Podcast Krajina mladých: Ep. 65 – Keď deťom začnú prázdniny a rodičom stres

Je apríl a mnohí rodičia už teraz začínajú riešiť leto. Nie to, kam pôjdu na dovolenku, ale čo budú počas dvoch mesiacov voľna robiť ich deti. A nie len cez leto. Deti na Slovensku majú počas roka približne 13 týždňov prázdnin, čo je nepomerne viac ako ich rodičia, ktorí majú zväčša právo na 4 až 5 týždňov dovolenky ročne. Rozdiel medzi týmito dvoma číslami často spôsobuje stres a logistickú výzvu, ktorú každá rodina rieši, ako vie.

Podcast je projektom Rady mládeže Slovenska. Krajina mladých je podcast, ktorý hľadá odpovede na otázku: „Aký je dnešný svet mladých ľudí?“ a ponúka odborný aj autentický vhľad do ich sveta. Mladí vedia o svete svoje a my vieme o nich.

Moderovanie, strih, montáž – Katarína Urban Richterová

Podcast vznikol v rámci projektu: Podpora odborných a koordinačných kapacít strešných organizácií občianskej spoločnosti, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou v rámci Programu Slovensko.

Podcast si môžete vypočuť na našich podcastových platformách:

Podcast Krajina mladých: Ep. 64 – Náš hlas dokáže meniť politiku EÚ, tvrdia mladí

V dnešnej epizóde podcastu Krajina Mladých budeme hovoriť o Európskom dialógu s mládežou, v ktorom nám aktuálni slovenskí delegáti vysvetlia ako vyzerá ich pôsobenie v tomto projekte, ale aj o tom, či dokáže ich hlas, názory a práca priniesť reálnu zmenu v politikách pre mladých ľudí?

Podcast je projektom Rady mládeže Slovenska. Krajina mladých je podcast, ktorý hľadá odpovede na otázku: „Aký je dnešný svet mladých ľudí?“ a ponúka odborný aj autentický vhľad do ich sveta. Mladí vedia o svete svoje a my vieme o nich.

Moderovanie, strih, montáž – Katarína Urban Richterová

Podcast si môžete vypočuť na našich podcastových platformách:

Epizóda 63 – 4 roky totálnej vojny: dilema mladých Ukrajincov a Ukrajiniek – zostať či vrátiť sa späť?

Štyri roky, ktoré zásadne zmenili životy miliónov ľudí – aj tisícov mladých Ukrajiniek a Ukrajincov, ktorí našli dočasný domov u nás, na Slovensku. Dnes mnohí týchto mladých ľudí riešia dilemu: zostať na Slovensku, alebo sa vrátiť späť do vojnou zmietanej krajiny. Prečo zvažujú návrat napriek pokračujúcej vojne a aký je život tých, ktorí sa už rozhodli vrátiť späť?

Vo februárovej epizóde podcastu Krajina Mladých hovoríme aj o tom, prečo je pre Slovensko dôležité, aby sa mladí Ukrajinci u nás cítili prijatí a doma, ako sa nám darí vytvárať pre nich nový domov a či s pribúdajúcimi rokmi pomaly na Slovensku zabúdame na vojnu na Ukrajine.

Pri tejto príležitosti sme sa rozhodli neobzerať sa späť len cez dátumy a oficiálne míľniky. Pripomeňme si skúsenosti a pamäť  ľudí, ktorí boli pri tom, aj tých, ktorí RmS formujú dnes. Oslovili sme zakladajúce organizácie Rady mládeže Slovenska, konkrétne DOMKU – Združenie saleziánskej mládeže a Slovenský skauting, aby spolu s nami reflektovali začiatky RmS, svoje pôsobenie v nej a to, čo pre nich členstvo v tomto „zastrešení“ znamenalo a znamená. 

Súčasťou výročia bol aj sviatočný diel podcastu Krajina mladých, v ktorom sme sa rozprávali s Jurajom Lizákom, súčasným riaditeľom Rady mládeže Slovenska, a Ondrejom Gallom, jej bývalým dlhoročným riaditeľom.

Keď sa dnes povie 35 rokov, môže to znieť ako formálne jubileum. V spomienkach organizácií však nejde o okrúhle číslo, ale o veľmi konkrétne obrazy. DOMKA si napríklad pamätá časy, keď v RmS nebol nikto zamestnaný a v kancelárii bol iba jeden počítač. Nespomína to ako sťažnosť, ale ako pripomenutie atmosféry začiatkov, keď sa veľa vecí dialo dobrovoľnícky a improvizovane, no s jasným cieľom. Už vtedy bolo zrejmé, že ak majú mládežnícke organizácie na Slovensku fungovať a rozvíjať sa, potrebujú sa vedieť spojiť, zosieťovať a hovoriť spoločným hlasom.

Podobne to vníma aj Slovenský skauting, ktorý vznik RmS opisuje ako bod, kedy sa práca s mládežou po spoločenských zmenách sprofesionalizovala. RmS pre skautov nebola len ďalšou organizáciou, ale platformou, kde sa mládežnícke združenia mohli prepájať, zastupovať a spoluvytvárať prínosné prostredie. Prostredie, v ktorom sa dá robiť kvalitná práca s deťmi a mladými ľuďmi dlhodobo, systematicky a nielen vďaka osobnému nasadeniu jednotlivcov.

Ondrej Gallo v podcaste tieto začiatky zasadzuje do širšieho kontextu vývoja občianskej spoločnosti na Slovensku. RmS podľa neho vznikala ako strecha pre organizácie, ktoré cítili potrebu byť spolu, či už kvôli legislatíve, financovaniu, alebo jednoducho preto, že v novom štáte bolo dôležité nenechať prácu s mládežou bez zastúpenia. Už samotný fakt, že RmS existuje 35 rokov a že niektoré organizácie v nej pôsobia od jej vzniku dodnes, ukazuje, že táto potreba nebola krátkodobá ani náhodná.

Spomienky členov DOMKY túto „strechu“ približujú veľmi prakticky. Pripomínajú si vstup do RmS už v roku 1991, obdobia kríz aj stabilizácie, valné zhromaždenie v roku 1996, ale aj postupné budovanie profesionálneho zázemia. Objavuje sa výkonný tajomník, sekretariát a ľudia, ktorí majú na starosti mládežnícku politiku, zahraničie či komunikáciu. Ľudia z DOMKY zároveň spomínajú obdobia, keď bola RmS silným partnerom štátu, keď sa zástupcovia intenzívne stretávali, tvorili spoločné materiály, realizovali projekty a zahraničné výmeny.

Keď sa dnes pozeráme na to, čo sa za 35 rokov zmenilo, odpoveď nie je jednoznačná. Zmenil sa svet mladých ľudí, tempo, v akom vyrastajú, aj výzvy, ktorým čelia. Ondrej Gallo v podcaste hovorí, že mladí dnes prichádzajú do sveta, na ktorý sa nedá pripraviť. Práve preto podľa neho rastie význam reziliencie a schopnosti prispôsobovať sa. Zároveň však upozorňuje, že niektoré veci zostávajú rovnaké. Potreba hodnotového ukotvenia, spolupatričnosti a komunity sa nemení. A to je niečo, čo mládežnícke organizácie prinášajú naprieč generáciami, bez ohľadu na to, či existujú desať, päťdesiat alebo sto rokov.

Predstavitelia Slovenského skautingu vnímajú, že RmS dnes viac pracuje s dátami a skúsenosťami z terénu, reflektuje aktuálne výzvy a snaží sa presadzovať riešenia, ktoré majú reálny dopad. Ako príklad uvádzajú tému letných táborov. Ide o veľmi konkrétnu oblasť, kde sa mládežnícka politika stretáva s každodennou realitou. Podarilo sa nastaviť podmienky tak, aby boli tábory bezpečné, zvládnuteľné pre organizátorov a dostupné pre rodiny. Potom sa stávajú presne tým miestom, kde sa systémová práca premieta do života detí a mladých.

Silnou líniou, ktorá sa prirodzene prepája v odpovediach organizácií aj v podcaste, je spolupráca naprieč rozdielmi. DOMKA ju pomenúva ako jednu z najväčších hodnôt RmS – spoluprácu konzervatívnych a liberálnych organizácií pre dobro mladých ľudí. Ondrej Gallo túto skúsenosť potvrdzuje aj zo svojej riaditeľskej praxe. Práve v RmS si vážil kultivovaný dialóg, v ktorom sa hodnoty neodsúvali nabok, ale zároveň sa nehľadali nepriatelia. Hľadali sa spoločné riešenia. To, že vedeli spolu sedieť veľmi rôznorodé organizácie, bolo možné preto, že ich spájal spoločný cieľ: práca s mladými ľuďmi.

Súčasný riaditeľ RmS Juraj Lizák v podcaste upozorňuje aj na výzvy dneška. Hovorí o tom, že participácia mladých ľudí sa niekedy zužuje na aktivity, ktoré dobre vyzerajú navonok, ale nemajú reálny dosah. Modelové parlamenty či simulácie majú svoje miesto, no nesmú nahrádzať skutočné spolurozhodovanie. Jeho veta, že „simulácia nie je participácia“, vystihuje, že po 35 rokoch už nejde len o to, aby mladí mali priestor zapojiť sa, ale aby mali možnosť reálne ovplyvňovať rozhodnutia, ktoré sa ich týkajú – od začiatku tvorby politík až po hodnotenie ich dopadu.

Zároveň zaznieva aj kritickejší tón o prostredí, v ktorom dnes mládežnícke a občianske organizácie fungujú. Ondrej Gallo otvorene hovorí o únave, tlaku a nálepkovaní, ktoré môžu viesť k opatrnosti či autocenzúre. Aj preto má dnes zmysel vracať sa k pôvodnej myšlienke RmS – k potrebe mať „strechu“, ktorá dokáže chrániť priestor pre prácu s mládežou, viesť trpezlivý dialóg so štátom a zároveň si strážiť hodnoty, na ktorých sektor stojí.

Tridsaťpäť rokov Rady mládeže Slovenska je príbehom postupného dozrievania. Od čias jedného počítača v kancelárii cez budovanie profesionálneho zázemia. Profesionáli v RmS dnes dokážu skúseností z terénu podporiť kvalitnými dátami a stretnúť sa v rozmanitosti a rozdielnosti samotných členských organizácií. RmS sa stará o to, aby hlas mladých neostal len symbolický. Ak sa dnes pýtame, čo bude o ďalších desať rokov, odpoveď sa v tomto príbehu už črtá. Nechceme len reagovať na to, čo príde. Chceme s mladými ľuďmi spoluvytvárať ich budúcnosť už teraz. S rozvahou, hodnotami a schopnosťou držať spolu aj v meniacom sa svete.

Epizóda 62 – Je radikalizácia mladých na sociálnych sieťach reálnou hrozbou?

V prvej epizóde roka 2026 podcastu Krajina mladých sa pozrieme na to, ako sociálne siete ovplyvňujú mladých ľudí na Slovensku. Opierame sa o nový výskum Rady mládeže Slovenska a spolu s analytičkou Emou Brunovskou sa pýtame: koľko času mladí na sociálnych sieťach trávia, čo tam robia, ako ich používajú, ale aj ako ich vnímajú.

Rozprávame sa o tom, či mladí dokážu vyhodnocovať online obsah, rozlišovať fakty od názorov, rozumejú fungovaniu algoritmov a nakoľko je online radikalizácia reálnou a rastúcou hrozbou v slovenskom digitálnom priestore. Dotýkame sa ajrizík sociálnych sietí, toho, kto je najzraniteľnejší, ako môže radikalizácia prebiehať „potichu“ a ako jej najúčinnejšie predchádzať.

Podcast je projektom Rady mládeže Slovenska. Krajina mladých je podcast, ktorý hľadá odpovede na otázku: „Aký je dnešný svet mladých ľudí?“ a ponúka odborný aj autentický vhľad do ich sveta. Mladí vedia o svete svoje a my vieme o nich.

Moderovanie, strih, montáž – Katarína Urban Richterová

Podcast si môžete vypočuť na našich podcastových platformách:

Epizóda 61 – Rada mládeže Slovenska oslavuje 35 rokov!

V epizóde sa spýtame na to, prečo pred 3 dekádami takáto organizácia vznikla, aký bol jej cieľ a ako sa jej úloha v spoločnosti mení. Na sektor práce s deťmi a mládežou sa pozrieme aj z väčšej perspektívy – aké témy musel riešiť pred 30 rokmi, čím si prešiel a aké výzvy pred ním stoja dnes.

Podcast je projektom Rady mládeže Slovenska. Krajina mladých je podcast, ktorý hľadá odpovede na otázku: „Aký je dnešný svet mladých ľudí?“ a ponúka odborný aj autentický vhľad do ich sveta. Mladí vedia o svete svoje a my vieme o nich.

Moderovanie, strih, montáž – Katarína Urban Richterová

Podcast si môžete vypočuť na našich podcastových platformách:

Prečo práve teraz a práve na Spiši?

V uplynulých týždňoch som vymenil konferenčné sály za školské triedy a vyrazil som domov – na Spiš. Za rok a pol pôsobenia ako delegát som mal možnosť zúčastniť sa viacerých európskych konferencií – či už v Ľubline alebo Kodani – no tentoraz som chcel priniesť tieto skúsenosti priamo do regiónu, ktorý poznám najlepšie. Cieľ bol jasný: nepriniesť len „prednášku o EÚ“, ale skutočný dialóg.

Symboliku tomu pridalo aj obdobie okolo 17. novembra – Dňa boja za slobodu a demokraciu. Práve študenti boli v histórii vždy tí, ktorí hýbali dejinami. A moja úloha? Ukázať mladým ľuďom, že hýbať vecami môžu aj oni.

Príspevok z diskusie na gymnáziu Školská 7, Spišská Nová Ves 

Návrat na domácu pôdu

Moja cesta viedla na Gymnázium Štefana Mišíka (kde som sám maturoval) a Gymnázium Školská v Spišskej Novej Vsi. Okrem školských tried som sa stretol aj s členmi mládežníckeho parlamentu a Klubu mladých, kde sme mali priestor na hlbšiu diskusiu a praktické simulácie.

Čo mladých skutočne zaujíma?

Na začiatku každého workshopu som sa študentov opýtal: Keď sa povie „Európska únia pre mladých“, čo chcete, aby riešila?

Odpovede prišli okamžite: duševné zdravie, klimatická zmena, práca, cestovanie, vzdelávanie, bezpečnosť. Presne tie témy, ktoré rezonujú v Európskom dialógu s mládežou.

Následne sme sa venovali trom hlavným pilierom stratégie EÚ pre mládež. Tieto programy nie sú len o projektoch – sú o budovaní európskej identity. Je to taký pomyselný rebrík, po ktorom kráčame:

• Connect (Prepájam sa) – Programy ako Erasmus+ a DiscoverEU mi umožňujú cestovať, spoznávať iných mladých Európanov a objavovať, čo máme spoločné.
• Empower (Posilňujem vzťahy) – Učím sa od iných, rozvíjam svoje zručnosti a budujem si väzby, ktoré ma posúvajú ďalej.
• Engage (Mením dianie) – Priestor, kde mladí priamo ovplyvňujú tvorbu politík a reálne môžu zmeniť veci okolo seba. A to aj prostredníctvom EÚ dialógu s mládežou.

Od Kodane až na Spiš

Študentom som priblížil aj svoju skúsenosť z Európskej mládežníckej konferencie v Kodani, kde sme diskutovali o budúcnosti programu Erasmus+ na roky 2028-2034. Výsledky týchto diskusií sa premietli do policy papera, ktorý putoval priamo na stôl eurokomisárovi pre mládež.

A presne toto som chcel ukázať: Váš hlas má váhu. Aj keď ste „len“ študenti z východného Slovenska.

(Klub mladých v Spišskej Novej Vsi. Mini-simulácia Európskej mládežníckej konferencie.)

Feedback, ktorý motivuje

Najväčším prekvapením nebola účasť, ale aktivita. Čakal som ticho, no dostal som smršť otázok a názorov. Mladých zaujíma, čo sa deje v Európe, no ešte viac ich zaujíma, ako môžu ovplyvniť svoje bezprostredné okolie.

Jeden študent sa pýtal, či má zmysel sa angažovať, keď „nič sa aj tak nezmení“. Iný chcel vedieť, ako sa stať delegátom. Keď mladí ľudia vidia konkrétne príklady z ich vlastného regiónu, zrazu to prestane byť abstraktné.

Médiá regionálne, témy európske

Že téma mladých a EÚ rezonuje aj mimo hlavného mesta, potvrdil záujem regionálnych médií. O tom, prečo je dôležité decentralizovať debaty, sme sa rozprávali v TV Reduta, v relácii Doma je doma v kresťanskej televízii, v podcaste Spiš nespí, ale aj v rozhovore pre Rádio Regina.

Rozhovor s delegátom Európskeho dialógu s mládežou v TV Reduta

Podcast Spiš nespí s Michaelom Blaškom

Je skvelé vidieť, že aj lokálne médiá dávajú priestor témam, ktoré formujú budúcnosť našej generácie. Pretože ak chceme, aby sa mladí zapájali, musíme ísť za nimi – nie čakať, kým prídu oni.

Čo si z toho odnášam?

• Mladí chcú byť vypočutí. Potrebujú správne kanály na vyjadrenie názoru.
• Lokálnosť je kľúčová. Nemôžeme robiť európsku politiku bez poznania reality v regiónoch.
• Máme na čom stavať. Potenciál na východe Slovenska je obrovský.

Tvoj hlas má váhu

Ak si študent: Tvoj hlas má váhu. Či už vyplníš dotazník, zapojíš sa do školského parlamentu, pôjdeš na Erasmus, alebo sa staneš delegátom. Európa sa tvorí aj v tvojej triede.

Michael Blaško

slovenský delegát 11. cyklu EU Youth Dialogue

Epizóda 60 – Život mladých ľudí na vidieku: výhody, limity, realita

Spýtame sa, nakoľko sa títo mladí ľudia cítia byť videní a vypočutí lokálnymi aj národnými politikmi inštitúciami a preberieme aj dôležitosť komunít, silu aktivizácie a zahraničných skúseností. A okrem toho zistíme, ako sa kedysi nevítaný názov „vidiecka mládež“ postupne mení na trendový pojem.

Podcast je projektom Rady mládeže Slovenska. Krajina mladých je podcast, ktorý hľadá odpovede na otázku: „Aký je dnešný svet mladých ľudí?“ a ponúka odborný aj autentický vhľad do ich sveta. Mladí vedia o svete svoje a my vieme o nich.

Moderovanie, strih, montáž – Katarína Urban Richterová

Tento podcast bol realizovaný v rámci projektu Európsky dialóg s mládežou, ktorý je financovaný z prostriedkov Európskej únie prostredníctvom agentúry EACEA.

Podcast si môžete vypočuť na našich podcastových platformách:

Epizóda 59 – Dva roky bez práce: Kto sú mladí NEET a ako im pomôcť?

Podcast je projektom Rady mládeže Slovenska. Krajina mladých je podcast, ktorý hľadá odpovede na otázku: „Aký je dnešný svet mladých ľudí?“ a ponúka odborný aj autentický vhľad do ich sveta. Mladí vedia o svete svoje a my vieme o nich.

Moderovanie, strih, montáž – Katarína Urban Richterová

Tento podcast bol realizovaný v rámci projektu Koordinácia jednotných kontaktných miest pre mladých, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou v rámci Programu Slovensko.

Podcast si môžete vypočuť na našich podcastových platformách: