Občianske združenie Ichtys v uliciach

Pri prechádzke po uliciach Devínskej Novej Vsi vidno hlúčiky tínedžerov, pre ktorých je ulica domovom. Avšak ulica je miestom, kde sa ich energia usmerňuje zväčša negatívnym spôsobom. Situácia častokrát nie je lepšia ani  v ich domácnostiach. Rodič alebo obaja rodičia sú často zavalení povinnosťami bežných dní a tak im už neostáva čas venovať sa svojim deťom.

Občianske združenie Ichtys poskytuje pomoc deťom a mladým prostredníctvom nízkoprahového programu – klubovou činnosťou a streetworkom. Naším cieľom je prostredníctvom svojej činnosti uskutočňovať prevenciu sociálno-patologických javov v spoločnosti, prispievať ku skvalitneniu života mládeže prostredníctvom vytvárania podmienok pre trávenie voľného času, podporovať všestranný rozvoj osobnosti mladých ľudí.

Naša organizácia

Ichtys vznikol v roku 2007. Samotné občianske združenie sa však formovalo dlhší čas. Myšlienka vytvoriť v Devínskej Novej Vsi zariadenie dostupné pre väčšinu mladých bola živá niekoľko rokov. Mladí chceli dať mladým niečo, čo by napomohlo ich správnemu nasmerovaniu. Tak vznikol nápad vytvoriť nízkoprahový program pre deti a mládež v Devínskej Novej Vsi. Naším poslaním je aktívne vyhľadávať a nadväzovať kontakty s deťmi a mládežou, ktorí väčšinu svojho voľného času trávia na ulici, prostredníctvom terénnej práce. Počas terénnej práce sa s mladými zhovárame, poskytujeme rôzne pomôcky pre hry a aj sa do hier a iných voľnočasových aktivít intenzívne zapájame. Ponúkame sociálne služby alebo len sme pri mladých. V rámci klubovej činnosti postupujeme podobne ako pri terénnej práci. Pri oboch variantoch máme snahu podporovať participáciu mladých na rôznych činnostiach a aktivitách, a taktiež aj rozvíjanie ich schopností, sociálnych zručností, orientácie v hodnotovom rebríčku a pomoc pri zmysluplnom vypĺňaní ich voľného času.

  
foto archív OZ Ichtys                                         foto archív OZ Ichtys

Nízkoprahový program ako forma služby deťom a mladým

Nízkoprahový, nízkoprahovosť – tento pojem sa často spája so slovom bezbariérový. Oba pojmy majú čosi spoločné, a síce ľahký prístup tam, kde je to potrebné. Nízkoprahový sa dá vysvetliť jednoducho ako maximálne dostupný. Vyjadruje sa tak bezplatnosť služieb, možnosť zostať v anonymite, blízkosť zariadenia a podobne. Nízkoprahový program pre deti a mládež teda znamená služby v maximálnej dostupnosti pre cieľovú skupinu, ktorou sú deti a mladí. Realizujeme ho dvomi formami:

Streetwork je tou najviac nízkoprahovou aktivitou aká zrejme môže byť. V praxi to znamená, že navštevujeme miesta, kde mladí trávia svoj voľný čas (ihriská, školské dvory, výklenky, podniky a pod.) a priamo tam im ponúkame odborné služby (poradenstvo, krízovú intervenciu a pod.) alebo voľnočasové aktivity.

Klub je o stupienok vyššie ako streetwork. Od streetworku sa líši predovšetkým tým, že nevychádzame von, do priestoru, kde sú deti a mladí, ale naopak. Deti a mladí prichádzajú do klubu. Ďalším zásadným rozdielom sú pravidlá, ktoré v klube platia. Ostatné princípy nízkoprahovosti ostávajú zachované. Rovnako aj služby.

Pri našej činnosti sa pridržiavame základných princípov nízkoprahových programov pre deti a mládež:

1. Nízkoprahové naladenie pracovníkov – snažíme sa byť „maximálne dostupní“ tým, že klientov neodsudzujeme, prijímame ich takých, akí sú a nemáme príliš veľké očakávania, ktoré deti a mladí objektívne nedokážu splniť. Sprostredkovávame ponuku našich služieb a najmä napĺňame najčastejšiu potrebu klientov – potrebu byť spolu, resp. potrebu niekam patriť.

