Podcast Krajina mladých: Ep. 66 – Číha na mladých v online svete extrémizmus a radikalizácia?

Spolu s analytičkami Emou Brunovskou a Nelou Andresovou budeme hovoriť o výsledkoch najnovšieho slovensko-českého výskumu o mladých ľuďoch v online priestore.

Spýtame sa aj na to, ako sociálne siete ovplyvňujú mladú generáciu – čo mladí online sledujú, čomu veria a aký vplyv na online diskusií vnímajú, že sú už „za čiarou“ a aké riziko nich má negatívny, radikalizačný, či extrémny obsah. Aké typy predstavujú uzavreté sociálne skupiny? Vidia mladí vplyv algoritmov na svojich rovesníkoch, ale aj sami na sebe?

To všetko v májovej epizóde podcastu Krajina Mladých.

Podcast je projektom Rady mládeže Slovenska. Krajina mladých je podcast, ktorý hľadá odpovede na otázku: „Aký je dnešný svet mladých ľudí?“ a ponúka odborný aj autentický vhľad do ich sveta. Mladí vedia o svete svoje a my vieme o nich.

Moderovanie, strih, montáž – Katarína Urban Richterová

Podcast vznikol v rámci projektu Spolu pre zdravé médiá: Projekt na posilnenie gramotnosti a zmierňovanie radikalizácie mládeže, realizovaného v spolupráci Rady mládeže Slovenska a České rady dětí a mládeže financovaného Európskou úniou. Finančná podpora projektu bola realizovaná v rámci programu Erasmus+. 

Vyjadrené názory a postoje sú však len názormi a vyhláseniami autoriek a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Národnej agentúry Erasmus+. Európska únia ani orgán udeľujúci grant za ne nenesú zodpovednosť.

Podcast si môžete vypočuť na našich podcastových platformách:

Kto som

Väčšinu svojej profesionálnej cesty sa pohybujem na priesečníku práce s mladými, rozvoja lídrov a verejného priestoru. Dlhodobo pôsobím v neziskovom sektore, kde sa venujem budovaniu komunít a vzdelávaniu mladých ľudí. Vyštudoval som odbor riadenie cirkevných a neziskových organizácií a neskôr ako postgraduál strategický manažment. Formovalo ma najmä prostredie spoločenstiev a skautingu, kde som zažil silu vzťahov, služby a osobného rastu. Zároveň som získal skúsenosť aj z verejného života, ktorá mi pomohla lepšie pochopiť fungovanie systému a potrebu angažovať sa . Práca s mladými je pre mňa prirodzeným priestorom, kde sa formuje budúcnosť našej spoločnosti. Som manžel a otec piatich detí, čo je pre mňa najdôležitejšia životná škola. Profesionálne pôsobím aj ako medzinárodne certifikovaný Gallup kouč. Vo voľnom čase som vášnivý námorník – plachtenie na mori je pre mňa forma psychohygieny a spôsob, ako si utriediť myšlienky. Mám rád dobré jedlo, rád si zahrám šachy a na strednej škole som vedel zadržať dych pod vodou na 3,5 minúty . Najbližšie ciele mám rozšírenie námornej licencie a vystúpiť na Gerlachovský štít.

 

Prečo

Na predsedu RMS som kandidoval preto, že vnímam potrebu silného, zrozumiteľného a rešpektovaného hlasu mladých na Slovensku. RMS považujem za kľúčového aktéra, ktorý dokáže prepájať organizácie, reprezentovať mladých a zároveň vstupovať do dialógu s verejnými inštitúciami. Mojou osobnou motiváciou je prispieť k tomu, aby mladí ľudia neboli len pasívnymi prijímateľmi rozhodnutí, ale aktívnymi tvorcami spoločnosti. Zároveň v tom zohráva dôležitú rolu aj moja osobná skúsenosť pri práci s mládežou, ktorá ma výrazne formovala a veľa mi dala, a preto to vnímam aj ako prirodzenú snahu vrátiť sektoru čas a energiu, ktoré som sám dostal. Je to pre mňa aj určitá forma splatenia dlhu a zároveň pokračovanie príbehu, ktorý sa vo mne začal pred rokmi. Verím, že každý z nás má v živote momenty, keď niečo dostane, no potom príde čas to odovzdať ďalej. Chcem, aby RMS bolo miestom spolupráce, dôvery a spoločného hľadania riešení.

