hodnoty mladých – Rada mládeže Slovenska (RmS)

Odliv mozgov pod lupou: Keď sa východ spojí, aby udržal mladé talenty doma

Dana Baluchová — Fri, 10 Apr 2026 08:45:01 +0000

Odliv mladých ľudí zo Slovenska je dlhodobý problém, o ktorom sa často hovorí najmä na národnej či európskej úrovni. Menej často však zaznieva otázka: čo vieme urobiť priamo v regiónoch? Práve na túto výzvu sa rozhodli odpovedať delegáti Európskeho dialógu s mládežou, ktorí v spolupráci s Radou mládeže Slovenska a Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach zorganizovali okrúhly stôl s názvom „Budúcnosť mladých a príležitosti v EÚ“.

Cieľ bol jasný – posunúť diskusiu od všeobecných sťažností ku konkrétnym riešeniam, ktoré môžu pomôcť udržať mladé talenty doma, najmä na východnom Slovensku.

Dáta, ktoré nemožno ignorovať

Diskusia nevychádzala z dojmov, ale z dát XI. cyklu Európskeho dialógu s mládežou, ktoré poukazujú na vážne výzvy:

77 % mladých má pocit, že sa o nich politici nezaujímajú
Len 30 % slovenských študentov v zahraničí plánuje návrat
Takmer polovica mladých sa stráca v témach Európskej únie
Až 80 % mladých najviac dôveruje miestnej samospráve

Tieto čísla naznačujú jasný trend: ak chceme riešiť odliv mozgov, kľúčové riešenia nevzniknú len na národnej úrovni, ale najmä lokálne, v mestách a regiónoch.

Kde sa to láme?

Diskusia prebiehala v otvorenom formáte (Chatham House Rule), čo umožnilo pomenovať problémy bez formálnych bariér. Účastníci sa zamerali na tri hlavné oblasti:

1. Informovanosť

Aj keď existuje množstvo programov ako Erasmus+ či Európsky zbor solidarity, mnohí mladí o nich nevedia alebo im nerozumejú. Problémom tak nie je nedostatok príležitostí, ale spôsob, akým sú komunikované. Zhodli sme sa, že je potrebné „preložiť“ jazyk inštitúcií do zrozumiteľnej reči mladých.

2. Participácia

Vzniká paradox: mladí chcú, aby sa ich názory zohľadňovali (až 89 %), no zároveň sa nezapájajú do formálnych procesov. Diskusia preto smerovala k hľadaniu jednoduchých a bezpečných vstupných bodov do verejného života – napríklad na úrovni miest a komunít.

3. Spolupráca

Dôvera v samosprávu predstavuje veľkú príležitosť. Kľúčovou výzvou je však premeniť ju na funkčný systém spolupráce medzi školami, univerzitami, mestami a firmami. Práve prepojenie vzdelávania s praxou môže výrazne ovplyvniť rozhodovanie mladých, či zostať v regióne.

Spoločný stôl, spoločná zodpovednosť

Diskusia spojila zástupcov akademického prostredia, verejnej správy aj tretieho sektora. Za Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika vystúpili prorektorky Slávka Tomaščíková a Ľudmila Elbert, ako aj prodekanka Želmíra Macejová. Nechýbali ani zástupcovia Ministerstva školstva, mesta Košice, Košice IT Valley, Europe Direct či organizácie Ženský algoritmus.

Dôležité však bolo, že pri stole sedeli aj samotní mladí, vrátane študentiek Gymnázia Šrobárova. Diskusia tak nebola „o mladých bez mladých“, ale skutočne participatívna.

Vízia pre rok 2036: Prečo by sme mali zostať?

Na záver zaznela kľúčová otázka:
Ako by museli vyzerať Košice a východné Slovensko v roku 2036, aby tu mladí ľudia chceli nielen žiť, ale aj vychovávať svoje deti?

Odpoveď sa nezužuje len na pracovné príležitosti. Zahŕňa aj dostupné bývanie, kvalitnú dopravu, silné komunity a pocit, že mladých niekto počúva a berie vážne.

Čo ďalej?

Výstupy z diskusie budú slúžiť ako podklad pre ďalšie odporúčania v rámci Európskeho dialógu s mládežou a pre tvorbu politík na lokálnej aj národnej úrovni. Jedno je však už teraz jasné:
ak chceme zastaviť odliv mozgov, nestačí hovoriť o probléme – musíme systematicky budovať prostredie, v ktorom má zmysel zostať.

Delegáti XI. cyklu Európskeho dialógu s mládežou v spolupráci s Radou mládeže Slovenska a UPJŠ v Košiciach

Tento okrúhly stôl bol realizovaný v rámci projektu Európsky dialóg s mládežou, financovaný Európskou úniou prostredníctvom agentúry European Education and Culture Executive Agency (EACEA) a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a mládeže SR v prostredníctvom Národného inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVaM).

Podcast Krajina mladých: Ep. 18 – Slovensko o 20 rokov

Alexandra Virostková — Thu, 09 Dec 2021 12:49:09 +0000

Dnešní mladí ľudia, teda generácia Z, v budúcnosti povedú našu krajinu a budú o nej rozhodovať.

Aké teda bude Slovensko o 20 rokov? Touto otázkou sme sa zaoberali v najnovšej epizóde podcastu Krajina mladých.

Podcast je projektom Rady mládeže Slovenska. Krajina mladých je podcast, ktorý hľadá odpovede na otázku: „Aký je dnešný svet mladých ľudí?“ a ponúka odborný aj autentický vhľad do ich sveta. Mladí vedia o svete svoje a my vieme o nich.

Moderovanie, strih, montáž – Katarína Urban Richterová

Podcast si môžete vypočuť na podcastových platformách Denníka N:

Spotify

Apple

Google

Celú epizódu si môžete vypočuť aj tu:

Tento projekt bol podporený z programu Erasmus+

Podcast Krajina mladých: Ep. 17 – Kto je Generácia Z?

Alexandra Virostková — Thu, 04 Nov 2021 15:25:53 +0000

Vraj sú drzí, stále nalepení na telefónoch a nič ich nezaujíma. Je to naozaj tak? Kto sú dnešní mladí, teda Generácia Z? V najnovšej epizóde podcastu Krajina Mladých sa na to spýtame veľmi neštandardným spôsobom a dostaneme šokujúce odpovede.

Mladí ľudia nás vpustia „dnu“, medzi seba, ale aj do svojich vnútorných svetov. Hovoriť budeme nielen o mobiloch, sociálnych sieťach, či predsudkoch, ale prekvapivo aj o plastikách, rasizme, priepasti medzi rodičmi a deťmi, citlivých dušiach a pochopení.

Moderátorka Katarína Urban Richterová nahrávala v mestskom divadle DPOH so študenti tretieho ročníka konzervatória v Bratislave.

Projekt bol podporený z programu Erasmus+

Moderovanie, strih, montáž – Katarína Urban Richterová

Podcast si môžete vypočuť na podcastovýh platformách Denníka N:

Spotify

Apple

Google

Celú epizódu si môžete vypočuť aj tu:

Tento projekt bol podporený z programu Erasmus+

Online konferencia Hodnoty mladých

Alexandra Virostková — Wed, 29 Sep 2021 08:11:51 +0000

Pri príležitosti nadchádzajúceho 103. výročia vzniku Česko-Slovenska sa budeme venovať najzaujímavejším výstupom z nášho výskumu Hodnoty mladých, v ktorom porovnávame hodnoty a postoje mladých ľudí z Českej republiky a Slovenska. V tomto bloku sa zameriame na hlavné rozdiely v hodnotovom nastavení mladých Slovákov a Čechov. Sú mladí Slováci konformnejší a držia sa tradícií viac ako ich rovesníci z Čiech? Ktorí z nich sú viac otvorení zmenám? Čo nám to hovorí a čo to znamená pre dnešnú dobu?

Ďalej sa budeme venovať aj téme viery vo vlastné schopnosti, ktorú prepojíme s ochotou zapájať sa do politických aktivít. Uhádnete, kto je sebavedomejší a verí si viac, či už ide o vlastné schopnosti, alebo vieru v to, že vie ovplyvniť veci okolo seba? V neposlednom rade sa s Vami podelíme o najzaujímavejšie výsledky v etických otázkach. Asi nie je prekvapujúce, že mladí Slováci sú konzervatívnejší v postojoch k registrovanému partnerstvu, k manželstvu, či interrupciám ako ich českí rovesníci.

Pýtali sme sa však aj na postoje a zároveň aj na samotnú konzumáciu alkoholu, drog či sexuálne správanie. Priblížime si podobnosti a odlišnosti v česko-slovenskom porovnaní aj v týchto oblastiach.

Svoju účasť prosím potvrďte najneskôr do 18.10.2021 a to vyplnením nasledujúceho formulára: https://forms.gle/Nd1Ycv6FhXjor5Ew6

Na konferenciu sa môžete pripojiť prostredníctvom tohto odkazu https://bit.ly/3DxMuef (cez platformu Zoom).

Program:

10:00 – 10:15 Otvorenie: Juraj Lizák, riaditeľ Rady mládeže Slovenska a Aleš Sedláček, predseda Českej rady dětí a mládeže
10:15 – 10:30 Keynote: Prof. PhDr. Petr Macek, CSc., Institut výzkumu dětí, mládeže a rodiny, Fakulta sociálních studií, Masarykova Univerzita, Brno

10:30-13:00 Panel I: Hodnoty mladých: česko – slovenské porovnanie
PhDr. Zuzana Kusá, CSc., Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied, Bratislava
Mgr. Roman Hofreiter, PhD., Katedra sociálnych štúdii a etnológie, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica
Prof. PhDr. Petr Macek, CSc., Institut výzkumu dětí, mládeže a rodiny, Fakulta sociálních studií, Masarykova Univerzita, Brno
A členky výskumného tímu Hodnoty mladých:
Nela Andresová, Česká rada dětí a mládeže
Katarína Čavojská a Veronika Fishbone Vlčková, Rada mládeže Slovenska

14:00 – 16:00 Panel II: Naše životy, naša kultúra
Mgr. Roman Džambazovič, PhD, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
Mgr. Daniel Gerbery, PhD, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
Doc. Mgr. Dušan Deák, PhD, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
Mgr. Matej Karásek, PhD, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave

Sme radi, že naše pozvanie prijali aj výskumníci z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorí sa venovali výskumu mladých ľudí z netradičnej, no o to zaujímavejšej perspektívy.

V samostatnom bloku hostia predstavia výstupy z projektu CHIEF (Cultural Heritage and Identities of Europe). Venovať sa budú mimoeurópskym kultúram a ich miestu v stredoškolských vzdelávacích štandardoch. Diskusia tiež bude o vzťahu mladých ľudí k folklóru a identite v etnicky zmiešanom prostredí. V neposlednom rade sa tiež budú venovať otázke, či mladí ľudia akceptujú sociálnu a kultúrnu diverzitu a faktorom, ktoré formujú takýto tolerantný postoj k imigrantom. Na záver si pozrieme krátky dokumentárny film Maturanti (réžia: M. Buchelová, D. Pastirčáková) ), ktorý vznikol ako súčasť spomínaného projektu a uzavrieme to diskusiou s panelistami a režisérkami filmu.

Projekt bol podporený z programu Erasmus+.

Podcast Krajina mladých: Ep. 15 – Derú sa mladí do politiky?

Alexandra Virostková — Fri, 03 Sep 2021 07:24:35 +0000

Deti a mladí ľudia tvoria skoro pätinu Slovenskej populácie, no ak sa pozrieme do Parlamentu, poslancov do 30 rokov je minimum. Prečo je to tak? Čo odpudzuje dnešných mladých ľudí od politiky, berú ich starší kolegovia vážne?

A ako je to so súčasnými tínedžermi? Je aj v ich očiach pojem „politicky angažovaný“ nadávkou, alebo sa stávajú čoraz angažovanejšími a derú sa do politiky? Na akých témach mladým záleží a prečo sa do politiky oplatí ísť – v dnešnej epizóde podcastu Krajina Mladých prezradia dvaja mladí politici – Michal Šimečka (Poslanec Európskeho Parlamentu za PS) a Milan Kabina (člen Kresťansko-demokratickej mládeže Slovenska a predsedníctva KDH) a politologička Viera Žuborová (Bratislava Policy Institute). V podcaste sa navyše dozvieme aké to je, keď hlas maturantov počúvajú top politici Európskej Únie. Debatu moderuje Katarína Urban Richterová.

Projekt bol podporený z programu Erasmus+.

Moderovanie, strih, montáž – Katarína Urban Richterová

Podcast si môžete vypočuť na podcastovýh platformách Denníka N:

Spotify

Apple

Google

Celú epizódu si môžete vypočuť aj tu:

Podcast Krajina mladých: Ep. 12 – Ako bude vyzerať leto?

Alexandra Virostková — Thu, 20 May 2021 11:36:07 +0000

Po vyše roku pandémie strávenej doma sú žiaci späť v školách no už o dva mesiace ich čakajú letné prázdniny. Robia si vôbec nejaké plány? Čo sa bude konať a ako bude vyzerať toto leto?

V tejto epizóde podcastu Krajina Mladých sa pozrieme na to, prečo mládežnícke organizácie práve teraz prepúšťajú zamestnancov, čo mladým okrem kamarátov najviac chýbalo v izolácii a prečo potrebujeme v lete okrem doučovania aj „sociálne doučovanie“.

Moderovanie, strih, montáž – Katarína Urban Richterová

Podcast si môžete vypočuť na podcastovýh platformách Denníka N:

Spotify

Apple

Google

Celú epizódu si môžete vypočuť aj tu:

Projekt bol podporený z programu Erasmus+.

Podcast Krajina mladých: Ep. 9 – Veria mladí ľuďom okolo seba?

Alexandra Virostková — Thu, 14 Jan 2021 08:01:25 +0000

Predstavte si, že na ulici vo Vašom meste stratíte peňaženku. Uvidíte ju ešte? Vaša odpoveď naznačí veľa nielen o Vás, ale aj o spoločnosti, v ktorej žijete. Výskum totiž ukazuje, že v krajinách, kde si ľudia navzájom dôverujú sú občania vo všeobecnosti šťastnejší, majú „dobrý“ život, a navyše čím vyššia dôvera v spoločnosť a ľudí, tým väčšia ekonomická prosperita a stabilita demokracie v danej krajine.

Ako je to teda u nás, veria, či neveria mladí ľudia na Slovensku ľuďom okolo seba?

V tejto epizóde Krajiny mladých preberieme dôveru v ľudí, inštitúcie a politikov a spýtame sa aj na to, prečo je dôvera dôležitá najmä v čase pandémie.

Moderovanie, strih, montáž – Katarína Urban Richterová

Foto – Nina Mik

Podcast si môžete vypočuť na podcastovýh platformách Denníka N:

Spotify

Apple

Google

Celú epizódu si môžete vypočuť aj tu:

Tento projekt bol podporený z programu Erasmus+

Podcast Krajina mladých: Ep. 8 – Veria mladí v demokraciu?

Alexandra Virostková — Mon, 14 Dec 2020 08:18:25 +0000

Drvivá väčšina mladých ľudí na Slovensku i v Česku verí, že demokracia je najlepší systém spoločenského usporiadania. Nezanedbateľná skupina z približne milióna mladých vo veku od 15 do 29 rokov však má problém so samotnými demokratickými voľbami či preferuje populistické strany. Prečo je to tak, a akým inštitúciám naopak mladá ľudia dôverujú sa dozviete z druhej časti podcastu Krajina mladých.

V tejto epizóde sme sa opreli o výsledky nášho prieskumu Hodnoty mladých, no zároveň sme sa opýtali aj mladých ľudí na ich postoj a názory. Odborný výklad dát nám zabezpečili naši hostia – výskumníčka Rady mládeže Slovenska, Veronika Fishbone Vlčková a Aleš Sedláček, predseda Českej rady dětí a mládeže.

Moderovanie, strih, montáž – Katarína Urban Richterová

Foto: Filip Suchý

Podcast si môžete vypočuť na podcastovýh platformách Denníka N:

Spotify

Apple

Google

Celú epizódu si môžete vypočuť aj tu:

Tento projekt bol podporený z programu Erasmus+

Prieskum: Väčšina mladých ľudí verí v demokraciu, ale neverí politikom

Alexandra Virostková — Sat, 14 Nov 2020 09:00:23 +0000

Drvivá väčšina mladých ľudí zo Slovenska (78 %) a Česka (71 %) si myslí, že demokracia je najlepší politický systém pre ich krajinu. Len približne polovica má však pocit, že rozumie, ako funguje politika a spoločnosť, pričom najmenej zorientované sa cítia byť mladé ženy a najviac členovia mládežníckych organizácií. Popri tom, každý tretí mladý človek v oboch krajinách považuje voľby za plytvanie časom, to všetko v atmosfére prevládajúcej nedôvery v politické strany, väčšinu inštitúcií a vlastné okolie. Mládež na Slovensku najviac dôveruje prezidentke (70 %).

Vyplynulo to z reprezentatívneho výskumu Hodnoty mladých podporeného z programu Erasmus+. Na začiatku leta tohto roku ho realizovala Rada mládeže Slovenska (RmS) a Česká rada dětí a mládeže (ČRDM) na vzorke 3008 mladých ľudí vo veku od 15 do 29 rokov (1500 v SR a 1508 v ČR).

Rebríček inštitúcií

Politickým stranám na Slovensku dôveruje len 27 percent mladých ľudí, v Česku len štvrtina. Nedôvera v politiku je fenoménom postkomunistických krajín a týka sa celej populácie.

„Dospelí sú podobne skeptickí ako mladí. Štátnym inštitúciám Slováci veria o niečo viac ako po páde komunizmu, ale Česi zostali na podobnej úrovni ako v roku 1991. Vidíme teda, že ani mladá generácia sa vo vnímaní štátnych inštitúcií neposunula. Svoje názory preberá od rodiny a blízkych a je ovplyvnená už aj ich osobnými skúsenosťami a nie je pozitívnejšie ako v 90. rokoch,“ povedala sociologička a výskumníčka RmS Veronika Fishbone Vlčková.

Podľa prieskumu najviac mladých ľudí na Slovensku dôveruje prezidentke (70 %), iniciatívam študentov a mladých ľudí (70 %) a Európskej únii (62 %). Zatiaľ čo názor na mládežnícke iniciatívy a EÚ je medzi mladými ľuďmi z oboch skúmaných krajín podobný, polícii, NATO a súdom viac dôverujú v Česku. V oboch krajinách sa potom okrem politických strán najnižšej dôvere teší parlament a vláda, teda tradičné inštitúcie verejnej moci.

Zlom v dôvere

Mladí ľudia v oboch krajinách sú voči svojmu okoliu prevažne nedôverčiví. Až 80 percent z nich je pri styku s cudzími ľuďmi opatrných a len každý piaty mladý človek si myslí, že väčšine ľudí je možné dôverovať. Najoptimistickejšia je až štvrtina mladých ľudí na Slovensku vo veku od 19 do 24 rokov, no potom až do tridsiatky táto dôvera klesá na 16 percent, čo je najnižšia hodnota z celej skúmanej vzorky.

„V Česku sme takýto skok nespozorovali. Okrem rôznych partnerských a životných sklamaní si tento špecifický zlom v dôvere v okolie vysvetľujeme aj vysokou neistotou na trhu práce. Miera nezamestnanosti mladých do 25 rokov je v porovnaní Českom na Slovensku dlhodobo vyššia, aktuálne sa pohybuje na úrovni približne 20 percent. Nižšia dostupnosť dobrého a stabilného zamestnania a nízke nástupné platy spolu s ťažko dostupným samostatným bývaním potom pochopiteľne vedú k dezilúzii zo sveta dospelých,“ vysvetľuje sociologička a výskumníčka RmS Katarína Čavojská.

Viera vo vlastnú politickú účinnosť

Mladí ľudia na Slovensku si myslia, že ich vplyv v oblasti politiky je väčší, ako to pociťujú rovesníci v Česku. Avšak viac ako polovica (56 % v SR a 65 % v ČR) má pocit, že politike skôr nerozumie, nemá názory, ktoré treba počuť a zároveň má malý alebo žiaden vplyv. Z toho viac ako štvrtina (ČR) a pätina mladých (SR) si myslí, že nemá vôbec žiaden vplyv, nemá názory, ktoré stoja za to a nerozumie politike.

„Je podľa mňa alarmujúce mať to takto čierne na bielom, aj keď v práci s mládežou to počúvame často. Na jednej strane očakávame, že mladí dovŕšením veku 18 rokov budú hotoví občania a budú sa vedieť kvalifikovane a dobre rozhodnúť, koho voliť. Ale dovtedy im dávame pocit, že na ich názore nezáleží a nedávame im dosť príležitostí si v bezpečnej zóne trénovať, aké to je mať práva a povinnosti, ktoré prináša dospelosť,“ hovorí Veronika Fishbone Vlčková.

Z prieskumu totiž vyplynulo, že miera sebavedomia v to, že vlastný názor má váhu a že mám vplyv na politické dianie, a viera v porozumenie, ako funguje politika a spoločnosť, výrazne stúpa, ak je mladý človek členom mládežníckej organizácie.

„Myslíme si, že je dôležité sa týmto témam venovať už na úrovni základných škôl a aj v stredných odborných školách, prípadne v mimoškolských aktivitách. Vidíme napríklad, že členovia mládežníckych organizácií veria, že majú lepší prehľad, dokážu sa zorientovať a vedia ovplyvniť dianie okolo seba,“ vysvetľuje Katarína Čavojská.

Chlapci a dievčatá

Celkovo tiež platí, že menej sebadôvery vo vlastnú schopnosť porozumieť politike a spoločenským procesom a schopnosť v spoločnosti niečo zmeniť majú v oboch krajinách mladé ženy. „Výskumy, ktoré sa venujú vlastnej účinnosti, teda schopnosti ovplyvniť veci okolo seba, ukazujú, že dievčatá si celkovo menej veria. Preto neprekvapí ani naše zistenie, že v oblasti politiky je to tak tiež. Tradične je politika doménou mužov, čo vidíme aj na počte žien v parlamente či vo vláde. Je ich tam žalostne málo.“

Projekt Hodnoty mladých je projektom strategického partnerstva medzi RmS, ČRDM a členskými organizáciami. Bol podporený z programu Erasmus+. Pri príprave a testovaní dotazníka a analýze dát sme spolupracovali s Institutem pro výzkum dětí, mládeže a rodiny Masarykovy univerzity v Brne a ďalšími odborníkmi zo Slovenska a Česka a agentúrami Kantar CZ a Focus na Slovensku. Pri príprave reportov aj s agentúrou 2Muse.

Kompletné výsledky prieskumu si môžete pozrieť tu