2. Voľný vstup a pobyt v zariadení – deti a mladí môžu prichádzať a odchádzať v rámci otváracích hodín počas klubovej činnosti podľa svojho uváženia.

3. Bezpečie – v priestoroch klubu, v ktorom vykonávame našu činnosť, sa snažíme vytvárať podmienky bezpečia a ochrany klientov, zamestnancov aj zariadenia. Taktiež sa pokúšame vytvoriť pokojné prostredie pre vytvorenie kontaktu s deťmi a mladými. Bezpečnosť v klube sa usilujeme dodržiavať prostredníctvom pravidiel, ktoré sme vytvárali spolu s deťmi a mladými. K pravidlám neodmysliteľne patria aj sankcie za ich porušenie. Noví klienti sú s nimi oboznámení pri vstupe do zariadenia. Okrem pravidiel je každý pracovník poučený a zoznámený s internými smernicami a s tzv. krízovým scenárom, ktorý upravuje postup pracovníkov v krízových situáciách.

4. Pasivita je prípustná – deti a mladí navštevujúci klub sú do aktivít navrhovaných pracovníkmi alebo inými klientmi iba pozývaní. Majú právo odmietnuť sa zúčastniť v programe, môžu využívať materiál či iné vybavenie klubu podľa uváženia. V prípade záujmu sa môžu klienti rozprávať s pracovníkmi alebo inými klientmi, prípadne môžu byť pasívni a nemusia využívať žiadnu z uvedených možností.

5. Pravidelná dochádzka nie je podmienkou – nie len pravidelná dochádzka, ale ani členstvo alebo podobná forma registrácie nie je podmienkou.

6. Pravidlá – problémovým situáciám sa snažíme predchádzať pravidlami umiestnenými na viditeľnom mieste. Ich dôležitosť spočíva vo vytvorení pocitu bezpečia, vďaka vymedzeniu hraníc a jasným pravidlám fungovania. Sú spoločným výtvorom ako detí a mladých, tak aj nás pracovníkov, no pracovníci majú pri tomto procese právo veta. Sú formulované pozitívne, musí ich schváliť väčšina a môžu, ale nemusia byť potvrdené podpisom. Pravidlá by mali byť všetkým deťom a mladým známe a malo by sa dbať o ich dodržiavanie. Sú zárukou bezpečnosti a preto sú jasne stanovené. Dodržanie pravidla je slobodná voľba detí a mladých. To platí aj pri ich nedodržiavaní, no v takom prípade sa rozhodli aj pre sankcie, ktoré za ne hrozia.

7.  Poplatky a služby – vstup do klubu a využívanie štandardnej ponuky zariadenia nie je spoplatnené. Zaradili sme sem voľnočasové aktivity a služby sociálneho charakteru. Spoplatnené môžu byť služby fakultatívneho charakteru, napr. výlety, tábory, stanovačky a pod.

8. Zaručená anonymita – deti a mladí využívajúci naše služby majú právo zostať v anonymite. Znamená to, že nám nemusia prezradiť svoje meno alebo priezvisko, postačí prezývka, pod ktorou klienta oslovujeme.

9. Participácia klientov – deti a mladých navštevujúcich klub, príp. mladých počas streetworku nabádame k možnosti podieľať sa na aktivitách a programe klubu. Pomáhame im tak aktívne využívať ich voľný čas a zároveň ich týmto naučiť zodpovednosti za svoje konanie a správanie. Zároveň je vyššia pravdepodobnosť, že akciu, na ktorej príprave a realizácii sa podieľajú, si budú viac vážiť.

Skúsenosti a problémy, s ktorými sa stretávame

Z množstva skúseností, problémov a bariér, s ktorými sa pri svojej práci takmer denne stretávame, vyberáme tie najčastejšie sa opakujúce.

