Dáta, ktoré nemožno ignorovať

Diskusia nevychádzala z dojmov, ale z dát XI. cyklu Európskeho dialógu s mládežou, ktoré poukazujú na vážne výzvy:

• 77 % mladých má pocit, že sa o nich politici nezaujímajú
• Len 30 % slovenských študentov v zahraničí plánuje návrat
• Takmer polovica mladých sa stráca v témach Európskej únie
• Až 80 % mladých najviac dôveruje miestnej samospráve

Tieto čísla naznačujú jasný trend: ak chceme riešiť odliv mozgov, kľúčové riešenia nevzniknú len na národnej úrovni, ale najmä lokálne, v mestách a regiónoch.

 

Kde sa to láme?

Diskusia prebiehala v otvorenom formáte (Chatham House Rule), čo umožnilo pomenovať problémy bez formálnych bariér. Účastníci sa zamerali na tri hlavné oblasti:

1. Informovanosť

Aj keď existuje množstvo programov ako Erasmus+ či Európsky zbor solidarity, mnohí mladí o nich nevedia alebo im nerozumejú. Problémom tak nie je nedostatok príležitostí, ale spôsob, akým sú komunikované. Zhodli sme sa, že je potrebné „preložiť“ jazyk inštitúcií do zrozumiteľnej reči mladých.

2. Participácia

Vzniká paradox: mladí chcú, aby sa ich názory zohľadňovali (až 89 %), no zároveň sa nezapájajú do formálnych procesov. Diskusia preto smerovala k hľadaniu jednoduchých a bezpečných vstupných bodov do verejného života – napríklad na úrovni miest a komunít.

3. Spolupráca

Dôvera v samosprávu predstavuje veľkú príležitosť. Kľúčovou výzvou je však premeniť ju na funkčný systém spolupráce medzi školami, univerzitami, mestami a firmami. Práve prepojenie vzdelávania s praxou môže výrazne ovplyvniť rozhodovanie mladých, či zostať v regióne.

 

Spoločný stôl, spoločná zodpovednosť

Diskusia spojila zástupcov akademického prostredia, verejnej správy aj tretieho sektora. Za Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika vystúpili prorektorky Slávka Tomaščíková a Ľudmila Elbert, ako aj prodekanka Želmíra Macejová. Nechýbali ani zástupcovia Ministerstva školstva, mesta Košice, Košice IT Valley, Europe Direct či organizácie Ženský algoritmus.

Dôležité však bolo, že pri stole sedeli aj samotní mladí,  vrátane študentiek Gymnázia Šrobárova. Diskusia tak nebola „o mladých bez mladých“, ale skutočne participatívna.

 

Vízia pre rok 2036: Prečo by sme mali zostať?

Na záver zaznela kľúčová otázka:
Ako by museli vyzerať Košice a východné Slovensko v roku 2036, aby tu mladí ľudia chceli nielen žiť, ale aj vychovávať svoje deti?

Odpoveď sa nezužuje len na pracovné príležitosti. Zahŕňa aj dostupné bývanie, kvalitnú dopravu, silné komunity a pocit, že mladých niekto počúva a berie vážne.

 

Čo ďalej?

Výstupy z diskusie budú slúžiť ako podklad pre ďalšie odporúčania v rámci Európskeho dialógu s mládežou a pre tvorbu politík na lokálnej aj národnej úrovni. Jedno je však už teraz jasné:
ak chceme zastaviť odliv mozgov, nestačí hovoriť o probléme – musíme systematicky budovať prostredie, v ktorom má zmysel zostať.

Delegáti XI. cyklu Európskeho dialógu s mládežou v spolupráci s Radou mládeže Slovenska a UPJŠ v Košiciach

Tento okrúhly stôl je financovaný Európskou úniou a podporený z dotácie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR v oblasti práce s mládežou, ktorú administruje NIVAM – Národný inštitút vzdelávania a mládeže. Vyjadrené názory a stanoviská sú však výhradne názormi autora (autorov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie ani poskytujúcich inštitúcií. Ani Európska únia, ani poskytujúce inštitúcie za ne nenesú zodpovednosť.