Streetwork na Slovensku

Neexistuje jednotný prístup k človeku v núdzi, použitie jednej metódy alebo techniky a to z jednoduchého dôvodu. Práca s klientom je neopakovateľná a jedinečná ako človek sám. Aj napriek uvedenému, predpokladáme, že takmer každý sociálny pracovník hľadá a preferuje nejakú z metód, ktorá mu vyhovuje (to však neznamená, že používa iba jednu metódu vo svojej praxi). Metód je v sociálnej práci viacero a jednou z nich je aj terénna sociálna práca, ktorej sa venuje tento článok.

História

História sociálnej práce má hlboko zakorenené duchovné a kresťanské základy, kde cirkevní predstavitelia a duchovní chodili priamo za deťmi a mladými ľuďmi na ulicu, vyhľadávali ich, poskytovali hmotnú, ale aj duchovnú pomoc a formáciu. Deti pochádzali najmä zo sirotincov, nemocníc a zlých chudobných štvrtí. Postupným vývojom spoločnosti sa menil aj životný štýl tejto skupiny, pričom pracovníci kládli dôraz najmä na efektívny výber služieb a pomoci.  Práca na ulici (inak aj streetwork alebo terénna sociálna práca) sa začína popisovať začiatkom 20. storočia najmä v USA. Vznik gangov detí a mladých bol momentom rozbehu terénnej sociálnej práce (Elich, 1993).

Kontakt odborníka priamo v sociálnom prostredí svojich klientov bol výnimočným krokom smerom k prirodzenému budovaniu dôvery a pomoci bez prejavov odporu a nedobrovoľnosti. Neskôr sa táto forma práce začala používať pri všetkých rizikových skupinách ako boli bývalí väzni, užívatelia drog, osoby pracujúce v sex-biznise a pod. V 30. rokoch 20. storočia projekt „Chicago – area project (CPA)“ mal za úlohu minimalizovať kriminalitu mladých a citlivým nenásilným spôsobom pracovať na ich vytrhnutí zo sociálne nevhodného prostredia (Steffan, 1993). Preventívne aktivity boli motivujúcim prostriedkom k zmene postoja a napomáhali rozvíjať individuálne osobnostné kvality jednotlivcov. Taktiež prelamovali bariéru medzi nimi a inštitúciami zo spoločnosti. Chronologicky nasledovalo najmä systematické zavádzanie týchto služieb v priebehu 40. rokoch v mnohých obciach, ktoré svojimi visutými pracoviskami kontaktovali skupiny mladých a podnecovali ich k zmene správania sa.

Amerika zažívajúca veľké revolučné hnutia pristúpila v polovici 20. storočia k represívnejším metódam a streetwork ako služba bola na istú dobu zatlačená do úzadia. Začiatkom 70. rokov sa táto forma práce  dostáva do Európy a najmä do Nemecka. Tam sa venovali najmä rozšíreným problémom s drogami a monitorovali nárast drogovej kriminality. Postupným zavádzaním služieb sa streetwork rozšíril aj do ďalších častí Európy – do Škandidávie, Veľkej Británie, Francúzska atď. Každá z krajín si svojím jedinečným spôsobom metódy inovovala na základe svojich aktuálnych potrieb a svojich rizikových skupín klientov (Ellich, 1993).

Prečo práve streetwork?

Pre nás obdobne ako pre Ambrózovú (2006) je terénna sociálna práca nenahraditeľná, pretože zachytáva a rieši problém tam, kde vznikol a ponúka pomoc v prirodzenom prostredí. Pod prirodzeným prostredím rozumieme aj pohostinstvo, festival, užívateľský byt, futbalový štadión, squat, prácu sociálnych pracovníkov priamo v rodine a nielen ulicu, k čomu podľa nášho názoru navádza anglický preklad pojmu streetwork používaný mnohokrát rovnocenne s pojmom terénna sociálna práca.

