Slovenské zastúpenie v poradnom panely nie je len o samotnej účasti na zasadnutí. Martina Tóthová, slovenská delegátka, približuje, ako panel funguje a čo všetko predchádza momentu, keď sa podnety mladých dostanú až k predsedníčke Európskej komisie.

„Poradný panel je relatívne nový a dopĺňa ďalšie pracovné a konzultačné skupiny. Zastúpené sú v ňom rady mládeže členských krajín Európskej únie aj kandidátskych krajín. Prvé stretnutie sa konalo v decembri minulého roka a venovalo sa sociálnym médiám. Členovia panelu nielen spísali pripomienky pre Európsku komisiu a odovzdali spoločnú rezolúciu, ale boli prizvaní aj do série pracovných skupín Special Panel on Child Safety. V nich prinášali dáta a pohľad mladých spolu s detskými psychológmi, zástupcami rodičov, učiteľmi a ďalšími odborníkmi. Ich pripomienky sa následne premietli aj do oficiálneho reportu,“ približuje Martina.

 

Samotnému zasadnutiu predchádza rozsiahla príprava. „Je založená na naštudovaní problematiky, koordinácii s národnými radami mládeže, partnermi a ostatnými členmi poradného panelu. V ideálnom prípade stretnutiu predchádza aj okrúhly stôl alebo iná forma konzultácie s mladými ľuďmi a členskými organizáciami. Ide totiž o priame zastupovanie mladých ľudí,“ vysvetľuje Martina.

 

Na fotke európsky komisár pre medzigeneračnú spravodlivosť, mládež, kultúru a šport Glenn Micallef, delegát Českej rady detí a mládeže Tobiáš Bruno Galia a delegátka Rady mládeže Slovenska Martina Tóthová

Práve na túto prípravu následne nadväzuje samotné zasadnutie. Ako vyzeralo to posledné v júli a aké témy sa dostali priamo pred predsedníčku Európskej komisie, opisuje ďalšia zo slovenských delegátok Viktória Vaňová.

   

Patrila medzi ôsmich vybraných rečníkov, ktorí mali možnosť predstaviť svoje stanoviská priamo predsedníčke Európskej komisie a komisárovi Glennovi Micallefovi. Viktória približuje, čo samotnému stretnutiu predchádzalo, ako zasadnutie prebiehalo a aké odporúčania mladí ľudia priniesli do diskusie. 

“Každému zasadnutiu predchádza náročná príprava, ktorá trvá niekoľko týždňov. Ráno pred zasadnutím s Ursulou von der Leyen sme si ešte v priestoroch @youth_forum naposledy prešli a upravili naše vystúpenia, ktoré malo 8 z nás možnosť odprezentovať priamo predsedníčke Európskej komisie.”

“Ôsmi vybraní rečníci sme prezentovali naše stanoviská predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyen a komisárovi Glennovi Micallefovi. V našich príhovoroch sme sa venovali témam ako priority mladých, klíma, duševné zdravie, cenová dostupnosť, AI, občianska angažovanosť, demokratická odolnosť a rozširovanie EÚ.”

“Úvod stretnutia patril predsedníčke von der Leyen, ktorá zdôraznila význam zapájania mladých ľudí do formovania budúcnosti Európskej únie. Následne predstavila pokrok v oblasti ochrany detí v online priestore – téme, ktorej bolo venované predchádzajúce zasadnutie. Predsedníčka zároveň vyjadrila očakávanie, že odporúčania a myšlienky, ktoré zaznejú počas našich vystúpení, prispejú aj k príprave jej tohtoročného prejavu o stave Únie (SOTEU), ktorý prednesie na septembrovom zasadnutí Európskeho parlamentu.”

“Moje vystúpenie bolo venované demokratickej odolnosti, najmä dôvere v inštitúcie a úlohe mladých ľudí pri posilňovaní demokracie. V čase, keď Európa čelí rastúcej polarizácii, dezinformáciám a bezpečnostným výzvam, je dôvera občanov v demokratické inštitúcie dôležitejšia než kedykoľvek predtým. Ľudia totiž posudzujú demokraciu podľa toho, ako ju zažívajú vo svojom každodennom živote.”