Prvý kontakt – s prvým kontaktom môžu mať problém aj samotní pracovníci. Niektorí môžu prežívať nepríjemné pocity ako napätie, hanblivosť či strach z odmietnutia. Klienti tieto pocity dokážu vycítiť. Preto je dôležité, aby sa terénnej práce zúčastňovali minimálne dvaja pracovníci, z toho aspoň jeden muž. Pri prvom kontakte, okrem predstavenia sa, je potrebné si určiť hranice. Stáva sa, že mladí nás skúšajú napr. ponúkaním alkoholu alebo jointa. Je potrebné, aby si klienti uvedomili, že nie sme kamaráti, že toto je naša práca, ale môžeme im byť nápomocní.

Nedôvera klientov – stretávame sa s ňou najmä pri prvých kontaktoch. Pri práci v teréne deťom a mladým nie je vždy celkom jasné, kto sme a čo od nich chceme. Môžu nás vnímať ako úchylákov alebo pedofilov. V každom prípade pri prvom kontakte s klientom počas streetworku sa predstavíme menom a vysvetlíme im, aká je naša úloha. Zvyčajne klienti sami kladú otázky, ak im je niečo nejasné.

Pravidlá – napriek tomu, že pravidlá, ktoré máme v klube, si deti a mladí vytvárali spolu s nami, často sa stretávame s nepresnou interpretáciou ich významu. Zmena výkladu môže nastať aj aktuálnou náladou pracovníka. Ako príklad môžeme uviesť zákaz používania nadávok v klube. Vzhľadom na to, že v pravidlách nebolo presne určené, čo všetko spadá pod vulgarizmy, mladí začali používať náhradu v podobe kreslených výrazov, gest či rôznych skratiek v anglickom jazyku alebo dokonca cudzojazyčné nadávky. Preto sme neskôr do pravidla uviedli jasné a zrozumiteľné vysvetlenie, čo všetko doň spadá.

V prípade streetworku sa stretávame s opačným prípadom, kedy by sme mali my rešpektovať pravidlá skupín, s ktorými pracujeme v ich prirodzenom prostredí. Vtedy platia ich pravidlá a my ich nemôžeme bezprostredne ovplyvniť, avšak môžeme o nich diskutovať. Môžeme napr. klientov požiadať, aby v našej prítomnosti nekonzumovali drogy. V prípade, ak sa cítime ohrození, z miesta odchádzame.

Nedostatočná propagácia organizácie – v Devínskej Novej Vsi fungujeme od jesene roku 2007. Napriek tomu sa často stáva, že oslovení klienti o nás nikdy nepočuli. Pri vykonávaní terénnej práce rozdávame informačné letáky o našom občianskom združení. Okrem toho príležitostne prispievame článkami o našej činnosti v regionálnych novinách. Založili sme si vlastnú webovú stránku a profil na sociálnej sieti Facebook. Poslednou akciou na zviditeľnenie bola príprava a organizácia Dňa detí v Devínskej Novej Vsi v spolupráci s ďalšími siedmimi občianskymi združeniami. Momentálne sme v stave, kedy uvažujeme, akým spôsobom osloviť čo možno najväčšie množstvo ľudí.

Tímový duch – pri výbere pracovníkov do tímu kladieme dôraz popri odbornosti aj na osobné predpoklady nového člena zapadnúť. Sme tímom aj preto, lebo sme rôznorodí ľudia ťahajúci za jeden povraz a navzájom sa dopĺňame. Úlohy v tíme sú rozdelené spontánne podľa našich možností a schopností. Veľký dôraz kladieme na otvorenosť. Je potrebné si uvedomiť, že akúkoľvek odchýlku v správaní medzi pracovníkmi, sú klienti schopní vycítiť. Náš tím budujeme pravidelnými stretnutiami jedenkrát za týždeň, kde si vymieňame informácie a komunikujeme svoje pocity.

Práca s deťmi a neorganizovanou mládežou si vyžaduje celého človeka. Je potrebné sa odpútať od rodinných či pracovných problémov a sústrediť sa na klienta. Dávame im pochopenie, podporu, prijímame ich takých, akí sú. Ponúkame im pozitívne vzory a poukazujeme na iný životný štýl, než na aký sú zvyknutí, a ktorý im môže ubližovať. Dávame im možnosť obrátiť sa na nás s otázkami, starosťami alebo sa len tak porozprávať. Odmenou sú nám zlepšené školské výsledky, zlepšenie vzťahov, vyššia aktivita pri využívaní voľného času a v neposlednom rade zníženie kriminality mladistvých v mestskej časti.