 

Čo chcem ako predseda posilniť

Ako predseda chcem pokračovať v dobre zabehnutých aktivitách RMS a podporovať prebiehajúce výskumy o mládeži. Zároveň sa chcem zamerať predovšetkým na posilnenie advokácie práce s mládežou a stabilizáciu systematickej finančnej podpory pre tento sektor. Dôležité je pre mňa prepájanie organizácií a budovanie dôvery v rámci sektora. Chcem podporovať rozvoj lídrov a kvalitu práce s mládežou naprieč organizáciami. Zároveň vidím veľký potenciál v prepájaní lokálnych iniciatív s národnou úrovňou. Mojou ambíciou je, aby RMS bolo silným partnerom, ktorý pomáha mladým naplno rozvíjať ich potenciál. Zároveň chcem, aby sme ako sektor vedeli jasnejšie pomenovať svoju hodnotu pre spoločnosť a byť v tomto sebavedomí aj navonok čitateľní. Verím, že ak budeme ako organizácie viac spolupracovať ovocie jednoty v rozmanitosti bude mať svoj dopad.

Náš príbeh sa začal písať po novembri 1989, v období, keď sa spoločnosť nanovo učila slobode, spolupráci a občianskej angažovanosti. Študentské iniciatívy, ktoré stáli pri zrode Nežnej revolúcie, spolu s obnovujúcimi sa mládežníckymi organizáciami vytvorili základ pre vznik platformy, ktorá mala
zastupovať hlas mladých ľudí v nových demokratických podmienkach.

Po zániku Socialistického zväzu mládeže a vzniku Slovenskej republiky vzniklo nielen spoločenské vákuum, ale aj reálny dopyt po partnerovi pre štát. Politická reprezentácia potrebovala komunikovať s mladými ľuďmi. Otázkou však bolo, kto ich bude reprezentovať. Rada mládeže Slovenska sa stala jednou z odpovedí.

Hľadanie legitimity a zápas o nezávislosť

Začiatky neboli jednoduché. V 90. rokoch sa formovali nové dotačné mechanizmy, vznikali poradné orgány a delil sa majetok bývalého Socialistického zväzu mládeže. Záujmy občianskych mládežníckych
organizácií sa začali rozchádzať so záujmami mládežníckych politických štruktúr. Tie sa čoraz viac dostávali pod kontrolu svojich materských strán, zatiaľ čo organizácie občianskej spoločnosti sa snažili zachovať nezávislosť. Do toho vstupoval širší spoločenský kontext. Občianska spoločnosť čelila tlakom
zo strany vlády, bola spochybňovaná a často označovaná za „nepriateľa štátu“. Rada mládeže Slovenska sa tomuto tlaku nevyhla a v niektorých momentoch aj sama urobila rozhodnutia, ktoré ju oslabili, najmä v oblasti správy majetku. Aj tieto skúsenosti však boli súčasťou dozrievania.

Dôležitým míľnikom bolo prijatie Rady mládeže Slovenska do Európskeho fóra mládeže (European Youth Forum) v roku 2006. Táto organizácia združuje rady mládeže s členských krajín Európskej únie a Rady Európy a medzinárodné organizácie z celej Európy a pričom v každej krajine uznáva iba jednu reprezentatívnu platformu. Výber je založený na prísnom overovaní nezávislosti, demokratickosti a reprezentatívnosti. Členstvo RmS je tak nielen symbolom, ale aj medzinárodným potvrdením toho, že autenticky zastupuje mladých ľudí a ich organizácie na Slovensku. Rok 2016 priniesol predsedníctvo SR v Rade EÚ, kde RmS v Košiciach úspešne zorganizovala Európsku konferenciu mládeže.

Po zmene politického smerovania Slovenska a jeho ukotvení v európskom priestore prešla Rada mládeže Slovenska dôležitou transformáciou. Vysporiadala sa s vnútornými problémami, posilnila svoju nezávislosť a jasnejšie definovala svoje poslanie. Do jej vedenia sa dostali predstavitelia mládežníckych organizácií, ktorí sa zamerali na systematický rozvoj práce s mládežou a podporu neformálneho vzdelávania.

Vďaka tejto zmene sa postupne podarilo vytvoriť legislatívne ukotvenie pre prácu s mládežou a fungovanie mládežníckych organizácií, presadiť dlhodobú a systematickú finančnú podporu pre túto oblasť, definovať a rozvíjať kvalitu práce s mládežou na základe dát a reálnych dopadov, a zároveň posilniť zapájanie mladých ľudí do spolurozhodovania spolu s dôslednejšou reflexiou ich potrieb vo verejných politikách.

Čo všetko sa RmS podarilo dosiahnuť

Za 35 rokov svojej existencie zohrala Rada mládeže Slovenska kľúčovú úlohu pri budovaní celého sektora práce s mládežou na Slovensku.

Stabilizácia organizácie: Obdobie od roku 2015 bolo pre RmS kľúčové z hľadiska profesionalizácie. Od júna toho roku sa nám podarilo stabilizovať a zriadiť stálu kanceláriu so zamestnancami a priestormi na stretávanie sa. V roku 2022 RmS participatívne schválila nové poslanie a víziu, čím zadefinovala svoje smerovanie ako rešpektovaná strešná organizácia postavená na demokratických princípoch.

Systémové zmeny v sektore: RmS sa podieľala na vytvorení dotačných mechanizmov pre mládežnícke organizácie a opakovane obhajovala ich význam v časoch politických zmien, ekonomických kríz a konsolidácie. Vďaka tomu dodnes existuje stabilnejší systém podpory voľnočasových aktivít detí a mládeže, dobrovoľníctva, štruktúr pre participáciu či detských liniek pomoci.

Neformálne vzdelávanie: Jedným z najväčších prínosov RmS je presadzovanie neformálneho vzdelávania ako plnohodnotnej súčasti rozvoja mladých ľudí. Tvoríme strategické dokumenty v oblasti vzdelávania. Organizácie združené v RmS dlhodobo rozvíjajú kompetencie mladých ľudí, od líderských zručností, až po občiansku angažovanosť. Sme presvedčení, že tieto zručnosti si zaslúžia spoločenské uznanie.

Tvorba verejných politík: Pravidelne sa zapájame do tvorby a pripomienkovania stratégií, koncepcií a legislatívy v oblastiach s dopadom na život detí a mladých ľudí. Medzi najdôležitejšie patria Zákon o podpore práce s mládežou, Stratégia SR pre mládež na roky 2021-2027, Národný program výchovy a vzdelávania Vzdelané Slovensko 2035, Vyhláška o zotavovacích podujatiach, Zákon o verejnom zdraví, Národný plán posilnenia, Záruky pre mladých ľudí v Slovenskej republike, Zároveň však RmS zohráva dôležitú kontrolnú úlohu, keď upozorňuje na nedostatky v politikách a keď celkovo presadzuje potreby mladých ľudí.

Podpora participácie na Slovensku a v zahraničí: RmS dlhodobo podporuje zapájanie mladých ľudí do verejného života, či už prostredníctvom kampaní, projektov alebo podpory členských organizácií. V rámci systémových zmien sme pomohli k vzniku mládežníckych parlamentov ako poradných orgánov zastupiteľstiev v obciach, mestách a krajoch. Taktiež sa pravidelne angažujeme pri výbere delegátov slovenskej mládeže, ktorí sa angažujú v inštitúciách Európskej Únie a Rady Európy. Napríklad delegáti pre Európsky dialóg s mládežou, poradný orgán predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen, zástupcov v poradnom orgáne pre Youth test Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a najmä zastupovanie Slovenska v Európskom fóre mládeže.

Krízový manažment počas pandémie: Počas pandémie COVID-19 RmS úspešne vyjednávala s Úradom verejného zdravotníctva výnimky a pravidlá pre fungovanie letných táborov a pravidelnej činnosti detských a mládežníckych organizácií. Bez tejto advokačnej činnosti by bol dopad na pocit osamelosti mladých ľudí oveľa výraznejší.

Výskum a rozvoj kvality: RmS dlhodobo buduje odborné kapacity v sektore prostredníctvom dát a vzdelávania. Európsky dialóg s mládežou RmS pravidelne zapája tisíce mladých ľudí do konzultácií k (napr. rekordných 11 896 v roku 2016 a vyše 11 000 v roku 2018), čím prináša ich hlas k politikom. Výskum hodnôt cez unikátny projekt Hodnoty mladých (2019 2021) priniesol hĺbkové dáta o postojoch mladých, ktoré sa podarilo pretaviť aj do mobilnej aplikácie či divadelného predstavenia v DPOH.

Príbeh, ktorý pokračuje

Posledné desaťročie prinieslo viaceré nové výzvy. Rozšírenie sociálnych sietí, pandémia vírusového ochorenia COVID-19, vojna na Ukrajine a vzostup umelej inteligencie zásadne ovplyvnili spôsob, akým mládežnícke organizácie fungujú. Spomínané fenomény sú výzvou aj pre hodnotové formovanie mladých ľudí.

Podobne ako v minulosti, aj dnes občianska spoločnosť čelí tlakom, spochybňovaniu a snahám o politizáciu. Objavujú sa nové formy „zastupovania“ mladých ľudí často bez reálneho prepojenia na ich potreby a skúsenosti. Aj dnes preto stojíme pred otázkou: kto hovorí za mladých ľudí? Rada mládeže Slovenska na ňu odpovedá rovnako ako pred 35 rokmi prostredníctvom spolupráce, participácie a rešpektu k rôznorodosti mladých ľudí.

Naše skúsenosti ukazujú, že autentické zastupovanie mladých ľudí nevzniká zhora. Nevytvára sa marketingom ani politickým rozhodnutím. Vzniká zdola z organizácií, ktoré s mladými ľuďmi pracujú, rozumejú ich potrebám a dávajú im priestor rásť. Rada mládeže Slovenska je už 35 rokov súčasťou tohto príbehu. A hoci sa menia okolnosti, výzvy aj generácie, jeho podstata zostáva rovnaká: Zastupovať mladých ľudí tak, aby ich hlas bol skutočný, slobodný a počuteľný.

Podcast Krajina mladých: Ep. 65 – Keď deťom začnú prázdniny a rodičom stres

Je apríl a mnohí rodičia už teraz začínajú riešiť leto. Nie to, kam pôjdu na dovolenku, ale čo budú počas dvoch mesiacov voľna robiť ich deti. A nie len cez leto. Deti na Slovensku majú počas roka približne 13 týždňov prázdnin, čo je nepomerne viac ako ich rodičia, ktorí majú zväčša právo na 4 až 5 týždňov dovolenky ročne. Rozdiel medzi týmito dvoma číslami často spôsobuje stres a logistickú výzvu, ktorú každá rodina rieši, ako vie.

Podcast je projektom Rady mládeže Slovenska. Krajina mladých je podcast, ktorý hľadá odpovede na otázku: „Aký je dnešný svet mladých ľudí?“ a ponúka odborný aj autentický vhľad do ich sveta. Mladí vedia o svete svoje a my vieme o nich.

Moderovanie, strih, montáž – Katarína Urban Richterová

Tento podcast bol podporený z dotácie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR v oblasti práce s mládežou, ktoré administruje NIVAM – Národný inštitút vzdelávania a mládeže.

Podcast si môžete vypočuť na našich podcastových platformách:

Cieľom projektu bolo lepšie porozumieť tomu, ako mladí ľudia vo veku 15 – 29 rokov pracujú s informáciami v online priestore, a na základe dát vytvoriť konkrétne nástroje na posilnenie ich kritického myslenia a odolnosti voči manipulácii. 

Projekt prepojil výskum, vzdelávanie a tvorbu odporúčaní pre prax aj verejné politiky. V jeho rámci prebehla analýza obsahu na sociálnych sieťach, fokusové skupiny s mladými ľuďmi a reprezentatívny výskum v Česku a na Slovensku.  

Na zistenia z výskumu, budú v najbližšom období nadväzovať školenia pre pracovníkov s mládežou a odborná diskusia so zástupcami praxe aj tvorcami politík.

Formulovanie konkrétnych odporúčaní je ďalším krokom projektu. Tie budú vznikať aj na základe diskusie odborníkov počas Okrúhleho stola, ktorý sa uskutoční 6. mája 2026.

Výskumné zistenia, ktoré aktuálne zverejňujeme, tak predstavujú východiskový bod pre ďalšie kroky. Sledujte nás pre priebežné aktualizácie a finálne odporúčania, ktoré budeme postupne predstavovať.

Výstup vznikol v rámci projektu Spolu pre zdravé médiá: Projekt na posilnenie gramotnosti a zmierňovanie radikalizácie mládeže, realizovaného v spolupráci Rady mládeže Slovenska a České rady dětí a mládeže.

Dáta, ktoré nemožno ignorovať

Diskusia nevychádzala z dojmov, ale z dát XI. cyklu Európskeho dialógu s mládežou, ktoré poukazujú na vážne výzvy:

• 77 % mladých má pocit, že sa o nich politici nezaujímajú
• Len 30 % slovenských študentov v zahraničí plánuje návrat
• Takmer polovica mladých sa stráca v témach Európskej únie
• Až 80 % mladých najviac dôveruje miestnej samospráve

Tieto čísla naznačujú jasný trend: ak chceme riešiť odliv mozgov, kľúčové riešenia nevzniknú len na národnej úrovni, ale najmä lokálne, v mestách a regiónoch.

 

Kde sa to láme?

Diskusia prebiehala v otvorenom formáte (Chatham House Rule), čo umožnilo pomenovať problémy bez formálnych bariér. Účastníci sa zamerali na tri hlavné oblasti:

1. Informovanosť

Aj keď existuje množstvo programov ako Erasmus+ či Európsky zbor solidarity, mnohí mladí o nich nevedia alebo im nerozumejú. Problémom tak nie je nedostatok príležitostí, ale spôsob, akým sú komunikované. Zhodli sme sa, že je potrebné „preložiť“ jazyk inštitúcií do zrozumiteľnej reči mladých.

2. Participácia

Vzniká paradox: mladí chcú, aby sa ich názory zohľadňovali (až 89 %), no zároveň sa nezapájajú do formálnych procesov. Diskusia preto smerovala k hľadaniu jednoduchých a bezpečných vstupných bodov do verejného života – napríklad na úrovni miest a komunít.

3. Spolupráca

Dôvera v samosprávu predstavuje veľkú príležitosť. Kľúčovou výzvou je však premeniť ju na funkčný systém spolupráce medzi školami, univerzitami, mestami a firmami. Práve prepojenie vzdelávania s praxou môže výrazne ovplyvniť rozhodovanie mladých, či zostať v regióne.

 

Spoločný stôl, spoločná zodpovednosť

Diskusia spojila zástupcov akademického prostredia, verejnej správy aj tretieho sektora. Za Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika vystúpili prorektorky Slávka Tomaščíková a Ľudmila Elbert, ako aj prodekanka Želmíra Macejová. Nechýbali ani zástupcovia Ministerstva školstva, mesta Košice, Košice IT Valley, Europe Direct či organizácie Ženský algoritmus.

Dôležité však bolo, že pri stole sedeli aj samotní mladí,  vrátane študentiek Gymnázia Šrobárova. Diskusia tak nebola „o mladých bez mladých“, ale skutočne participatívna.

 

Vízia pre rok 2036: Prečo by sme mali zostať?

Na záver zaznela kľúčová otázka:
Ako by museli vyzerať Košice a východné Slovensko v roku 2036, aby tu mladí ľudia chceli nielen žiť, ale aj vychovávať svoje deti?

Odpoveď sa nezužuje len na pracovné príležitosti. Zahŕňa aj dostupné bývanie, kvalitnú dopravu, silné komunity a pocit, že mladých niekto počúva a berie vážne.

 

Čo ďalej?

Výstupy z diskusie budú slúžiť ako podklad pre ďalšie odporúčania v rámci Európskeho dialógu s mládežou a pre tvorbu politík na lokálnej aj národnej úrovni. Jedno je však už teraz jasné:
ak chceme zastaviť odliv mozgov, nestačí hovoriť o probléme – musíme systematicky budovať prostredie, v ktorom má zmysel zostať.

Delegáti XI. cyklu Európskeho dialógu s mládežou v spolupráci s Radou mládeže Slovenska a UPJŠ v Košiciach

Tento okrúhly stôl bol realizovaný v rámci projektu Európsky dialóg s mládežou, financovaný Európskou úniou prostredníctvom agentúry European Education and Culture Executive Agency (EACEA) a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a mládeže SR v prostredníctvom Národného inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVaM).