovanie systému a potrebu angažovať sa . Práca s mladými je pre mňa prirodzeným priestorom, kde sa formuje budúcnosť našej spoločnosti. Som manžel a otec piatich detí, čo je pre mňa najdôležitejšia životná škola. Profesionálne pôsobím aj ako medzinárodne certifikovaný Gallup kouč. Vo voľnom čase som vášnivý námorník – plachtenie na mori je pre mňa forma psychohygieny a spôsob, ako si utriediť myšlienky. Mám rád dobré jedlo, rád si zahrám šachy a na strednej škole som vedel zadržať dych pod vodou na 3,5 minúty . Najbližšie ciele mám rozšírenie námornej licencie a vystúpiť na Gerlachovský štít.

 

Prečo

Na predsedu RMS som kandidoval preto, že vnímam potrebu silného, zrozumiteľného a rešpektovaného hlasu mladých na Slovensku. RMS považujem za kľúčového aktéra, ktorý dokáže prepájať organizácie, reprezentovať mladých a zároveň vstupovať do dialógu s verejnými inštitúciami. Mojou osobnou motiváciou je prispieť k tomu, aby mladí ľudia neboli len pasívnymi prijímateľmi rozhodnutí, ale aktívnymi tvorcami spoločnosti. Zároveň v tom zohráva dôležitú rolu aj moja osobná skúsenosť pri práci s mládežou, ktorá ma výrazne formovala a veľa mi dala, a preto to vnímam aj ako prirodzenú snahu vrátiť sektoru čas a energiu, ktoré som sám dostal. Je to pre mňa aj určitá forma splatenia dlhu a zároveň pokračovanie príbehu, ktorý sa vo mne začal pred rokmi. Verím, že každý z nás má v živote momenty, keď niečo dostane, no potom príde čas to odovzdať ďalej. Chcem, aby RMS bolo miestom spolupráce, dôvery a spoločného hľadania riešení.

 

Čo chcem ako predseda posilniť

Ako predseda chcem pokračovať v dobre zabehnutých aktivitách RMS a podporovať prebiehajúce výskumy o mládeži. Zároveň sa chcem zamerať predovšetkým na posilnenie advokácie práce s mládežou a stabilizáciu systematickej finančnej podpory pre tento sektor. Dôležité je pre mňa prepájanie organizácií a budovanie dôvery v rámci sektora. Chcem podporovať rozvoj lídrov a kvalitu práce s mládežou naprieč organizáciami. Zároveň vidím veľký potenciál v prepájaní lokálnych iniciatív s národnou úrovňou. Mojou ambíciou je, aby RMS bolo silným partnerom, ktorý pomáha mladým naplno rozvíjať ich potenciál. Zároveň chcem, aby sme ako sektor vedeli jasnejšie pomenovať svoju hodnotu pre spoločnosť a byť v tomto sebavedomí aj navonok čitateľní. Verím, že ak budeme ako organizácie viac spolupracovať ovocie jednoty v rozmanitosti bude mať svoj dopad.

Náš príbeh sa začal písať po novembri 1989, v období, keď sa spoločnosť nanovo učila slobode, spolupráci a občianskej angažovanosti. Študentské iniciatívy, ktoré stáli pri zrode Nežnej revolúcie, spolu s obnovujúcimi sa mládežníckymi organizáciami vytvorili základ pre vznik platformy, ktorá mala
zastupovať hlas mladých ľudí v nových demokratických podmienkach.

Po zániku Socialistického zväzu mládeže a vzniku Slovenskej republiky vzniklo nielen spoločenské vákuum, ale aj reálny dopyt po partnerovi pre štát. Politická reprezentácia potrebovala komunikovať s mladými ľuďmi. Otázkou však bolo, kto ich bude reprezentovať. Rada mládeže Slovenska sa stala jednou z odpovedí.

Hľadanie legitimity a zápas o nezávislosť

Začiatky neboli jednoduché. V 90. rokoch sa formovali nové dotačné mechanizmy, vznikali poradné orgány a delil sa majetok bývalého Socialistického zväzu mládeže. Záujmy občianskych mládežníckych
organizácií sa začali rozchádzať so záujmami mládežníckych politických štruktúr. Tie sa čoraz viac dostávali pod kontrolu svojich materských strán, zatiaľ čo organizácie občianskej spoločnosti sa snažili zachovať nezávislosť. Do toho vstupoval širší spoločenský kontext. Občianska spoločnosť čelila tlakom
zo strany vlády, bola spochybňovaná a často označovaná za „nepriateľa štátu“. Rada mládeže Slovenska sa tomuto tlaku nevyhla a v niektorých momentoch aj sama urobila rozhodnutia, ktoré ju oslabili, najmä v oblasti správy majetku. Aj tieto skúsenosti však boli súčasťou dozrievania.

Dôležitým míľnikom bolo prijatie Rady mládeže Slovenska do Európskeho fóra mládeže (European Youth Forum) v roku 2006. Táto organizácia združuje rady mládeže s členských krajín Európskej únie a Rady Európy a medzinárodné organizácie z celej Európy a pričom v každej krajine uznáva iba jednu reprezentatívnu platformu. Výber je založený na prísnom overovaní nezávislosti, demokratickosti a reprezentatívnosti. Členstvo RmS je tak nielen symbolom, ale aj medzinárodným potvrdením toho, že autenticky zastupuje mladých ľudí a ich organizácie na Slovensku. Rok 2016 priniesol predsedníctvo SR v Rade EÚ, kde RmS v Košiciach úspešne zorganizovala Európsku konferenciu mládeže.

Po zmene politického smerovania Slovenska a jeho ukotvení v európskom priestore prešla Rada mládeže Slovenska dôležitou transformáciou. Vysporiadala sa s vnútornými problémami, posilnila svoju nezávislosť a jasnejšie definovala svoje poslanie. Do jej vedenia sa dostali predstavitelia mládežníckych organizácií, ktorí sa zamerali na systematický rozvoj práce s mládežou a podporu neformálneho vzdelávania.

Vďaka tejto zmene sa postupne podarilo vytvoriť legislatívne ukotvenie pre prácu s mládežou a fungovanie mládežníckych organizácií, presadiť dlhodobú a systematickú finančnú podporu pre túto oblasť, definovať a rozvíjať kvalitu práce s mládežou na základe dát a reálnych dopadov, a zároveň posilniť zapájanie mladých ľudí do spolurozhodovania spolu s dôslednejšou reflexiou ich potrieb vo verejných politikách.

Čo všetko sa RmS podarilo dosiahnuť

Za 35 rokov svojej existencie zohrala Rada mládeže Slovenska kľúčovú úlohu pri budovaní celého sektora práce s mládežou na Slovensku.

Stabilizácia organizácie: Obdobie od roku 2015 bolo pre RmS kľúčové z hľadiska profesionalizácie. Od júna toho roku sa nám podarilo stabilizovať a zriadiť stálu kanceláriu so zamestnancami a priestormi na stretávanie sa. V roku 2022 RmS participatívne schválila nové poslanie a víziu, čím zadefinovala svoje smerovanie ako rešpektovaná strešná organizácia postavená na demokratických princípoch.

Systémové zmeny v sektore: RmS sa podieľala na vytvorení dotačných mechanizmov pre mládežnícke organizácie a opakovane obhajovala ich význam v časoch politických zmien, ekonomických kríz a konsolidácie. Vďaka tomu dodnes existuje stabilnejší systém podpory voľnočasových aktivít detí a mládeže, dobrovoľníctva, štruktúr pre participáciu či detských liniek pomoci.

Neformálne vzdelávanie: Jedným z najväčších prínosov RmS je presadzovanie neformálneho vzdelávania ako plnohodnotnej súčasti rozvoja mladých ľudí. Tvoríme strategické dokumenty v oblasti vzdelávania. Organizácie združené v RmS dlhodobo rozvíjajú kompetencie mladých ľudí, od líderských zručností, až po občiansku angažovanosť. Sme presvedčení, že tieto zručnosti si zaslúžia spoločenské uznanie.

Tvorba verejných politík: Pravidelne sa zapájame do tvorby a pripomienkovania stratégií, koncepcií a legislatívy v oblastiach s dopadom na život detí a mladých ľudí. Medzi najdôležitejšie patria Zákon o podpore práce s mládežou, Stratégia SR pre mládež na roky 2021-2027, Národný program výchovy a vzdelávania Vzdelané Slovensko 2035, Vyhláška o zotavovacích podujatiach, Zákon o verejnom zdraví, Národný plán posilnenia, Záruky pre mladých ľudí v Slovenskej republike, Zároveň však RmS zohráva dôležitú kontrolnú úlohu, keď upozorňuje na nedostatky v politikách a keď celkovo presadzuje potreby mladých ľudí.

Podpora participácie na Slovensku a v zahraničí: RmS dlhodobo podporuje zapájanie mladých ľudí do verejného života, či už prostredníctvom kampaní, projektov alebo podpory členských organizácií. V rámci systémových zmien sme pomohli k vzniku mládežníckych parlamentov ako poradných orgánov zastupiteľstiev v obciach, mestách a krajoch. Taktiež sa pravidelne angažujeme pri výbere delegátov slovenskej mládeže, ktorí sa angažujú v inštitúciách Európskej Únie a Rady Európy. Napríklad delegáti pre Európsky dialóg s mládežou, poradný orgán predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen, zástupcov v poradnom orgáne pre Youth test Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a najmä zastupovanie Slovenska v Európskom fóre mládeže.

Krízový manažment počas pandémie: Počas pandémie COVID-19 RmS úspešne vyjednávala s Úradom verejného zdravotníctva výnimky a pravidlá pre fungovanie letných táborov a pravidelnej činnosti detských a mládežníckych organizácií. Bez tejto advokačnej činnosti by bol dopad na pocit osamelosti mladých ľudí oveľa výraznejší.

Výskum a rozvoj kvality: RmS dlhodobo buduje odborné kapacity v sektore prostredníctvom dát a vzdelávania. Európsky dialóg s mládežou RmS pravidelne zapája tisíce mladých ľudí do konzultácií k (napr. rekordných 11 896 v roku 2016 a vyše 11 000 v roku 2018), čím prináša ich hlas k politikom. Výskum hodnôt cez unikátny projekt Hodnoty mladých (2019 2021) priniesol hĺbkové dáta o postojoch mladých, ktoré sa podarilo pretaviť aj do mobilnej aplikácie či divadelného predstavenia v DPOH.

Príbeh, ktorý pokračuje

Posledné desaťročie prinieslo viaceré nové výzvy. Rozšírenie sociálnych sietí, pandémia vírusového ochorenia COVID-19, vojna na Ukrajine a vzostup umelej inteligencie zásadne ovplyvnili spôsob, akým mládežnícke organizácie fungujú. Spomínané fenomény sú výzvou aj pre hodnotové formovanie mladých ľudí.

Podobne ako v minulosti, aj dnes občianska spoločnosť čelí tlakom, spochybňovaniu a snahám o politizáciu. Objavujú sa nové formy „zastupovania“ mladých ľudí často bez reálneho prepojenia na ich potreby a skúsenosti. Aj dnes preto stojíme pred otázkou: kto hovorí za mladých ľudí? Rada mládeže Slovenska na ňu odpovedá rovnako ako pred 35 rokmi prostredníctvom spolupráce, participácie a rešpektu k rôznorodosti mladých ľudí.

Naše skúsenosti ukazujú, že autentické zastupovanie mladých ľudí nevzniká zhora. Nevytvára sa marketingom ani politickým rozhodnutím. Vzniká zdola z organizácií, ktoré s mladými ľuďmi pracujú, rozumejú ich potrebám a dávajú im priestor rásť. Rada mládeže Slovenska je už 35 rokov súčasťou tohto príbehu. A hoci sa menia okolnosti, výzvy aj generácie, jeho podstata zostáva rovnaká: Zastupovať mladých ľudí tak, aby ich hlas bol skutočný, slobodný a počuteľný.

Cieľom projektu bolo lepšie porozumieť tomu, ako mladí ľudia vo veku 15 – 29 rokov pracujú s informáciami v online priestore, a na základe dát vytvoriť konkrétne nástroje na posilnenie ich kritického myslenia a odolnosti voči manipulácii. 

Projekt prepojil výskum, vzdelávanie a tvorbu odporúčaní pre prax aj verejné politiky. V jeho rámci prebehla analýza obsahu na sociálnych sieťach, fokusové skupiny s mladými ľuďmi a reprezentatívny výskum v Česku a na Slovensku.  

Na zistenia z výskumu, budú v najbližšom období nadväzovať školenia pre pracovníkov s mládežou a odborná diskusia so zástupcami praxe aj tvorcami politík.

Na zistenia z výskumu, nadväzovali školenia pre pracovníkov s mládežou a odborná diskusia so zástupcami praxe aj tvorcami politík.
Formulovanie konkrétnych odporúčaní je ďalším krokom projektu. Tie budú vznikať aj na základe diskusie odborníkov počas Okrúhleho stola, ktorý sa uskutočnil 6. mája 2026.

Výskumné zistenia, ktoré aktuálne zverejňujeme, tak predstavujú východiskový bod pre ďalšie kroky. Sledujte nás pre priebežné aktualizácie a finálne odporúčania, ktoré budeme postupne predstavovať.

Výstup vznikol v rámci projektu Spolu pre zdravé médiá: Projekt na posilnenie gramotnosti a zmierňovanie radikalizácie mládeže, realizovaného v spolupráci Rady mládeže Slovenska a České rady dětí a mládeže.

Dáta, ktoré nemožno ignorovať

Diskusia nevychádzala z dojmov, ale z dát XI. cyklu Európskeho dialógu s mládežou, ktoré poukazujú na vážne výzvy:

• 77 % mladých má pocit, že sa o nich politici nezaujímajú
• Len 30 % slovenských študentov v zahraničí plánuje návrat
• Takmer polovica mladých sa stráca v témach Európskej únie
• Až 80 % mladých najviac dôveruje miestnej samospráve

Tieto čísla naznačujú jasný trend: ak chceme riešiť odliv mozgov, kľúčové riešenia nevzniknú len na národnej úrovni, ale najmä lokálne, v mestách a regiónoch.

 

Kde sa to láme?

Diskusia prebiehala v otvorenom formáte (Chatham House Rule), čo umožnilo pomenovať problémy bez formálnych bariér. Účastníci sa zamerali na tri hlavné oblasti:

1. Informovanosť

Aj keď existuje množstvo programov ako Erasmus+ či Európsky zbor solidarity, mnohí mladí o nich nevedia alebo im nerozumejú. Problémom tak nie je nedostatok príležitostí, ale spôsob, akým sú komunikované. Zhodli sme sa, že je potrebné „preložiť“ jazyk inštitúcií do zrozumiteľnej reči mladých.

2. Participácia

Vzniká paradox: mladí chcú, aby sa ich názory zohľadňovali (až 89 %), no zároveň sa nezapájajú do formálnych procesov. Diskusia preto smerovala k hľadaniu jednoduchých a bezpečných vstupných bodov do verejného života – napríklad na úrovni miest a komunít.

3. Spolupráca

Dôvera v samosprávu predstavuje veľkú príležitosť. Kľúčovou výzvou je však premeniť ju na funkčný systém spolupráce medzi školami, univerzitami, mestami a firmami. Práve prepojenie vzdelávania s praxou môže výrazne ovplyvniť rozhodovanie mladých, či zostať v regióne.

 

Spoločný stôl, spoločná zodpovednosť

Diskusia spojila zástupcov akademického prostredia, verejnej správy aj tretieho sektora. Za Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika vystúpili prorektorky Slávka Tomaščíková a Ľudmila Elbert, ako aj prodekanka Želmíra Macejová. Nechýbali ani zástupcovia Ministerstva školstva, mesta Košice, Košice IT Valley, Europe Direct či organizácie Ženský algoritmus.

Dôležité však bolo, že pri stole sedeli aj samotní mladí,  vrátane študentiek Gymnázia Šrobárova. Diskusia tak nebola „o mladých bez mladých“, ale skutočne participatívna.

 

Vízia pre rok 2036: Prečo by sme mali zostať?

Na záver zaznela kľúčová otázka:
Ako by museli vyzerať Košice a východné Slovensko v roku 2036, aby tu mladí ľudia chceli nielen žiť, ale aj vychovávať svoje deti?

Odpoveď sa nezužuje len na pracovné príležitosti. Zahŕňa aj dostupné bývanie, kvalitnú dopravu, silné komunity a pocit, že mladých niekto počúva a berie vážne.

 

Čo ďalej?

Výstupy z diskusie budú slúžiť ako podklad pre ďalšie odporúčania v rámci Európskeho dialógu s mládežou a pre tvorbu politík na lokálnej aj národnej úrovni. Jedno je však už teraz jasné:
ak chceme zastaviť odliv mozgov, nestačí hovoriť o probléme – musíme systematicky budovať prostredie, v ktorom má zmysel zostať.

Delegáti XI. cyklu Európskeho dialógu s mládežou v spolupráci s Radou mládeže Slovenska a UPJŠ v Košiciach

Tento okrúhly stôl je financovaný Európskou úniou a podporený z dotácie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR v oblasti práce s mládežou, ktorú administruje NIVAM – Národný inštitút vzdelávania a mládeže. Vyjadrené názory a stanoviská sú však výhradne názormi autora (autorov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie ani poskytujúcich inštitúcií. Ani Európska únia, ani poskytujúce inštitúcie za ne nenesú zodpovednosť.

Záverečná správa XI. cyklu EDM 2025

One pager XI. cyklu EDM 2025

Analýza reprezentatívneho prieskumu XI. cyklu EDM