Veronika Lantajová a Matej Nagy

SPOKOJNOSŤ n.o.

Pojem nízkoprahové denné centrum je v súčasnosti často spájané s klubmi a centrami pre mládež. Avšak nie je tomu tak, pretože v skutočnosti ide o veľmi špecifický druh sociálnej práce a v nízkoprahovom centre sa poskytuje hlavne pomoc ľuďom, ktorí sa z rôznych dôvodov ocitli v ťažkej životnej situácii. Pomoc v takýchto prípadoch musí byť okamžitá, ľahko dostupná, flexibilná a práve takýmito výhodami „nízkoprah“ disponuje.

Naše Nízkoprahové denné centrum SPOKOJNOSŤ n.o. sme otvorili v roku 2009 a je situované na periférii mesta Prievidza, na sídlisku so sociálnymi bytmi na Ciglianskej 8, ktorej obyvateľmi sú prevažne sociálne slabšie rodiny. Našu primárnu klientelu tvoria deti a mládež a sekundárnu ich rodiny, pretože práca s primárnou skupinou si vyžaduje komplexnosť, ktorá obsahuje prácu s celou rodinou, ktorá je základnou výchovnou jednotkou pri vývoji jedinca.

V centre poskytujeme sociálne poradenstvo, právne pradenstvo, práva a právom chránený záujem, prevenčné programy na rôzne témy, pričom vychádzame z pozorovania klientov v ich prirodzenom prostredí a možnej hrozbe v podobe sociálno-patologických javov,  ktorých výskyt na sídlisku, akým je to naše, je najčastejší. Veľký dôraz kladnieme na vzdelávanie v oblasti informačných technológiach, aby klienti využívali správne všetky výhody, ktoré počítače prinášajú, na zlepšenie prístupu  k informáciám, prípadne  integráciu do spoločnosti.

Ďalej organizujeme spoločenskovedné, kultúrne, športové aktivity, vďaka ktorým sa nám darí prehlbovať dôveru medzi pracovníkmi centra a klientmi,  dôkazom čoho je aj skutočnosť, že v roku 2010 sme zaznamenali veľký krok vpred a komunita nás považuje za svoju súčasť. Dokonca, u niektorých klientov sme dosiahli aj samostatné iniciovanie aktivít, a tým ich participáciu na vlastnom trávení  voľného času.

   
foto archív Spokojnosť n.o                                    foto archív Spokojnosť n.o

Našou motiváciou je fakt, že na tomto sociálnom sídlisku nie sú žiadne alternatívne formy trávenia voľného času a mnohí z nich nepoznajú svet mimo prostredia, v ktorom žijú. Spokojnosť sa im snaží otvárať dvere, čo je hlavná filozofia nízkoprahových centier. Jednou z významných aktivít, ktoré naše centrum organizuje je poskytovanie ošatenia, ktoré sa teší stále väčšiemu záujmu a obľube, o čom svedčia aj štatistické údaje. Poskytovanie ošatenia prebieha v pravidelných intervaloch – jedenkrát do mesiaca.

Medzi špecifické môžme naše centrum pokladať aj preto, že od roku 2009 funguje chránené pracovisko pre ZŤP ľudí. Podarilo sa nám týchto ľudí úspešne zaradiť do pracovného procesu a tým skvalitniť ich život. Osvedčilo sa nám, že osoby so zdravotným postihnutím, ktoré vo svojim živote prekonali náročné obdobia súvisiace s ich chorobou, majú pozitívne vyvinuté sociálne cítenie s osobami v núdzi, ktorí sú našimi klientmi.

Momentálne centrum čelí najväčšiemu problému a to je kapacita priestorov, pretože miestnosť, ktorou naše centrum disponuje je veľká 6 x 6 metra a denná návštevnosť sa pohybuje v rozmedzí 30 – 35 klientov. Nedostatok miesta značne ovplyvňuje kvalitu pomoci, ktorú klienti vyhľadávajú, a preto sme podnikli niekoľko opatrení. Najpodstatnejšie je správne rozvrhnutie času a snaha o oddelenie detí od 6 do 12 rokov od dorastajúcej mládeže, a tým  aj skvalitnenie služieb, ktoré im ponúkame a možnosti širšieho zamerania na jednotlivcov. Vďaka tomu môžme prehlbovať dôveru medzi pracovníkmi centra a klientmi. Za veľmi dôležité považujeme aj úpravu otváracích hodín počas prázdnin a počas školského roka.

