Čomu sa budeme venovať?

Projektové aktivity možno rozčleniť do troch oblastí:

1. Diskusia o európskych politikách na lokálnej úrovni
2. Oslava demokracie naprieč generáciami
3. Mobilizácia aktívnych ľudí po pandémii COVID-19

V rámci tohto projektu tiež zorganizujeme dve podujatia:

• Festival demokracie :  V rámci tejto aktivity sa zameriame na vytvorenie bezpečného priestoru, kde sa rôznorodé komunity (z hľadiska veku, rodu, etnicity i národnosti) stretnú a budú mať možnosť vyjadriť svoj názor na vybrané témy. Atmosféru a priebeh podujatia zmapujú lokálni dobrovoľníci.
• Lokálne stretnutie s kandidátmi do Európskeho parlamentu:  Cieľom tohto podujatia bude priblížiť mladým ľuďom (prvovoličom) európske politiky a preklenúť priepasť medzi mladými voličmi a ich volenými zástupcami. V rámci tohto stretnutia budú mať mladí ľudia možnosť naživo sa stretnúť s kandidátmi do Európskeho parlamentu, pričom samotné podujatie bude organizované v spolupráci s lokálnymi mládežníckymi parlamentami. Hlas mladých teda bude braný do úvahy nielen v záverečnej, ale aj v prípravnej fáze podujatia.

Bližšie informácie o projektových aktivitách a možnosti zapojenia sa do ich organizácie zverejníme čoskoro na našom webe a sociálnych sieťach!

Projekt MEET je financovaný z prostriedkov Európskej únie.

„Vláda deklarovala, že nastolí dlhodobý stabilný systém financovania mládežníckych organizácií, no veľmi podobná situácia sa opakuje posledné tri roky. Ministerstvo školstva nenavýši dotáciu vo vlastnom rozpočte a prvé tri mesiace v roku musíme aktívne riešiť dofinancovanie od ministerstva financií pomocou takzvaného rozpočtového opatrenia. Nič však nemáme isté. Organizácie preto nevedia, či majú očakávať existenčné ohrozenie, alebo sa spoľahnúť na milosť zodpovedných politikov a úradníkov,“ povedal Juraj Lizák, riaditeľ Rady mládeže Slovenska (RmS), ktorá združuje najväčšie neziskové mládežnícke organizácie na Slovensku.

Podľa J. Lizáka je to v priamom rozpore s programovým vyhlásením vlády a prorodinnou politikou, ktorú propaguje. Na porovnanie, v roku 2021 dostali mládežnícke neziskové organizácie 2,5 milióna eur, čo predstavovalo priemernú ročnú dotáciu na člena 39 eur. Ministerstvo školstva deklarovalo, že táto suma je adekvátna základnej podpore, ktorú organizácie potrebujú. Úrady však neposkytujú skutočné garancie a v roku 2022 dotácia klesla bez vysvetlenia o pätinu. V tomto roku je to zatiaľ iba 1 322 148 eur a dotácia na člena predstavuje 18,98 eura. Rozpočty organizácií sa tak priemerne prepadli na 49 % štátom prisľúbenej sumy.

Mládežnícke organizácie pritom žiadajú len o dotáciu predstavujúcu existenčné minimum potrebné na ich základný chod. Ďalšie zdroje získavajú z európskych zdrojov, prípadne z iných grantov. Napriek tomu dostávajú od štátu stále menej peňazí už od roku 2008, keď sa so štátom dohodli, že priemerná ročná dotácia na člena by mala byť aspoň necelých 39 eur. „Pri započítaní inflácie, rastu cien energií a ďalších vstupov by táto istá normatívna suma mala dnes predstavovať 54 eur. Dotáciu 39 eur sme pritom dosiahli len v roku 2021, všetky ostatné roky to bolo menej. Skutočné ročné náklady na člena sa však pohybujú od 80 do 210 eur ročne,“ vysvetľuje J. Lizák.

Bez dotácie od štátu nemajú mládežnícke organizácie istotu, že dokážu zabezpečiť metodické materiály a vzdelávanie dobrovoľníkov. Dobrovoľníci sú pritom chrbticou celého mimoškolského vzdelávania mladých ľudí v mládežníckom sektore. Niektoré organizácie by museli prepustiť platených pracovníkov, ktorí vytvárajú podporný systém pre tisíce dobrovoľníkov. Tisíce mladých ľudí zo sociálne slabšieho prostredia alebo so zdravotným postihnutím by stratili možnosť sebarozvoja a začlenenia, lebo by napríklad nebolo z čoho dotovať ich tábory a celoročnú činnosť. Jednou z úloh neziskových mládežníckych organizácií je ešte väčšie rozšírenie aj do regiónov, kde sú možnosti zmysluplného trávenia času mimo školy nižšie ako v mestách. Bez podpory štátu sú tieto aktivity ohrozené.