“Vo svojom vystúpení som preto zdôraznila, že bez dôvery občanov nemôže byť dlhodobo úspešná žiadna európska politika. Budovanie dôvery si vyžaduje transparentnosť, zodpovednosť, otvorenú komunikáciu a ochotu inštitúcií priebežne reflektovať svoje rozhodnutia, priznať chyby a reagovať na očakávania občanov.”

“Súčasťou práce President’s Youth Advisory Board nie je iba identifikovať výzvy, ale prichádzať aj s konkrétnymi odporúčaniami. Vo svojom vystúpení som preto navrhla, aby sa European Democracy Shield stal priestorom, v ktorom budú mať mladí ľudia skutočný hlas pri tvorbe opatrení na posilňovanie demokracie, a to ako poradný orgán v rámci Európskeho centra pre demokratickú odolnosť.”

“Toto odporúčanie som doplnila návrhom na stále zastúpenie mladých ľudí v Media Literacy Expert Group a väčšiu podporu youth-led projektov v oblasti mediálnej gramotnosti a občianskej participácie.”

 

Mládežnícky poradný orgán predsedníčky Európskej komisie pritom nie je jediným spôsobom, ako sa môžu mladí ľudia zo Slovenska dostať so svojimi podnetmi k európskym inštitúciám.

„Spôsobov, ako sa zapojiť do pripomienkovania práce Komisie, je niekoľko. Rada mládeže Slovenska realizuje Európsky dialóg s mládežou, Európska komisia organizuje Youth Policy Talks, kde majú mladí možnosť priamo sa stretnúť s eurokomisármi a diskutovať o témach, ktorými žijú, a existujú aj Citizens’ Panels či online konzultácie,“ približuje Martina.

Možnosť ovplyvňovať európske politiky podľa nej nekončí ani pri týchto formátoch. „Proaktívnou možnosťou je ozvať sa priamo našim zástupcom v Európskom parlamente – europoslancom – s návrhmi zmien či otázkami k ich práci alebo hlasovaniu. Brusel preto rozhodne nemusí byť ‚o nás bez nás‘,“ uzatvára Martina Tóthová.

Viac o Mládežníckom poradnom orgáne predsedníčky Európskej komisie nájdete tu. (link: https://commission.europa.eu/topics/youth/presidents-youth-advisory-board_en )

Zápisy zo stretnutí Mládežníckeho poradného orgánu predsedníčky Európskej komisie nájdete tu. (Link: https://youth.europa.eu/strategy/pyab_en)

Práve k odpovediam na tieto otázky bol určený projekt realizovaný v spolupráci Rady mládeže Slovenska a Rady ukrajinskej mládeže na Slovensku s názvom Sme tu spolu. Projekt vznikol ako reakcia na potrebu lepšieho zapájania ukrajinskej mládeže žijúcej na Slovensku do spoločenského života, priblížiť fungovanie slovenských a európskych inštitúcií, podporiť ich orientáciu v spoločenskom dianí a ukázať konkrétne možnosti, ako môžu ovplyvňovať veci okolo seba. Zároveň bolo cieľom vytvoriť podnety a priestor na stretávanie sa slovenskej a ukrajinskej mládeže, budovanie vzťahov a odbúravanie stereotypov. Počas projektu sa podarilo vytvoriť bezpečné a otvorené prostredie, v ktorom mohli mladí ľudia diskutovať o témach, ktoré ich zaujímajú, zdieľať svoje skúsenosti a navzájom sa inšpirovať.

Počas uplynulých 15 mesiacov sa prostredníctvom viacerých vzdelávacích, kultúrnych a diskusným aktivít v rôznych častiach Slovenska mali možnosť spojiť mladí ľudia z Ukrajiny žijúci na Slovensku s ich slovenskými rovesníkmi, odborníkmi, tvorcami politík či zástupcami verejných inštitúcií a občianskej spoločnosti.

Jednou z prvých aktivít bolo stretnutie s odborníkom na fungovanie občianskych združení a mimovládnych organizácií. Účastníci získali prehľad o tom, ako funguje občianska spoločnosť na Slovensku, aké možnosti ponúka mladým ľuďom a ako môžu sami iniciovať alebo podporovať pozitívne zmeny vo svojom okolí.

Nasledovali stretnutia s predstaviteľmi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a s Mládežníckym parlamentom Bratislavského samosprávneho kraja. Tieto aktivity umožnili účastníkom nahliadnuť do fungovania rozhodovacích procesov a diskutovať priamo s ľuďmi, ktorí sa podieľajú na tvorbe verejných politík.

     

Veľký záujem vzbudili aj tematické semináre. Jeden z nich bol venovaný boju proti dezinformáciám a kritickému mysleniu, ďalší sa napríklad sa zameral na občianske práva a povinnosti mladých ľudí na Slovensku špeciálne z pohľadu pracovného trhu.

Najintenzívnejšou aktivitou bola študijná návšteva európskych inštitúcií v Bruseli. Účastníci mali možnosť navštíviť miesta, kde sa prijímajú rozhodnutia ovplyvňujúce každodenný život miliónov Európanov a najmä diskutovať s osobami, ktoré tieto rozhodnutia prijímajú. Pre mnohých účastníkov išlo o prvú osobnú skúsenosť s európskymi inštitúciami a zároveň o príležitosť lepšie pochopiť význam demokracie, solidarity a spolupráce medzi krajinami.

   

Dôležitou súčasťou projektu boli aj regionálne podujatia realizované v Košiciach, Žiline a Banskej Bystrici. V Košiciach sa diskusia zamerala na praktické otázky vysokoškolského štúdia na Slovensku – od prijímacieho konania a uznávania dokladov o vzdelaní až po možnosti štipendií či pracovného uplatnenia počas štúdia. V Žiline sa účastníci pri príležitosti výročia 17. Novembra rozprávali o občianskej participácii, demokratických procesoch a možnostiach mladých ľudí ovplyvňovať verejné dianie. Banská Bystrica sa stala miestom medzikultúrneho stretnutia.

     

Prostredníctvom diskusií, kvízov, ochutnávok a ďalších interaktívnych aktivít sa mladí ľudia zo Slovenska a Ukrajiny navzájom spoznávali a objavovali podobnosti aj rozdiely svojich kultúr.

Vyvrcholením projektu bola záverečná konferencia na Ekonomickej univerzite v Bratislave nesúca príznačný názov Generácia zmeny. Počas celého dňa sa účastníci venovali témam aktívneho občianstva, participácie mladých ľudí, dobrovoľníctva, prípravy na pracovný trh či občianskeho aktivizmu. Súčasťou programu boli panelové diskusie, prednášky odborníkov a interaktívne workshopy.

Súčasťou programu bola panelová diskusia zástupcov Rady mládeže Slovenska, Rady ukrajinskej mládeže na Slovensku a Konfederácie odborových zväzok Slovenskej republiky. V hlavnej časti sa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku prihovoril študentom ohľadom smerovania EÚ a dôležitosti byť aktívnym článkom vo svojej komunite tak aj v spoločenskom dianí. V poobednej časti mali účastníci možnosť výberu až zo štyroch tematických workshopov zahrňujúcich témy ako dobrovoľníctva, príprave na pracovný trh, občianskeho aktivizmus a participácii mladých ľudí vo verejnej sfére. Konferencia rozšírila dosah projektu aj na širšiu skupinu slovenských študentov. Konferencia zároveň vytvorila priestor na prezentáciu skúseností získaných počas projektu a na ďalšie prepájanie mladých ľudí z rôznych miest Slovenska.

Do aktivít sa zapojilo približne 259 účastníkov, z toho 115 mladých ľudí s nedostatkom príležitostí. Účastníci vo svojich spätných väzbách oceňovali najmä praktické zameranie aktivít, možnosť diskutovať s odborníkmi a vytvárať nové kontakty.

Pre Radu mládeže Slovenska projekt priniesol hlbšie poznanie potrieb ukrajinskej mládeže žijúcej na Slovensku a nové podnety pre ďalšiu prácu v oblasti mládežníckej politiky. Rada ukrajinskej mládeže na Slovensku získala cenné skúsenosti s realizáciou medzinárodne podporeného projektu, projektovým riadením a spoluprácou s etablovanými organizáciami a verejnými inštitúciami. Veľkým prínosom bolo aj vytváranie nových partnerstiev, kontaktov medzi rôznymi skupinami a medzikultúrneho dialógu.

Hoci sa projekt formálne skončil, jeho výsledky budú pokračovať aj naďalej. Vytvorené partnerstvá, skúsenosti a kontakty predstavujú základ pre ďalšie iniciatívy zamerané na participáciu mládeže, občianske vzdelávanie a podporu začleňovania ukrajinskej mládeže na Slovensku.

Spoločná cesta slovenskej a ukrajinskej mládeže tak nekončí záverečnou konferenciou. Naopak, predstavuje začiatok nových spoluprác, nových nápadov a nových príležitostí pre mladých ľudí na Slovensku aj v Európe.

Tieto aktivity  boli organizované v rámci projektu „Sme tu spolu“ , ktorý je financovaný Európskou úniou v rámci programu Erasmus+. 

Kto som

Väčšinu svojej profesionálnej cesty sa pohybujem na priesečníku práce s mladými, rozvoja lídrov a verejného priestoru. Dlhodobo pôsobím v neziskovom sektore, kde sa venujem budovaniu komunít a vzdelávaniu mladých ľudí. Vyštudoval som odbor riadenie cirkevných a neziskových organizácií a neskôr ako postgraduál strategický manažment. Formovalo ma najmä prostredie spoločenstiev a skautingu, kde som zažil silu vzťahov, služby a osobného rastu. Zároveň som získal skúsenosť aj z verejného života, ktorá mi pomohla lepšie pochopiť fungovanie systému a potrebu angažovať sa . Práca s mladými je pre mňa prirodzeným priestorom, kde sa formuje budúcnosť našej spoločnosti. Som manžel a otec piatich detí, čo je pre mňa najdôležitejšia životná škola. Profesionálne pôsobím aj ako medzinárodne certifikovaný Gallup kouč. Vo voľnom čase som vášnivý námorník – plachtenie na mori je pre mňa forma psychohygieny a spôsob, ako si utriediť myšlienky. Mám rád dobré jedlo, rád si zahrám šachy a na strednej škole som vedel zadržať dych pod vodou na 3,5 minúty . Najbližšie ciele mám rozšírenie námornej licencie a vystúpiť na Gerlachovský štít.

 

Prečo

Na predsedu RMS som kandidoval preto, že vnímam potrebu silného, zrozumiteľného a rešpektovaného hlasu mladých na Slovensku. RMS považujem za kľúčového aktéra, ktorý dokáže prepájať organizácie, reprezentovať mladých a zároveň vstupovať do dialógu s verejnými inštitúciami. Mojou osobnou motiváciou je prispieť k tomu, aby mladí ľudia neboli len pasívnymi prijímateľmi rozhodnutí, ale aktívnymi tvorcami spoločnosti. Zároveň v tom zohráva dôležitú rolu aj moja osobná skúsenosť pri práci s mládežou, ktorá ma výrazne formovala a veľa mi dala, a preto to vnímam aj ako prirodzenú snahu vrátiť sektoru čas a energiu, ktoré som sám dostal. Je to pre mňa aj určitá forma splatenia dlhu a zároveň pokračovanie príbehu, ktorý sa vo mne začal pred rokmi. Verím, že každý z nás má v živote momenty, keď niečo dostane, no potom príde čas to odovzdať ďalej. Chcem, aby RMS bolo miestom spolupráce, dôvery a spoločného hľadania riešení.

 

Čo chcem ako predseda posilniť

Ako predseda chcem pokračovať v dobre zabehnutých aktivitách RMS a podporovať prebiehajúce výskumy o mládeži. Zároveň sa chcem zamerať predovšetkým na posilnenie advokácie práce s mládežou a stabilizáciu systematickej finančnej podpory pre tento sektor. Dôležité je pre mňa prepájanie organizácií a budovanie dôvery v rámci sektora. Chcem podporovať rozvoj lídrov a kvalitu práce s mládežou naprieč organizáciami. Zároveň vidím veľký potenciál v prepájaní lokálnych iniciatív s národnou úrovňou. Mojou ambíciou je, aby RMS bolo silným partnerom, ktorý pomáha mladým naplno rozvíjať ich potenciál. Zároveň chcem, aby sme ako sektor vedeli jasnejšie pomenovať svoju hodnotu pre spoločnosť a byť v tomto sebavedomí aj navonok čitateľní. Verím, že ak budeme ako organizácie viac spolupracovať ovocie jednoty v rozmanitosti bude mať svoj dopad.

Náš príbeh sa začal písať po novembri 1989, v období, keď sa spoločnosť nanovo učila slobode, spolupráci a občianskej angažovanosti. Študentské iniciatívy, ktoré stáli pri zrode Nežnej revolúcie, spolu s obnovujúcimi sa mládežníckymi organizáciami vytvorili základ pre vznik platformy, ktorá mala
zastupovať hlas mladých ľudí v nových demokratických podmienkach.

Po zániku Socialistického zväzu mládeže a vzniku Slovenskej republiky vzniklo nielen spoločenské vákuum, ale aj reálny dopyt po partnerovi pre štát. Politická reprezentácia potrebovala komunikovať s mladými ľuďmi. Otázkou však bolo, kto ich bude reprezentovať. Rada mládeže Slovenska sa stala jednou z odpovedí.

Hľadanie legitimity a zápas o nezávislosť

Začiatky neboli jednoduché. V 90. rokoch sa formovali nové dotačné mechanizmy, vznikali poradné orgány a delil sa majetok bývalého Socialistického zväzu mládeže. Záujmy občianskych mládežníckych
organizácií sa začali rozchádzať so záujmami mládežníckych politických štruktúr. Tie sa čoraz viac dostávali pod kontrolu svojich materských strán, zatiaľ čo organizácie občianskej spoločnosti sa snažili zachovať nezávislosť. Do toho vstupoval širší spoločenský kontext. Občianska spoločnosť čelila tlakom
zo strany vlády, bola spochybňovaná a často označovaná za „nepriateľa štátu“. Rada mládeže Slovenska sa tomuto tlaku nevyhla a v niektorých momentoch aj sama urobila rozhodnutia, ktoré ju oslabili, najmä v oblasti správy majetku. Aj tieto skúsenosti však boli súčasťou dozrievania.

Dôležitým míľnikom bolo prijatie Rady mládeže Slovenska do Európskeho fóra mládeže (European Youth Forum) v roku 2006. Táto organizácia združuje rady mládeže s členských krajín Európskej únie a Rady Európy a medzinárodné organizácie z celej Európy a pričom v každej krajine uznáva iba jednu reprezentatívnu platformu. Výber je založený na prísnom overovaní nezávislosti, demokratickosti a reprezentatívnosti. Členstvo RmS je tak nielen symbolom, ale aj medzinárodným potvrdením toho, že autenticky zastupuje mladých ľudí a ich organizácie na Slovensku. Rok 2016 priniesol predsedníctvo SR v Rade EÚ, kde RmS v Košiciach úspešne zorganizovala Európsku konferenciu mládeže.

Po zmene politického smerovania Slovenska a jeho ukotvení v európskom priestore prešla Rada mládeže Slovenska dôležitou transformáciou. Vysporiadala sa s vnútornými problémami, posilnila svoju nezávislosť a jasnejšie definovala svoje poslanie. Do jej vedenia sa dostali predstavitelia mládežníckych organizácií, ktorí sa zamerali na systematický rozvoj práce s mládežou a podporu neformálneho vzdelávania.

Vďaka tejto zmene sa postupne podarilo vytvoriť legislatívne ukotvenie pre prácu s mládežou a fungovanie mládežníckych organizácií, presadiť dlhodobú a systematickú finančnú podporu pre túto oblasť, definovať a rozvíjať kvalitu práce s mládežou na základe dát a reálnych dopadov, a zároveň posilniť zapájanie mladých ľudí do spolurozhodovania spolu s dôslednejšou reflexiou ich potrieb vo verejných politikách.

Čo všetko sa RmS podarilo dosiahnuť

Za 35 rokov svojej existencie zohrala Rada mládeže Slovenska kľúčovú úlohu pri budovaní celého sektora práce s mládežou na Slovensku.

Stabilizácia organizácie: Obdobie od roku 2015 bolo pre RmS kľúčové z hľadiska profesionalizácie. Od júna toho roku sa nám podarilo stabilizovať a zriadiť stálu kanceláriu so zamestnancami a priestormi na stretávanie sa. V roku 2022 RmS participatívne schválila nové poslanie a víziu, čím zadefinovala svoje smerovanie ako rešpektovaná strešná organizácia postavená na demokratických princípoch.

Systémové zmeny v sektore: RmS sa podieľala na vytvorení dotačných mechanizmov pre mládežnícke organizácie a opakovane obhajovala ich význam v časoch politických zmien, ekonomických kríz a konsolidácie. Vďaka tomu dodnes existuje stabilnejší systém podpory voľnočasových aktivít detí a mládeže, dobrovoľníctva, štruktúr pre participáciu či detských liniek pomoci.

Neformálne vzdelávanie: Jedným z najväčších prínosov RmS je presadzovanie neformálneho vzdelávania ako plnohodnotnej súčasti rozvoja mladých ľudí. Tvoríme strategické dokumenty v oblasti vzdelávania. Organizácie združené v RmS dlhodobo rozvíjajú kompetencie mladých ľudí, od líderských zručností, až po občiansku angažovanosť. Sme presvedčení, že tieto zručnosti si zaslúžia spoločenské uznanie.

Tvorba verejných politík: Pravidelne sa zapájame do tvorby a pripomienkovania stratégií, koncepcií a legislatívy v oblastiach s dopadom na život detí a mladých ľudí. Medzi najdôležitejšie patria Zákon o podpore práce s mládežou, Stratégia SR pre mládež na roky 2021-2027, Národný program výchovy a vzdelávania Vzdelané Slovensko 2035, Vyhláška o zotavovacích podujatiach, Zákon o verejnom zdraví, Národný plán posilnenia, Záruky pre mladých ľudí v Slovenskej republike, Zároveň však RmS zohráva dôležitú kontrolnú úlohu, keď upozorňuje na nedostatky v politikách a keď celkovo presadzuje potreby mladých ľudí.

Podpora participácie na Slovensku a v zahraničí: RmS dlhodobo podporuje zapájanie mladých ľudí do verejného života, či už prostredníctvom kampaní, projektov alebo podpory členských organizácií. V rámci systémových zmien sme pomohli k vzniku mládežníckych parlamentov ako poradných orgánov zastupiteľstiev v obciach, mestách a krajoch. Taktiež sa pravidelne angažujeme pri výbere delegátov slovenskej mládeže, ktorí sa angažujú v inštitúciách Európskej Únie a Rady Európy. Napríklad delegáti pre Európsky dialóg s mládežou, poradný orgán predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen, zástupcov v poradnom orgáne pre Youth test Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a najmä zastupovanie Slovenska v Európskom fóre mládeže.

Krízový manažment počas pandémie: Počas pandémie COVID-19 RmS úspešne vyjednávala s Úradom verejného zdravotníctva výnimky a pravidlá pre fungovanie letných táborov a pravidelnej činnosti detských a mládežníckych organizácií. Bez tejto advokačnej činnosti by bol dopad na pocit osamelosti mladých ľudí oveľa výraznejší.

Výskum a rozvoj kvality: RmS dlhodobo buduje odborné kapacity v sektore prostredníctvom dát a vzdelávania. Európsky dialóg s mládežou RmS pravidelne zapája tisíce mladých ľudí do konzultácií k (napr. rekordných 11 896 v roku 2016 a vyše 11 000 v roku 2018), čím prináša ich hlas k politikom. Výskum hodnôt cez unikátny projekt Hodnoty mladých (2019 2021) priniesol hĺbkové dáta o postojoch mladých, ktoré sa podarilo pretaviť aj do mobilnej aplikácie či divadelného predstavenia v DPOH.

Príbeh, ktorý pokračuje

Posledné desaťročie prinieslo viaceré nové výzvy. Rozšírenie sociálnych sietí, pandémia vírusového ochorenia COVID-19, vojna na Ukrajine a vzostup umelej inteligencie zásadne ovplyvnili spôsob, akým mládežnícke organizácie fungujú. Spomínané fenomény sú výzvou aj pre hodnotové formovanie mladých ľudí.

Podobne ako v minulosti, aj dnes občianska spoločnosť čelí tlakom, spochybňovaniu a snahám o politizáciu. Objavujú sa nové formy „zastupovania“ mladých ľudí často bez reálneho prepojenia na ich potreby a skúsenosti. Aj dnes preto stojíme pred otázkou: kto hovorí za mladých ľudí? Rada mládeže Slovenska na ňu odpovedá rovnako ako pred 35 rokmi prostredníctvom spolupráce, participácie a rešpektu k rôznorodosti mladých ľudí.

Naše skúsenosti ukazujú, že autentické zastupovanie mladých ľudí nevzniká zhora. Nevytvára sa marketingom ani politickým rozhodnutím. Vzniká zdola z organizácií, ktoré s mladými ľuďmi pracujú, rozumejú ich potrebám a dávajú im priestor rásť. Rada mládeže Slovenska je už 35 rokov súčasťou tohto príbehu. A hoci sa menia okolnosti, výzvy aj generácie, jeho podstata zostáva rovnaká: Zastupovať mladých ľudí tak, aby ich hlas bol skutočný, slobodný a počuteľný.

Košice 8.11.2025

Podujatie v Košiciach bolo organizované primárne pre ukrajinské študenstvo, kde sa mohli účastníci dozvedieť viac o praktických informáciách bezprostredne súvisiacich so štúdiom ale aj o možnostiach a aktívneho trávenia voľného času popri štúdiu.

V prvej časti Vladimír Bilohuščin z RmS rozprával teoretické základy čo čaká ukrajinské študentstvo po príchode na slovenské univerzity a prepojil ich s praktickými tipmi, radami a priestorom na otázky a výmenu skúseností. Následne Daria Korostychenko porozprávala o aktivitách Rady ukrajinskej mládeže na Slovensku pre inšpiráciu lokálnej ukrajinskej komunity v okolí Košíc. V záverečnej časti Sofia Giptenko prezentovala Študentský parlament FSV a ich študentské voľnočasové aktivity. 

Všetky organizácie dokopy vytvorili zaujímavý mix prezentácii a informácii pre aktívny študentský život popri štúdiu na Košických univerzitách. Podujatie pre ukrajinské študentstvo bolo veľmi úspešné, účastníci sa veľa pýtali a na konci sa rozbehla diskusia.

ŽILINA 22.11.2025 

Demokracia, participácia mládeže a sila občianskej spoločnosti boli ústrednými témami verejnej diskusie, ktorú Rada mládeže Slovenska spolu s Radou ukrajinskej mládeže na Slovensku organizovali v Žiline. Podujatie spojilo mladých ľudí a zástupcov občianskych organizácií na otvorenú výmenu názorov na to, čo znamená byť aktívnym občanom na Slovensku dnes. 

V paneli diskutovali Ema Brunovská, analytička RmS, ktorá zdôraznila dôležitosť priameho zapojenia mladých ľudí do demokratických procesov, Vladyslava Chaus, členka Rady ukrajinskej mládeže na Slovensku, ktorá sa podelila o svoje osobné postrehy a úvahy o tom, čo znamená demokracia a aktívne občianstvo v kontexte vojny a vysídľovania, a ponúkla pohľad na to, ako sa mladí Ukrajinci naďalej zúčastňujú na verejnom živote napriek neistote. Tretím diskustujúcim bol Miroslav Hajnoš, člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV), ktorý vysvetlil, ako pracovníci a odbory fungujú ako inštitucionálny most medzi občanmi a rozhodovacím procesom EÚ a zdôraznil, že prostredníctvom EHSV má občianska spoločnosť formálne miesto pri formovaní európskych politík.

Podujatie, ktoré moderovala mládežnícka delegátka Európskeho dialógu s mládežou Veronica Lacová, malo otvorený formát a povzbudzovalo účastníkov, aby kládli otázky, zdieľali skúsenosti a svoje osobné vnímanie.

BANSKÁ BYSTRICA 29.11.2025

Internáty UMB v Banskej Bystrici boli miestom hosťovania kultúrneho poobedia symbolicky pomenovaného Naprieč hranicami, kde spolu strávili čas mladí ľudia z Ukrajiny a zo Slovenska, pričom cez neformálne aktivity a hry mohli spoznať nielen kultúru ale aj seba navzájom. 

K organizovaniu podujatia sa pridala aj Študentská rada FPVaMV UMB, pričom tak došlo k jedinečnému prepojeniu študentstva. 

Kultúrne podujatie začalo kvízom o slovenskej aj ukrajinskej kultúre, histórii a zvyklostiach, následovalo neformálne spoznávanie potravín a ingrediencii špecifických pre oba národy a na záver si účastníci zahrali networkingové aktivity, ktoré viedli k prepojeniu sa a nadviazaniu kontaktov pre prípadné pokračovanie v tradícii realizovania podobných podujatí aj v budúcnosti. Počas celého podujatia mohli účastníci ochutnávať rôzne špeciality slovenskej aj ukrajinskej kuchyne.

Tieto aktivity boli organizované v rámci projektu „Sme tu spolu“ , ktorý je financovaný Európskou úniou v rámci programu Erasmus+.