Na záver uvádzame pár aktivít, ktoré sú organizované našim centrom a ktorých sa zúčastňujú naši klienti.

Tancujúce tekvice III.

Akcia sa uskutočnila na Nám. Slobody v Prievidzi. Predchádzala jej dvojmesačná príprava spojená s pravidelnými tréningami klientov. Účinkujúci predviedli nacvičené tanečné a spevácke vystúpenia, spojené s hrou na gitaru. Deti mali možnosť predviesť svoj talent a niekoľkomesačnú prácu, za ktorú boli odmenení úspechom na strane divákov. Zámerom bolo eliminovanie predsudkov majoritnej spoločnosti voči klientom zo sociálne slabších rodín, motivovanie týchto detí k práci a navodenie zdravého sebavedomia.

Strom pre krajšiu budúcnosť

Cieľom bolo zapojiť obyvateľov sídliska a ukázať, že i tejto komunite nie je ľahostajný vzhľad ich bydliska a jeho okolia. Bol to deň zveľaďovania a skrášlenia okolia deťmi a mladými ľuďmi žijúcimi na tomto sídlisku. Spoločne sme vysadili stromčeky, osadili parkové lavičky, vyzbierali sa odpadky. Cieľom bolo zaktivizovanie a zmobilizovanie zodpovednosti obyvateľov za stav a vzhľad svojho okolia.

Karneval na ľade, II. ročník

Cieľom tejto akcie bola integrácia obyvateľov Ciglianskej cesty do spoločenského života obyvateľov Prievidze a Hornej Nitry. Zamerali sme sa na zlepšovanie postavenia každého jedinca v spoločnosti. Pomôcť im objavovať v sebe kvality, veriť si, upevňovať si sebavedomie rôznorodou činnosťou. Tohto podujatia sa zúčastnili tak obyvatelia sociálneho sídliska, ako aj mnohí obyvatelia Prievidze a okolia.

Open plant ENO

Klienti centra si na túto akciu zodpovedne pripravili bohatý program, ktorý zožal veľký úspech u organizátorov. Predchádzali mu niekoľkomesačné prípravy, ktoré si klienti organizovali sami. Odmenou za snahu a vynaložené úsilie bol finančná podpora od spoločnosti ENO. Finančné prostriedky boli využité na skrášlenie a skultúrnenie exteriéru sociálneho sídliska na Ciglianskej ceste.

Všetky ciele, ktoré sme si stanovili v našom nízkoprahovom centre, ako je snaha o vyplnenie voľného času mládeže, rozvíjať ich schopnosti alebo pomáhať v rôznych ťažkých  životných situáciách, do ktorých sa dostali a sami si s nimi nevedia rady, sú len časti skladačky, ktorej hlavný cieľ je skvalitnenie života cieľovej skupiny teda detí a mládeže.

Roman Filkorn

Organizácia Ulita

Ako môžu deti nájsť bezpečie v Ulite a tiež ako sa učia z tej svojej vyliezť

O sídlisku Kopčany

Sídlisko Kopčany je geograficky izolované od okolitých častí Petržalky zo všetkých strán – železničnou traťou, administratívnymi budovami firiem, colnými skladmi, budovami bývalej fabriky a výpadovkou smer Rakúsko. V 90-tych rokoch tu mestská časť Staré mesto zriadila sociálnu ubytovňu, ktorá neskôr prešla pod správu Magistrátu hlavného mesta. O ubytovanie tu žiadajú rodiny a jednotlivci, ktorí sú často v náročnej finančnej situácii. Ubytovanie je maximálne na dobu 5 rokov a za ten čas sa od nich čaká, že svoju situáciu s bývaním vyriešia…