Terénna sociálna práca sa realizuje v podmienkach Slovenskej republiky viac ako desať rokov.

Podľa Njål Petter Svenssona a Tommy Husebyea (In Nízkoprahové, 2005) sú ciele preventívnych programov vedúce k zlepšeniu životných pod­mienok detí a mládeže tieto:

  • „Skorá prevencia sociálnych problémov.
  • Bezpečné a zdravé životné prostredie v mestách.
  • Umožniť mladým ľuďom vyjadriť a realizovať svoje potreby.
  • Poskytnúť terénne služby jednotlivcom a skupinám detí a mladých v hranič­ných situáciách. Najmä tým, pre ktorých sú nedostupné alebo nedostaču­júce terénne služby a pomocné organizácie.
  • Skontaktovať sa s jednotlivcami, skupinami a ich rodinami. Zabrániť užíva­niu drog alebo deviantnému správaniu. Povzbudzovať, motivovať a informo­vať o alternatívnych možnostiach (školy, voľnočasové aktivity, práca) a infor­movať ich o dostupnej starostlivosti alebo liečení.
  • Čo sa týka ich správania, poskytnúť im rady, informácie a poradenstvo. Klientom, ktorí užívajú drogy poskytnúť relevantné služby, a sprostredkovať im nástup na liečenie, lekárske, psychologické a sociálne služby.
  • Učiť mladých ľudí využívať vhodné pomocné zariadenia a služby.
  • Rozvíjať prácu medzi deťmi a mládežou nepriamo, prostredníctvom iniciatív, ktoré zapoja ich okolie, alebo priamo prostredníctvom práce s deťmi a ich okolím.
  • Zhromažďovať a poskytovať informácie a poznatky o životných podmienkach a potrebách marginalizovaných detí, mladých ľudí a užívateľov drog. Takto vy­tvorená báza poznatkov je dôležitá pri plánovaní sociálne vhodných iniciatív.
  • Systematická práca s administratívnymi a politickými autoritami, ktoré sú zodpovedné za situáciu mládeže a jej potreby. Použiť pritom znalosti a skú­senosti. Iniciovať zlepšenie životných podmienok detí a mladých ľudí.“

Práca v tejto oblasti je predovšetkým doménou tretieho sektora, v tomto období vo všetkých prípadoch. Ako konštatuje Levická (2006) činnosť organizácií v danej oblasti začala kvalitatívnou štúdiou o zahraničnom streetworku. Historický prierez terénnej sociálnej práce v zahraničí podáva aj Zimmermannová (2008). Slovenská legislatíva podľa našej mienky exaktne nezadefinovala terénnu sociálnu prácu. Zákon č. 448/2008 o sociálnych službách síce o nej hovorí ako o jednej z foriem sociálnej služby, ktorá sa poskytuje fyzickej osobe v prirodzenom prostredí za pomoci terénnych programov, no konkretizácia a výkon práce touto formou je nejasný.

Na čo a s kým to všetko?

K odstráneniu predsudkov a k dosiahnutiu porozumenia. Mnoho mladých ľudí má zlé skúsenosti s dospelými a spoločnosťou a naopak veľa dospelých považuje mládež za nevychovanú skupinu ľudí, ktorí si nič nevedia vážiť a nedá sa s nimi rozprávať. Mladí ľudia majú pocit nepochopenia zo strany dospelých, nepovažujú ich za rovnocenných, majú stále chuť iba moralizovať. Na tomto všetkom môže terénny pracovník pracovať a búrať jednotlivé stereotypy na oboch stranách.