„Vnímam, že toto ocenenie nie je ocenením len mojej osoby, ale ocenením celého prúdu ľudí okolo Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla. Som rád, že práca, ktorú sme robili v rámci tajnej cirkvi sa dostáva čoraz viac do povedomia. Verím, že aj toto ocenenie bude povzbudením pre eRkárov, ale i iných pracovníkov s deťmi a mládežou, ktorí vo svojej práci určite narážajú na rôzne problémy a ktoré sú podľa mňa ešte ťažšie ako za našich čias. Prosím ich a prajem im, aby dokázali tieto prekážky a ťažkosti prekonávať,“ vyjadril sa Eugen Valovič bezprostredne po slávnostnej ceremónii udeľovania štátnych vyznamenaní, ktorá sa uskutočnila pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky.

Kto je Eugen Valovič?

Ing. Mgr. Eugen Valovič, narodený v Bratislave 1. 12. 1949, bol významnou osobnosťou kresťanského disentu počas komunistického totalitného režimu. Spolu so Silvestrom Krčmérym, Vladimírom Juklom a Rudolfom Fibym stál pri zrode Spoločenstva Fatima, ktoré vytvorilo sieť komunít mladých ľudí, formovalo ich k žitiu slobody v čase neslobody a prispelo k pádu komunistického režimu.

Príbeh spätý s eRkom

Eugen Valovič sa v rámci štruktúr podzemnej cirkvi venoval najmä deťom, stredoškolákom a vysokoškolákom. Mladým ľuďom sa venuje už 50 rokov, nepretržite až dodnes. V 70-tych rokoch pomáhal uskutočňovať víziu tajného biskupa Jána Korca o tom, že i v čase totality by sa mali veriaci stretávať, prehlbovať svoju vieru a kultivovať vnútornú slobodu. Eugen Valovič zodpovedal v rámci tajnej Cirkvi za oblasť práce s deťmi až do Nežnej revolúcie. Pri tom udržiaval živé kontakty s Petrom Murdzom a ďalšími vedúcimi osobnosťami paralelného hnutia mládeže (dnešné ZKSM) a Vladimírom Ďurikovičom a ďalšími z hnutia rodín (dnešné Hnutie kresťanských rodín).

Eugen rozvíjal s mladými ľuďmi, ktorí sa venovali deťom osobné vzťahy, často ich povzbudzoval, pozýval na rôzne stretnutia a dbal aj o ich vzdelávanie. Organizoval tajné celoslovenské formačné stretnutia a duchovné obnovy. Sieť malých detských spoločenstiev sa postupne rozširovala na hnutie, ktorého jadrom bolo asi 30 spoločenstiev v Bratislave a ďalších 70 spoločenstiev na 20 miestach po celom Slovensku. Po páde komunizmu už teda existoval základ pre založenie samostatnej detskej organizácie. Rozbehla sa tvorba detského časopisu Rebrík pod vedením Kataríny Jantákovej, vyprofilovali sa ďalšie vedúce osobnosti ako Marián Čaučík, Terézia Žitňanská a ďalší a 22. septembra 1990 schválila celoslovenská rada pod vedením Eugena prvé stanovy Hnutia kresťanských spoločenstiev detí – eRko. Pomenovanie eRko je od písmena R, ktoré je začiatočným písmenom slova radosť, pretože cieľom bolo prinášať deťom radosť z viery žitej v spoločenstve. Eugen sa stal jeho prvým predsedom do roku 1994. Pre jeho príbeh je typická vernosť a svedomitosť. Dodnes je prítomný na celoslovenských radách a celoslovenských i územných stretnutiach, aby eRkárov uistil o dôležitosti spoločenstva v našich životoch a povzbudil a sprítomnil v eRku dimenziu kresťanského hnutia.

„V eRku máme veľkú radosť z toho, že pani prezidentka ocenila dlhoročnú svedomitú prácu nášho zakladateľa Evžena Valoviča. Je to o to výnimočnejšie, že v roku 2023 si nepripomíname len 30. výročie vzniku Slovenskej republiky, ale aj 50 rokov odvtedy, čo Evžen Valovič začal pracovať s deťmi v rámci podzemnej cirkvi a kedy začali vznikať zárodky nášho hnutia. Evžen je pre nás vzorom, že pre to, aby sme urobili svet o čosi lepším miestom nemusíme robiť veľké veci, ale stačí byť blízko a verne pri ľuďoch a s pokorou im zvestovať radostnú zvesť pre ich životy spôsobom od srdca k srdcu“, dodáva Andrej Gejdoš, predseda eRka – Hnutia kresťanských spoločenstiev detí.

Ďalšia záslužná činnosť

Okrem práce s deťmi aktívne prispieval k šíreniu samizdatu (zakázanej literatúry na Slovensku) a osobne sa zapájal do prevážania náboženskej literatúry do Ruska za čias krutého potláčania náboženskej slobody. Po novembri 1991 Eugen Valovič pracoval ako tajomník katechetickej komisie Konferencie biskupov Slovenska. Koordinoval tvorbu a tlač učebníc náboženstva pre základné školy, spolupracoval pri tvorbe nových učebných osnov a metodických príručiek pre vyučovanie náboženstva. Vyučoval na Teologickej a Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity.

Hodnotenie dôležitosti rozvojovej pomoci

Vysoko prevažujúci názor (80%) medzi mladými je ten, že pomáhať ľuďom v rozvojových krajinách je dôležité. Za veľmi dôležitú považuje takúto pomoc 25% respondentov, ako skôr dôležitú ju označilo 55% respondentov. Nedôležitosť pomoci ľuďom v rozvojových krajinách deklarovalo celkovo 12% respondentov, z toho 10% si myslí, že je to skôr nedôležité a len 2% respondentov si myslia, že to vôbec nie je dôležité.

Necelá desatina respondentov (8%) v tomto prípade nevedela odpovedať.

 

Z hľadiska sledovaných socio-demografických znakov sa ukazuje, že štatisticky významne častejšie uvádzali odpoveď veľmi + skôr dôležité respondenti slovenskej národnosti, respondenti z Banskobystrického kraja, respondenti so skúsenosťou s členstvom v mládežníckej organizácii, s dobrovoľníctvom, respondenti, ktorí občiansky a politicky participujú, používajú internet v podstate denne či hodnotia pozitívne svoje občianskej kompetencie. Politicky sú to častejšie voliči PS. Naopak ako skôr nedôležité + vôbec nie je dôležité, odpovedali častejšie respondenti maďarskej národnosti, respondenti, ktorí nemajú skúsenosť s dobrovoľníctvom, respondenti, ktorí hodnotia negatívne svoje občianske kompetencie. Politicky sú to častejšie voliči Aliancie, SNS a nevoliči. Nevedia častejšie respondenti z Prešovského kraja, respondenti, ktorí nemajú skúsenosť s členstvom v mládežníckej organizácii, občiansky a politicky neparticipujú, respondenti, ktorí žijú v malých mestách, hodnotia negatívne svoje občianske kompetencie a politicky sú to častejšie nevoliči.

 

Názory na rozvojovú pomoc

Čo sa týka názorov na rozvojovú pomoc, až 71%respondentov rozhodne alebo skôr súhlasí s názorom, že boj proti chudobe v rozvojových krajinách by mal byť jednou z hlavných priorít Európskej únie. S týmto názorom nesúhlasí 24% respondentov. S názorom, že poskytovanie finančnej pomoci rozvojovým krajinám prispieva k väčšiemu mieru a rovnosti vo svete súhlasili takmer dve tretiny respondentov (65%). Takmer dve tretiny respondentov (63%) tiež súhlasili s názorom, že poskytovanie finančnej pomoci rozvojovým krajinám je účinný spôsob boja proti migrácii. Podobne vysoká je miera súhlasu aj s výrokom, že poskytovanie finančnej pomoci rozvojovým krajinám je účinný spôsob ako znížiť nerovnosti v týchto krajinách. Súhlasilo s tým 62% respondentov.

Relatívne najnižšiu mieru súhlasu sme zaznamenali v prípade názoru, že boj proti chudobe v rozvojových krajinách by mal byť jednou z hlavných priorít slovenskej vlády. V tomto prípade súhlasilo 40% respondentov, výrazne viac je však tých, ktorí s týmto výrokom nesúhlasili, a to až 54% respondentov.

Čo sa týka celkového posúdenia podpory rozvojovej pomoci medzi mladými Slovákmi, vytvorili sme za týmto účelom jednoduchý index v ktorom sme sčítali odpovede pri jednotlivých výrokoch v otázke 8 a 9, s vynechaním odpovedí „neviem“, a následne sme ho upravili na hodnotu začínajúcu 0. Na základe výsledných hodnôt sme následne sme vytvorili 3 kategórie, a to:

• nepodporujúci (skóre 0 -6, odpovede rozhodne a skôr nesúhlasím), celkovo 13%;
• čiastočne podporujú (skóre 7 – 12, odpovede skôr nesúhlasím až skôr súhlasím), celkovo 56%;
• podporujúci (skóre 13 – 18, odpovede skôr súhlasím až rozhodne súhlasím), celkovo 31%.

 

Ďalšia analýza socio-demografických rozdielov ukázala, že respondenti v kategórii nepodporujúcich rozvojovú pomoc sú štatisticky významne častejšie ľudia, ktorí nemajú skúsenosť s členstvom v mládežníckej organizácii ani s dobrovoľníctvom, neparticipujúci občiansky ani politicky, sú zo zle zabezpečenej domácnosti alebo v podstate chudobnej domácnosti, používajú internet menej ako niekoľkokrát za týždeň alebo vôbec. Svoje vzdelane v oblasti občianskej výchovy hodnotia ako slabé. Respondenti, ktorí podporujú rozvojovú pomoc sú častejšie vo veku 15 – 19 rokov, strávili viac ako 3 mesiace v zahraničí, majú skúsenosť s členstvom v mládežníckej organizácii aj s dobrovoľníctvom, participujú občiansky aj politiky, sú zo slušne zabezpečenej domácnosti, hodnotia pozitívne svoje vzdelanie v oblasti občianskej výchovy. Pozorujeme u nich tiež častejšie vysokú mieru informovanosti o globálnych problémoch. Politicky sú to častejšie voliči PS a KDH.

Znížená odolnosť mladých ľudí, sociálna izolácia počas pandémie, nízka mediálna gramotnosť, nedôvera v inštitúcie verejnej správy a pocit nevypočutia dôležitými dospelými sú dlhodobo prehliadanými symptómami vytvárajúcimi podhubie pre radikalizáciu mladých ľudí. Následné systémové zlyhania v podobe slabej prioritizácie prevencie radikalizácie, absencii systematických deradikalizačných programov pre mladých ľudí a postavenie riešenia problematiky na represii v podobe trestnoprávneho stíhania vytvorili na Slovensku prostredie, ktoré nás voviedlo do tragickej smrti troch mladých ľudí. Pričom dvaja z nich boli obeťami radikalizovaného mladého muža, ktorý si neskôr sám siahol na život.

Spoločnosť na Slovensku si musí zodpovedať otázky, ako sme sa mohli vyhnúť radikalizácii mladého človeka. Dobrých príkladov zo zahraničia máme viacero. Napríklad z Nórska po atentáte na ostrove Utoya. Potrebujeme systematicky pracovať najmä na prevencii formou vzdelávania a podpory a zachytávať ju pri objavení sa prvých signálov.

Výskum Hodnoty mladých v roku 2020 poukazoval na alarmujúci stav v oblasti predsudkov mladých ľudí voči LGBTI+ menšine. Až 23% mladých Slovákov by nechcelo mať za suseda geja alebo lesbu a 30% Slovákov by nechcelo mať za suseda človeka v tranzícii. Rozdiel medzi Slovákmi a Čechmi v otázke dúhových menšín bol zhruba dvojnásobný v neprospech Slovenska.

Pre mládež na Slovensku bude podstatné, aby sme vytvorili bezpečné a inkluzívne prostredie pre menšiny a iné komunity podporujúce vzájomné spoznávanie sa a budovanie priatelstiev naprieč názorovými bublinami. Jedným z týchto prostredí môže byť aj mimoškolská voľnočasová práca s mládežou realizovaná na princípoch neformálneho vzdelávania.

Približne 500 denných, pobytových táborov a expedícií si toto leto užilo asi 16 500 detí a mladých ľudí z najväčších mládežníckych organizácií. Pobyt v podobe úspešného začlenenia sa absolvovalo aj približne 400 detí, ktoré odišli pred vojnou Ukrajiny. Po dvoch rokoch prvé prázdniny bez pandemických opatrení mládeži, inštruktorom aj vedúcim pobyt uľahčili. Prekážky však organizátorom spôsobuje zastaraná zákonná úprava, ktorá nerozlišuje nové typy táborov a ich špecifické potreby. Vyplýva to z informácií Rady mládeže Slovenska, ktorá zastrešuje najväčšie mládežnícke organizácie na Slovensku.

Viacej pobytových táborov, väčšia ochota rodičov potomkov do táborov prihlásiť, no porovnateľne veľký záujem samotných detí a mladých ľudí užiť si leto medzi rovesníkmi. Asi takto hodnotia prvú letnú sezónu bez pandemických opatrení po dvoch covidových rokoch táboroví vedúci a inštruktori z mládežníckych organizácií, ktoré sa venujú voľnočasovým aktivitám mladých. V tomto roku sa im podarilo počas letných prázdnin zorganizovať približne 500 denných, pobytových táborov a expedícií pre asi 16 500 detí a mladých ľudí.

Miesto medzi rovesníkmi, v bezpečí a za materiálnej pomoci si na pobytoch našlo približne 400 detí a mládežníkov z Ukrajiny. „Všetky neziskové organizácie sa zhodujú, že začlenenie ukrajinských detí prebehlo prirodzene a bez problémov. Keďže deti sú veľmi prispôsobivé, do kolektívov zapadli perfektne. Väčšina detí z Ukrajiny, najmä tí mladší už hovoria dosť dobre po slovensky, takže nebol problém ani s jazykovou bariérou. To, akú radosť im spravil pobyt v láskyplnom a bezpečnom prostredí, si istotne každý vnímavý človek vie predstaviť,“ povedal Juraj Lizák, predseda Rady mládeže Slovenska.

 

Zastaraný zákon treba zmeniť

V prípade, že do organizácie letných táborov nezasiahne covid, najväčšie komplikácie organizáciám spôsobuje súčasné znenie zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a vyhlášky o požiadavkách na zotavovacie podujatia.

„Aktuálne zákonné úpravy sú zastarané, pretože nerozlišujú špecifiká letných táborov mládežníckych organizácií, škôl v prírode a podnikateľských aktivít cestovných kancelárií,“ vysvetľuje J. Lizák. Ponuka voľnočasových aktivít pre deti a mládež sa podľa jeho slov za posledných pätnásť rokov, čo sú zákony bez zmeny v platnosti, výrazne posunula. Legislatíva vôbec nepozná termíny, ako napríklad denný tábor, splavový tábor či putovná expedícia. To spôsobuje, že organizátori týchto aktivít často tápu v tom, podľa akých pravidiel majú tieto aktivity zorganizovať.

Jedným z najväčších nedostatkov v zákone je podmienka táborového zdravotníka s odbornou spôsobilosťou lekára, sestry, pôrodnej asistentky alebo zdravotníckeho záchranára. Pri aktuálnom nedostatku zdravotníkov s týmito typmi vzdelania je podmienka pre organizátorov takmer nevykonateľná. „Pre potreby podujatí by stačilo, ak by v tábore boli vedúci vyškolení 33-hodinovým kurzom prvej pomoci pre táborových zdravotníkov, tak ako v Českej republike. Z praxe vieme, že aj tak sa so všetkými vážnejšími zraneniami ide na urgentný príjem do nemocnice a na mieste konania tábora sa ošetria iba drobné zranenia, spadajúce pod poskytnutie prvej pomoci pri úraze,“ dodáva J. Lizák.

Rada mládeže Slovenska na účely tlačovej správy oslovila organizácie: Asociácia pre mládež, vedu a techniku – AMAVET, Fénix, DofE, INEX, Slovenský skauting, Zväz skautov maďarskej národnosti, LAURA, eRko a Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže – ZKSM.

Vláda v tomto roku spočiatku dala mimovládnym mládežníckym organizáciám len 2,2 milióna eur z minimálne potrebných 3,9 milióna eur. V ostatných týždňoch štát do rozpočtov doplatil 1,7 milióna eur, čo organizácie na poslednú chvíľu dostalo z existenčného ohrozenia. Ak by dotácia neprišla, väčšina z 32 neziskových mládežníckych organizácií by musela prepustiť špecializovaných expertov – metodikov, nemohla by si môcť dovoliť školiť dobrovoľníkov a bola by nútená zrušiť letné tábory možno až pre 20-tisíc svojich členov.

Celkovo je v neziskových mládežníckych organizáciách zapojených 70-tisíc mladých ľudí zo Slovenska. „Oproti štátnym organizáciám zostávajú naďalej vo výraznej nevýhode, hoci poskytujú rovnaké služby,“, konštatuje Juraj Lizák, riaditeľ Rady mládeže Slovenska, ktorá neziskové organizácie zastrešuje. Organizácie sú podľa J. Lizáka po zarátaní inflácie a zvýšených nákladov na bežnú činnosť stále priemerne na dvoch tretinách rozpočtov, ktoré skutočné potrebujú.

Výška celoročnej dotácie jedného člena organizácie bola vlani 39 eur. Pre Na porovnanie, štátny rozpočet v tomto roku počíta s podporou štátnych alebo samosprávnych centier voľného času (CVČ) a základných umeleckých škôl (ZUŠ) vo výške presahujúcej 98 eur na rok na člena. Kvalita poskytovaných služieb je však pri neziskových aj štátnych organizáciách rovnaká. Rozdiel je aj v členských poplatkoch, ktoré sú paradoxne tým vyššie, čím vyššiu dotáciu dané centrum dostáva. Napríklad neziskové organizácie majú spravidla len symbolické členské, priemerne je to 10 eur. Oproti tomu, priemerný ročný poplatok na ZUŠ je 100 eur a u CVČ je to 50 eur. Neziskové organizácie sú často svojím nastavením prístupné aj pre deti a mladých z nižších príjmových skupín, a to na úkor vlastných rozpočtov.

„Vláda nám v tomto roku poskytla jednu z najnižších dotácií za posledných 20 rokov. Naše neziskové organizácie sú pritom v svojej práci úspešné a u detí a mládeže čoraz obľúbenejšie. Za posledné tri roky nám pribudlo 4000 nových členov a členiek. Nehovoriac o tom, že priestor pre mimoškolské aktivity poskytujeme aj desaťtisícom nečlenov,“ povedal Juraj Lizák.

„Nie je dôvod, aby boli neziskové organizácie znevýhodňované pred štátnymi,“ konštatuje J. Lizák. Na prácu s mládežou sa podľa neho treba pozerať ako na službu vo verejnom záujme v rámci prevencie sociálno-patologických javov mládeže a ako na doplnkové rozvojové vzdelávanie mládeže popri škole. „Nie je to nejaký nadštandard a luxus, pri ktorom by sme mali zvažovať, či si ho môžem dovoliť, alebo nie.“

Okrem individuálnej starostlivosti sa treba podľa J. Lizáka zamerať aj na inštitucionálnu podporu organizácií, zameranú na zvýšenie kapacít aktivít pre mládež a budovanie infraštruktúry na stretávanie mládeže. Služby musia byť nastavené tak, aby každé dieťa malo prístup k aktivite podľa svojej potreby. Platí to rovnako pre deti z vyčlenených marginalizovaných komunít v centrách, sídliskovú vyčlenenú mládež v nízko prahových kluboch, či pre talentovanú mládež v rozvojových programoch. „Nemôžeme diskriminovať žiadnu zo skupín z dôvodu bariér, vyvstávajúcich z formálnych kritérií.“

 

Potrební najmä v regiónoch

Medzi prínosy mládežníckych organizácií patrí aj pomoc v regiónoch, kde je menej stimulov, ako tráviť voľný čas. Bez náležitej podpory štátu toto rozširovanie nebude možné. Podobne je ohrozená aj snaha o čo najväčšie začlenenie telesne či sociálne znevýhodnených detí a mladých ľudí do centier, kde môžu zmysluplne tráviť čas so svojimi rovesníkmi.

Tak isto aj počas utečeneckej krízy sa doteraz do dobrovoľnej pomoci zapojilo vyše 2000 členov mládežníckych organizácií a niektoré ich aktivity či zháňanie bývania bolo financované z krízových rozpočtov samotných organizácií. Mnohé centrá plánovali nezištne prijať čo najväčší počet mládežníkov, ktorí utiekli pred ruskou agresiou z Ukrajiny, začleniť ich do svojich programov či integrovať ich do letných táborov. „Bez férovej dotácie od vlády takéto niečo nebude možné, keďže nedokážeme pokryť ani potreby našich členov,“ vysvetľuje J. Lizák.

Výrazný úbytok financií na voľnočasové aktivity mladých môže mať negatívny vplyv aj na mladých ľudí, ktorí sa pokúšajú dostať do bežného života po dvoch rokoch v pandemickom režime. „Je nešťastné, keď vláda nedostatočne myslí na deti a mládež práve v čase, keď ich po pandémii treba čím skôr dostať do reálnych fyzických vzťahov. Veď takouto primárnou prevenciou šetríme štátu zdroje, ktoré ak nepôjdu na voľnočasové aktivity, pôjdu na psychológov, psychiatrov, liečbu, a to určite nebude pre štát lacnejšie,“ pripomína J. Lizák.

Dovoz a triedenie humanitárnej pomoci, prvý kontakt, poskytovanie informácií, tlmočenie, zabávanie detí, koordinácia, odvoz ľudí a ich ubytovávanie či dokonca špeciálna zbierka kočíkov. Aj takýmto spôsobom aktívne pomáha vojnovým utečencom z Ukrajiny už viac ako 1700 dobrovoľníkov a dobrovoľníčok zo slovenských mládežníckych organizácií. Robia to na úkor vlastného času, prostriedkov, prípadne za pomoci krízových rozpočtov.

Hneď od začiatku ruskej agresie proti Ukrajine aktívni mladí ľudia a ich dospelí vedúci, tréneri či mentori svoje voľnočasové aktivity presunuli na hraničné priechody v Ubli, Vyšnom Nemeckom, do okolitých miest a ďalších centier pomoci po celej krajine. „Napojili sa na existujúce zbierky alebo verejné výzvy či sociálne siete a pomáhajú tam, kde sú potrební. Organizácie myslia aj na blízku budúcnosť a už prijímajú alebo plánujú prijať ukrajinské deti a mládežníkov priamo medzi seba do svojich voľnočasových centier a zapojiť ich do aktivít,“ hovorí riaditeľ Rady mládeže Slovenska Juraj Lizák.

 

V teréne, aj od počítačov

Až 74 kočíkov sa v Bardejove podarilo vyzbierať dobrovoľníkom z detskej organizácie Fénix. V Sobranciach a Kráľovej pri Senci zbierajú jedlo a drogériu pre hraničné hotspoty. Podobne ako ďalšie organizácie, veľkú časť síl smerujú na hraničné priechody, kde pomáhajú utečencom, hrajú sa s deťmi ako animátori a animátorky. „Máme učiteľov ukrajinčiny ochotných pomôcť a pripravujeme dvojjazyčné pexeso, ktoré sa chystáme rozdať v záchytných centrách,“ povedala Eva Pintérová z organizácie Fénix.

Prvý kontakt s prichádzajúcimi, ich rozvážanie a zháňanie ubytovania na farách, o to sa starajú dobrovoľníci z Hnutia kresťanských spoločenstiev detí eRko. Striedajú sa v niekoľkodňových a niekedy až týždenných intenzívnych službách. Až 150 dobrovoľníkov sa na rôzne miesta pomoci utečencom prihlásilo zo Združenia kresťanských spoločenstiev mládeže. Podobne sa zapojilo asi dvesto členov združenia mladých Laura. Pôsobia najmä na hraniciach, starajú sa o ľudí umiestnených v záchytnom domčeku vo Vysokej nad Uhom pri Ubli, v záchytnom stanovom tábore v Humennom či v športovej hale v Michalovciach. Mladí z Laury vytvárajú možnosť ubytovania utečencov v svojom centre v Šamoríne, pomáhajú s ubytovaním, starostlivosťou o ukrajinské rodiny na internáte v Kňažej a podieľajú sa na príprave azylového centra v Pruskej.

Celkovo asi 500 mladých ľudí zo vzdelávacieho projektu DofE (Cena vojvodu z Edinburgu) sa okrem spomenutých činností zapojilo do starostlivosti aj o domáce zvieratá, ktoré ušli pred vojnou, alebo spoza klávesnice pomáhajú krotiť hoaxy v slovenskom internetovom prostredí a šíria osvetu o vojne. V teréne sa mladí dobrovoľníci väčšinou starajú o ľudí z Ukrajiny, keď sa na 24 hodín zastavia v niektorom z improvizovaných záchytných centier a pokračujú ďalej na západ.

„Ideme na doraz. Naši mládežníci s nimi trávia čas, informujú ich o pomeroch na Slovensku, hrajú sa s deťmi. Každý deň im hovorím, akí sú výnimoční,“ vraví Marián Labovský, koordinátor z košického DofE centra, ktorý sám intenzívne pomáha a popri tom zvláda aj svoju regulárnu prácu. Koordinátor má najradšej, keď „dofáci“ učia ukrajinské deti slovenčinu. „Často sa pri tom nasmejeme. O chvíľu nastúpia u nás do školy. Chcem, aby pochopili, aké sú naše jazyky blízke a nemusia sa báť bariéry.“

 

Vysielačky a florbal

Vďaka veľkej členskej základni prišlo na pomoc cez Slovenský skauting asi 600 mladých ľudí, z toho 200 nečlenov. Pôsobia prevažne na hraničných priechodoch v Ubli a Vyšnom Nemeckom. „Okrem základnej podpory utečencov pomáhajú skautskí inštruktori a inštruktorky nastavovať pravidlá a koordinovať, pretože s tým majú skúsenosti. Používajú pri tom vlastné vybavenie, napríklad vysielačky, notebooky či mobily,“ vysvetľuje Mária Budzáková, riaditeľka ústredia Slovenského skautingu.

Viac ako 600 mládežníkov z rôznych slovenských stredísk Združenia saleziánskej mládeže (ZSM), podobne ako ich rovesníci z iných organizácií, pôsobí na miestach prvého kontaktu s utečencami. Na hraniciach ZSM využíva svojich odchovancov, ktorí robili tábory na Ukrajine a teraz pôsobia aj ako prekladatelia a učitelia slovenčiny. Rodiny z Ukrajiny sa snažia mladí saleziáni zapojiť aj do aktivít, kde si oddýchnu od tvrdej reality, napríklad organizáciou florbalového turnaja. Združenie má na Slovensku 29 stredísk, kde stále pribúdajú ľudia z Ukrajiny. „Naše strediská v svojich priestoroch zriadili ubytovanie pre utečenkyne a utečencov, ďalších päť stredísk ubytováva chlapcov – siroty,“ vysvetľuje Mária Grebečiová zo ZSM.

Všetky strediská sú od 15.00 do 18.00 v týždni a celé dni počas víkendov otvorené pre ukrajinské deti a mládež, kde sa môžu doučovať slovenčinu a ďalšie predmety. „Tí, ktorí na Slovensku zostávajú, majú pridelených ,buddíkov‘, čiže kamarátov, s ktorými môžu rozvíjať priateľstvá a získať podporu a pomoc,“ hovorí Terézia Piknová zo ZSM.

Vo Vyšnom Nemeckom sa pohybujú aj dobrovoľníci zo Spoločenstva evanjelickej mládeže (SEV). „Spolu s vojakmi z ekumenickej pastoračnej služby pomáhame utečencom v polkilometrovom priestore medzi ukrajinskou a slovenskou hranicou s presunom kufrov, distribuovaním humanitárnych balíčkov zo skladu v Pozdišovciach. Zabezpečujeme prvotnú komunikáciu s utečencami, pomáhame pri poskytovaní ubytovania či odvozu,“ povedal Jozef Šimek, predseda SEV. V Medzinárodnom mládežníckom centre ICHTYS vo Veľkom Slavkove sa ľuďom z organizácie podarilo ubytovať vyše 110 utečencov s vyše 300 prespaniami vrátane niekoľkých zdravotne znevýhodnených.

„Naši roveri a strážkyne boli už v prvé dni po vypuknutí vojny v nasadení na hraniciach, keď sa namiesto plánovaných výprav vybrali na pomoc utečencom,“ hovorí prezidentka Zväzu katolíckych vodkýň a skautov Jana Hrušovská. Venujú sa vykládke kamiónov s humanitárnou pomocou, animovaniu pre deti na hraniciach, vozia zásoby, upratujú stany či triedia šatstvo.

 

Čo bude potom?

Vedúci mládežníckych organizácií, zapojených do pomoci utečencom z Ukrajiny, momentálne fungujú na báze čistého dobrovoľníctva a používajú vlastné zdroje alebo vytvárajú krízové rozpočty z každoročne sa stenčujúcich vládnych dotácií. Zhodujú sa, že aby mohli systematickejšie pomáhať a v budúcnosti napríklad pracovať s ukrajinskými deťmi a mládežou, potrebujú pomoc štátu vo forme systému, istôt, peňazí. Vítané by bolo otvorenie grantov na podporu začlenenia utečencov do spoločnosti.

Napríklad organizácia Fénix plánuje 20 detí z Ukrajiny zapojiť do celoslovenského letného zážitkového kurzu Zdravie v Bojniciach. V eRku plánujú letné tábory pre ukrajinské deti, z ktorých niektoré už chodia na Slovensku do školy. „Naše deti ich zo školy volajú k nám do stredísk. Na stretnutia rovesníckych skupín a k hudobníkom sa nám pridali zatiaľ štyri dievčatá z Ukrajiny, ale budeme prijímať všetkých, ktorí budú chcieť navštevovať našu voľnočasovú činnosť. Ponúkneme aj bezplatné tábory, len tu treba zohnať financie od štátu alebo donorov, pretože nevieme brať veľké množstvo detí zadarmo,“ vysvetľuje Marta Baňasová zo združenia Laura.

Vo štvrtok 24. februára sme sa zobudili do rána, ktoré nikto z nás nečakal, a hoci tomu viaceré indície naznačovali, tak sme všetci verili, že hrozba otvoreného vojenského konfliktu medzi dvoma štátmi je odvrátiteľná diplomatickými rokovaniami. Vyjadrujeme plnú podporu Ukrajine a jej obyvateľom vo vojenskej agresii, ktorej aktuálne čelia.

Rada mládeže Slovenska odsudzuje akt agresie Ruskej federácie voči Ukrajine. Ignorovanie medzinárodného práva, eskalácia napätia nás vťahuje do vojny, ktorá je neprijateľný spôsob presadzovania medzinárodnej politiky medzi dvoma suverénnymi samostatnými štátmi. Veríme, že v takej podobe ako ju vidíme prebiehať dnes vo východnej Európe medzi dvoma susediacimi štátmi nemá v 21. storočí čo robiť. Vo vojnových konfliktoch trpí najmä nevinné civilné obyvateľstvo, ktoré často krát netúži po ničom inom, než žiť v mieri. O to horšie, keď obeťami zbraní sa stávajú priamo deti a mladí ľudia.

Vyzývame k všeobecnej solidarite s občanmi Ukrajiny. Spoločne im vyslovme povzbudzujúce slová podpory. Voči Ukrajinkám a Ukrajincom vidiacim v Slovensku ostrov bezpečia a hľadajúcim dočasný domov prejavme pocit prijatia a privítajme ich v našej krajine, ktorá je im kultúrne a jazykovo blízka. V slovách podpory myslime aj na deti, mladých ľudí a rodiny, ktoré budú potrebovať našu pomoc. Viacero mimovládnych humanitárnych organizácií pripravilo finančné zbierky, ak Vám to vaša finančná situácia dovoľuje, prispejte na zmiernenie dopadov humanitárnej krízy.

Buďme obozretní a dávajme si pozor, aby sme nešírili dezinformácie, ktoré sú súčasťou hybridnej vojny. Hoaxy a falošné správy sa stali vďaka sociálnych sieťam bežnou súčasťou našich životov. Šírením neoverených správ napomáhame vzniku chaosu, zneprehľadňujeme situáciu a šírime paniku. Vytvárajme namiesto toho okolo seba empatické prostredie na zdieľanie obáv a neistoty z budúcnosti. Chceli by sme Vás povzbudiť, aby sme nezabúdali na tých najmenších a najzraniteľnejších. Komunikujme s deťmi primerane ich veku a nebojme sa im vysvetliť aktuálne dianie v spoločnosti.

 

Predsedníctvo RmS