Medzi cieľové skupiny patria jednotlivci a skupiny detí a mládeže najčastejšie vo veku od 8 do 23 rokov, ktorí prežívajú nepriaznivé sociálne situácie a trávia svoj voľný čas na ulici. Sú to deti a mladí ľudia, ktorých počet sa neustále zvyšuje. Sekundárnou cieľovou skupinou sú rodičia a rodinní príslušníci klientov. Rodina je základnou socializačnou jednotkou. Deti sa v nej učia základným formám správania, ak však rodina zlyhá, začne zlyhávať aj dieťa. Preto je dôležité formovať dieťa a zároveň aj rodinu. Medzi najčastejšie príčiny problémov medzi deťmi a rodičmi, resp. spoločnosťou patria: konfliktné spoločenské okolnosti, náročné životné situácie a obmedzujúce životné podmienky (Nízkoprahové, 2005).

S čím?

Široká ponuka voľnočasových aktivít (napr. basketball, voleyball, hakies, lietajúci tanier, karty…), ktoré slúžia ako prostriedok k získaniu dôvery mladého človeka, ktorá je podstatná pre ďalšiu hlbšiu prácu, sa využíva pri rozvoji osobnostných vlastností klientov, ale aj manuálnych zručností a schopností a v neposlednom rade sú nápomocné pri budovaní priateľskej a bezpečnej atmosfére.

Ponuka sociálnych služieb, ktoré pracovníci môžu vykonávať sa prispôsobuje danému mladému človeku v jeho špecifickej situácii. Medzi najčastejšie patria: kontaktná práca, informačný servis, situačná intervencia, odborné poradenstvo, krízová intervencia, distribúcia klienta, prevencia, motivačný rozhovor, práca s rodinou, komunitná sociálna práca a pod.

Na záver

Limity terénnej sociálnej práce vnímame najmä v nedostatku nadväzujúcich prepojených sociálnych služieb a inštitúcií, ktoré by vytvárali efektívnu sieť pomoci tak, aby prahy, ktoré sa musia prekonať, boli čo najnižšie. Zároveň je to však najmä práca plná zmysluplnosti, tvorivosti, dynamickosti a otvorených možností rozvíjať a učiť sa od seba navzájom.

Andrea Hugáňová

Mgr. Andrea Hugáňová vyštudovala sociálnu prácu so zameraním na poradenstvo na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Od roku 2005 pracuje v Združení STORM ako terénna sociálna pracovníčka s problémovými užívateľmi drog a s osobami pracujúcimi v sex-biznise, od roku 2007 sa stala koordinátorkou projektov a štatutárnou zástupkyňou tohto združenia. Zaoberá sa najmä poradenstvom v teréne, prípravou nových pracovníkov a vytváraním siete nizkoprahových programov v nitrianskom a trnavskom regióne.

Literatúra

AMBRÓZOVÁ, A. a kol. Proces terénnej sociálnej práce v sociálne vylúčenej komunite. Bratislava, PDCS, o.z., 2006. 76 s. ISBN 80-969431-3-8.´

Bednářová, Z., Pelech, L. Sociální práce na ulici – streetwork. 1. vydání. Brno: Doplněk, 2000.

Elich, A.: Streetwork v Hamburku in Bulletin pro sociální prevenci, pomoc a intervenci. Éthum. 1993, č. 3, s. 4 – 10.

Krauss, G., Steffan, W. Expertise zu Streetwork – Strassensozialarbeit in Neue Handlungsfelder in der Jugendhilfe. Frankfurt: ISKA, 1993.

LEVICKÁ, J. 2006. Na ceste za klientom. Metódy, formy a prístupy v sociálnej práci. Trnava: ProSocio, 2006. 334 s. ISBN 80-969454-0-8.

Nízkoprahové programy pre deti a mládež. Bratislava: Nadácia mládeže Slovenska, 2005. ISBN 80-969348-0-5, s. 130.

Specht, W. Jugendkriminalität und mobile Jugendarbeit. Darmstadt: Herman Luchterhand Verlag, 1979. 38 s.

Steffan, W. Expertise „Strassensozialarbeit – Eine Bestadsaufnahme“. Bonn 1994.

Stürzbecher, W. Streetwork: hranice a možnosti. In Bulletin pro sociální prevenci, pomoc a intervenci. Éthum. 1998, č. 19, s. 15 – 19.

ZIMMERMANNOVÁ, M. 2008. Historie terénní sociální práce In KLÍMA, P. a kol. Kontaktní práce. Praha: ESH, 2008. ISBN 978-80-254-4001-8,  s. 299-301.

Mladí dobrovoľníci zlikvidovali aj čiernu skládku

V rámci Európskeho roka dobrovoľníctva zrealizovalo Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže projekt pod názvom Sila dobrovoľníctva, ktorý sa v týchto dňoch skončil.

Projekt prebiehal od apríla 2011 a jeho aktivity smerovali k zvýšeniu povedomia verejnosti o dobrovoľníctve a propagácii dobrovoľníctva v miestnych komunitách obce Važec a Krížová Ves.

Realizácia projektu bola finančne podporená z programu ADAM2 Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktorý podporuje projektovú činnosť zameranú na rozvoj práce s deťmi a mládežou.

Približne 30 mladých ľudí dobrovoľne a bez nároku na odmenu v júli 2011 svojou prácou pomáhalo v obci Važec.

Niektorí pílili drevo a uskladňovali ho na zimu, kosili trávnik, upratovali sklady v prospech Diecézneho centra voľného času vo Važci. Iní pomáhali s likvidáciou čiernej skládky, ktorá vznikla v lokalite Píla v obci Važec. Dobrovoľnícke aktivity projektu v obci Krížová Ves prebiehali už v júni 2011.

Mladí Rómovia, návštevníci Rómskeho duchovno-spoločenského strediska, ako dobrovoľnícku aktivitu v prospech obyvateľov obce zrealizovali kultúrny program, hudobný festival pod názvom „Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána“.

Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže je občianske združenie, ktoré zastrešuje viac ako osemtisíc mladých ľudí v takmer 600 spoločenstvách na celom Slovensku. Venuje sa pravidelným, ako aj príležitostným aktivitám pre mládež, ktorých stabilné a efektívne fungovanie zabezpečuje práve dobrovoľnícka práca ich rovesníkov. Priestor pre dobrovoľníctvo vytvára počas festivalov, táborov a iných podujatí pre mládež, ktoré celoročne organizuje.

foto: archív ZKSM

Intráky v Bratislave vynovili dobrovoľníci

Na “šturáku” sú nové lavičky, altánok, ohniská i smetné koše.

Členovia OZ Utopia upravili verejný priestor pri Študentskom domove Ľ. Štúra na Mlynoch. Doplnili v ňom lavičky, altánok, ohniská, smetné koše a náučné tabule. Oživený priestor v areáli Vysokoškolského mesta Ľ. Štúra otvorili 27. Októbra.

Na svoj projekt Permakultúrne Mlyny Utopia získala 5400 eur z grantového programu Pohoda za mestom, ktorý vyhlásila Nadácia Ekopolis v spolupráci so spoločnosťou Heineken Slovensko.

“Chceli sme vytvoriť možnosti na stretávanie sa, komunikáciu aj na oddych,” povedal o projekte jeho koordinátor Albín Bella. Dodal, že po dlhom zvažovaní spolu s vedením dospeli k názoru, že lavičky by mali byť z materiálu, ktorý odolá občasnému vandalizmu.

“Preto sme ako základný materiál zvolili gabióny, čo sú drôtené koše vypĺňané kameňmi. Vrchná časť lavičiek je pokrytá impregnovanými borovicovými doskami,” spresnil Bella. Priestor upravili dobrovoľníckymi aktivitami študenti a pracovníci technického oddelenia Vysokoškolského mesta Ľ. Štúra.

Na kedysi nevyužívanej a zanedbanej ploche okrem lavičiek pribudli bylinné špirály, kompostovisko a zeleninové záhony, na ktorých vysadia dobrovoľníci zeleninu na budúcu jar. Kompostovisko už slúži všetkým, ktorí nepovažujú
biologický odpad za súčasť zmesového komunitného odpadu.

foto: flickr.com/cdsessums

Ma3oshka opäť bodovala

V dňoch 10. až 12. októbra 2011 sa uskutočnil v Bratislave tretí ročník úspešnej študentskej konferencie Ma3oshka, nad ktorou prevzal záštitu osobne prezident Slovenskej republiky, J. E. Ivan Gašparovič. Na podujatí sa zúčastnilo počas troch dní celkovo viac ako 800 študentov, diplomatov a predstaviteľov spoločenskej, politickej, podnikateľskej a kultúrnej sféry. Konferenciu organizačne zabezpečovali občianske združenia Ma3oshka a Mladí priatelia Európy (JEF Slovakia).

Výsledky 7. ročníka programu Tu sa nám páči, tu chceme žiť

 

Do uzávierky programu 16.8. 2011 bolo predložených 142 projektov a celková požadovaná suma vyše 218 tis. euro.
Externá hodnotiaca komisia, zástupcovia Centra pre filantropiu, n.o. a spoločnosti Baumit spol. s r.o. rozhodli o prerozdelení sumy 16 600 euro medzi 17 projektov.
Tento program je o podpore ľudí, ktorí pomáhajú pri vzniku zmysluplných, funkčných verejných priestranstiev – miest, kde žijú.
Výsledky progamu nájdete na stránke www.tusanampacituchcemezit.sk

Ročné stáže učiteľov vo Veľkej Británii

Uzávierka: 9.12. 2011

Program umožňuje učiteľom stredných, príp. základných škôl a študentom posledných ročníkov vysokých škôl s pedagogickým zameraním jednoročnú stáž na súkromných školách vo Veľkej Británii, kde učia v angličtine aspoň jeden predmet iný ako anglický jazyk. Program organizuje Nadácia otvorenej spoločnosti v spolupráci s Asociáciou riaditeľov súkromných stredných škôl vo Veľkej Británii (HMC) od roku 1997.

Informácie o programe a podmienky pre uchádzačov na školský rok 2012/2013

Prihláška

foto: Stuck in Customs

JEFkári na letisku žiadali o bezvízovú Európu

Nie všetci mladí ľudia môžu cestovať po Európskej únii iba s občianskym preukazom. Na tento problém poukazovala celoeurópska akcia Visa Action,  do ktorej sa zapojili aj mladí ľudia z občianskeho združenia Mladí priatelia Európy (JEF Slovakia).

JEFkári si na svoj protest 28. septembra symbolicky zvolili letisko M. R. Štefánika v Bratislave, kde sa odfotili s transparentom a natočili video, v ktorom sa cestujúcich pýtali na ich skúsenosti s pohybom po Európe.

Video si môžte pozrieť, keď kliknete sem.

Viac o akcii a organizácii JEF sa dozviete na ich webe.

Taliansky premiér ustál hlasovanie dobre

Taliansky premiér ustál hlasovanie o dôvere v parlamente len tesne. Analytici predpovedajú predčasné voľby, hnutie indignati sa chystá do ulíc. Taliansky premiér ustál hlasovanie o dôvere v parlamente len tesne. Analytici predpovedajú predčasné voľby, hnutie indignati sa chystá do ulíc.

Bienále ilustrácií Bratislava

Bienále ilustrácií Bratislava, to sú najkrajšie ilustrácie detských kníh zo sveta.

Kedy a kde: od 2.9 do 26.10. 2011

Súťažná časť BIB bude prezentovaná v Dome umenia na Nám. SNP 12.

Zúčastní sa na nej 44 krajín, 356 ilustrátorov s 2318 ilustráciami zo 458 kníh.

Všetko info k výstave aj k sprievodnému programu a ilustrácie k nahliadnutiu nájdete tu.