Na sídlisku Kopčany žije asi 1.500 obyvateľov v piatich 12-poschodových panelákoch. Petržalská Kopčianska ulica nemá u Bratislavčanov najlepšiu povesť. Na relatívne malom priestore tu žijú obyvatelia s rôznym sociálnym a kultúrnym zázemím a o konflikty nie je núdza. Zároveň tu existujú silné podporné väzby a keď sa niečo dôležité deje, vedia o tom naozaj takmer všetci…

Aj keď sa sídlisko Kopčany mení, stále sú jeho veľkým nedostatkom chýbajúce priestory, ktoré by deti a mladí ľudia mohli využívať na trávenie voľného času. “Ihriskom” sa tak stávajú miesta, ktoré na to nie sú vhodné a nie sú ani bezpečné. Veľká časť detí z rôznych dôvodov nevyužíva ponuku voľnočasových krúžkov a športových klubov. Trávia svoj voľný čas na sídlisku a väčšinou vôbec nevedia, čo s ním…

Sídlisko Kopčany je trochu “za chrbtom”. Petržalská samospráva sa oň v minulosti začala väčšinou zaujímať až po naliehaní obyvateľov alebo Ulity. Alebo keď už naozaj bolo treba niečo „hasiť“. Tento rok máme konečne nové ihrisko pre najmenšie deti (pieskovisko, kolotoč a 3 hojdačky). Napriek množstvu energie, ktoré stáli vyjednávania o pozemku s bratislavským Magistrátom a zháňanie rôznych povolení, sa chystáme investovať ďalšiu energiu a financie do stavby jednoduchého športového ihriska. Pokladáme za dôležité reagovať na potreby komunity na sídlisku a rozvíjať verejný priestor, v ktorom pracujeme…

O Ulite a Komunitnom centre Kopčany

Ulita je občianske združenie, ktorého poslaním je zvyšovanie kvality života detí a mladých ľudí z mestských komunít. Organizácia vznikla v januári 2008. Pracovný tím Komunitného centra Kopčany sa vtedy oddelil od OZ Odyseus – organizácie, ktorá program predchádzajúce štyri roky zastrešovala.

Odborný tím centra tvoria ľudia z rôznych pomáhajúcich profesií – sociálnej práce, psychológie, sociálnej a liečebnej pedagogiky. Väčšina z pracovníkov a pracovníčok má skúsenosti z práce aj s inými cieľovými skupinami a časť z nich sa zaoberá aj výskumnými projektmi (kvalitatívny výskum a participatívne metódy zisťovania potrieb cieľovej skupiny majú svoje miesto aj v službách centra).

Cieľovou skupinou Komunitného centra Kopčany sú predovšetkým deti a mladí ľudia vo veku od 6 do 20 rokov, ktorí nevyužívajú existujúcu ponuku voľnočasových a poradenských zariadení. Centrum realizuje rôzne aktivity:

  • pravidelné doučovanie pre žiakov a žiačky ZŠ a tiež deti, ktoré sa nástup do školy chystajú,
  • klubové aktivity pre rôzne vekové skupiny (10 – 13 rokov, 13 – 16 rokov, 16 – 20 rokov) zamerané na rozvoj životných zručností (tvorivosť, spolupráca v skupine, komunikačné zručnosti, riešenie konfliktov a pod.) a tiež participáciu na živote sídliskovej komunity,
    • poradenské služby pre mladých ľudí a rodičov,
    • individuálnu prácu s deťmi a ich rodičmi v rámci programu sociálno-právnej ochrany,
    • terénnu sociálnu prácu s deťmi a mládežou na sídlisku zameranú na podporu aktívneho, zmysluplného a bezpečného trávenia voľného času a vytvorenie priestoru pre poradenské rozhovory na témy, ktoré sú pre deti a mladých ľudí aktuálne,
    • jednorazové akcie na sídlisku (komunitné – napr. hrové popoludnia alebo spoločné upratovanie; športové turnaje a súťaže; hudobné – bubnovačky a koncerty…) a tiež výlety a zážitkové pobyty.

Za takmer osem rokov svojej existencie si Komunitné centrum Kopčany získalo  veľkú dôveru detí, mladých ľudí aj ich rodičov. Podrobnejšie informácie o pravidelných aktivitách centra aj fotky z akcií nájdete na webstránke www.ulita.eu.sk.

O nízkoprahových programoch

Komunitné centrum Kopčany uplatňuje nízkoprahové princípy, aj keď nie je typickým nízkoprahovým zariadením a nespĺňa všetky štandardy Asociácie nízkoprahových programov pre deti a mládež. Nízkoprahové programy charakterizuje snaha odstrániť čo najviac bariér, ktoré by deťom a mladým ľuďom bránili vo využívaní ponuky služieb. Dôležité je, že pracujú s mladými ľuďmi v ich prostredí, zabezpečujú dôvernosť poskytnutých informácii, poskytujú svoje služby bezplatne a anonymne, dôraz kladú na participáciu mladých ľudí. Pasivita, nepravidelná účasť alebo odlišnosť klienta nie sú dôvodom k odmietnutiu poskytnutia služby. Nízkoprahové programy tak majú veľký potenciál osloviť deti a mladých ľudí, pre ktorých je „prah“ existujúcich inštitucionálnych služieb príliš vysoký. Viac informácii o nízkoprahových programoch nájdete na webstránke www.nizkoprah.sk.

O terénnej sociálnej práci na sídlisku

Dvakrát do týždňa môžu deti a mladí ľudia na Kopčianskej stretnúť dvojicu terénnych sociálnych pracovníkov/čok. Na sídlisku si už na pravidelnú prítomnosť „uliťáckeho“ tímu aj na ponúkané služby zvykli. Pracovníčky a pracovníci strávia dve hodiny vonku na miestach, kde deti a mládež trávia čas a je možné ich zastihnúť za akéhokoľvek počasia. Ich prácou je okrem nadväzovania kontaktu s deťmi a mladými ľuďmi hlavne vytváranie podmienok na zaujímavé trávenie voľného času a priestoru pre poradenské rozhovory. Ich náplňou nie je animovanie voľného času, i keď časť služby strávia požičiavaním voľnočasového materiálu a vymýšľaním, ako by deti mohli zahnať nudu. Často s deťmi a mladými ľuďmi hovoria o tom, čo by si priali a aké sú ich možnosti, aby mohli voľný čas tráviť aktívnejšie a zábavnejšie. Voľnočasový materiál, ktorý má Ulita k dispozícii je veľkým lákadlom – najväčší úspech majú lopty rôznych veľkostí, laná na skákanie, skateboardy a kolobežky.

foto Ulita, o.z.

Počas služby zostáva tiež čas na rozhovory s deťmi a mladými ľuďmi o tom, čo aktuálne „riešia“. Tém je celá škála, najčastejšou je škola a všetko s ňou spojené (neúspechy a úspechy, dochádzka, prestup na inú školu, konflikty s učiteľmi a učiteľkami…). Veľká časť konzultácii sa týka tém spojených s obdobím dospievania, ktoré so sebou prináša prvé skúsenosti s partnerskými vzťahmi, konflikty s autoritami, ale aj túžbu vedieť sa o seba postarať, nájsť si dobrú brigádu a podobne. „Terénny tím“ je vyškolený aj v ďalších témach a poskytuje konzultácie ohľadne riešenia konfliktov, orientácie v sieti pomáhajúcich inštitúcii, základných právnych otázok, užívania drog a bezpečnejšieho sexuálneho správania. Od pracovníkov a pracovníčok sa očakáva, že dokážu poradiť, upokojiť klienta/ku v krízovej situácii a zorientovať mladých ľudí v možnostiach nadväzujúcich služieb.

O pravidlách

Pravidlá sú dôležitým nástrojom, ktorý sa v Komunitnom centre využíva. Nie je ich veľa, ale ich dodržiavanie je striktné. Ich cieľom je, aby bolo fungovanie centra pre deti zrozumiteľné. Aby dieťa vedelo, čo sa stane, keď nevráti požičanú vec a aj aká je odmena, keď sa bude hodinu sústredene učiť.  Deti tak poznajú dôsledky svojho správania a môžu ich ovplyvňovať. Pravidlá deťom poskytujú istotu a platia pre všetkých rovnako. Vždy keď je to možné, napr. na klubových skupinových aktivitách, sa snažia pracovníčky centra do tvorby spoločných pravidiel deti zapojiť. Medzi fungovaním nízkoprahových služieb a „režimových“ zariadení je veľký rozdiel, ale ani „nízkoprahy“ sa bez pravidiel nezaobídu.

O bezpečí

Bezpečne je pre deti a mladých ľudí v kontakte so službami Komunitného centra z troch hlavných dôvodov: majú možnosť nadviazať s pracovníkmi a pracovníčkami vzťah, ktorý je založený na dôvere; vedia že informácie o nich nebudú zneužité a tiež že ak sa voči nim deje niečo nespravodlivé, nebude to prehliadnuté.

Dôveryhodný vzťah môžu posilňovať okrem prijímajúceho nastavenia pracovníkov a pracovníčok aj „dôležité maličkosti“ ako napríklad to, keď sa dieťa môže spoľahnúť, že sa k službe vo vyhradených časoch naozaj dostane. Z hľadiska poskytovateľa služieb je pre Ulitu dôležité, aby sa pracovný tím centra nemenil často a deti tak mali príležitosť nadviazať dlhodobý kontakt. Pracovníkom/čkam, ktorí z programu odchádzajú je zdôraznené, aby si odchod naplánovali tak, že deti majú dostatok času sa s nimi rozlúčiť. Pri nových členoch a členkách tímu je naopak dôležitá dostatočne dlhá „zaúčacia“ fáza, kedy sú v roli pozorovateľov a majú čas si s deťmi vzťah postupne vybudovať.

Narábanie s dôvernými informáciami je dôležitou súčasťou etického kódexu Ulity. Osobné informácie sú zdieľané v pracovnom tíme a bez súhlasu detí sa nedostanú k ďalším osobám alebo inštitúciám. Rovnako citlivo pracovný tím narába s foto- a videodokumentáciou. Pri projektoch, kde výstupom bola výstava fotiek alebo krátke video, bolo dôležité, aby deti a mladí ľudia mohli spolurozhodovať o tom, ako budú použité.

O rozvíjaní zručností

Jednou z metodík využívaných v Ulite je rozvoj životných zručností. Ciele práce s jednotlivými vekovými skupinami sú nastavené tak, aby sa cez rozvoj individuálnych zručností (napr. praktických ako práca s počítačom ale aj poznanie seba a vyjadrenie svojich citov) posúvali ďalej k rozvoju sociálnych a komunikačných zručností (deti sa naučili spolupracovať, prezentovať svoj názor a vypočuť si iných, dať a prijať kritiku, riešiť konflikty).  Rozvoj zručností potom smeruje k tomu, aby ich mladí ľudia vedeli využiť nielen k zlepšeniu kvality vlastného života ale aj v prospech komunity, v ktorej žijú. Príkladmi úspešne realizovaných projektov s mladými ľuďmi na sídlisku Kopčany je napr. zorganizovanie „letného kina“ pre svojich rovesníkov a mladšie deti v lete 2010 alebo „susedskej grilovačky“ v lete 2011. Dôležitým bodom je, že deti a mladí ľudia sami najlepšie poznajú svoju životnú situáciu a často dokážu veľmi presne vyjadriť, čo by sa chceli naučiť alebo zmeniť.

Petra Hraňová

Mgr. Petra Hraňová pracuje už takmer 8 rokov  s deťmi a mládežou na sídlisku Kopčany a je štatutárnou zástupkyňou Ulita, o.z.

Predstavujeme organizáciu Mládež ulice

Krátko z histórie

Mládež ulice formálne vznikla v roku 2000. Prvých 5 rokov bola vedená tímom dobrovoľníkov, ľudí z rôznych oblastí ochotných pomáhať deťom a mladým ľuďom v náročných životných situáciách. Po piatich rokoch do organizácie prichádza „nová krv“, študenti pomáhajúcich profesií. Štýl práce sa začína postupne meniť, spolu s primárnym miestom pôsobenia. Do tohto času to bola najmä Vrakuňa (oblasť nazývaná „Pentagon“).

Na prelome rokov 2004/2005 prichádza rozhodnutie venovať sa výhradne segregovanej lokalite v Petržalke. (Významným argumentom bola skutočnosť, že vo Vrakuni začal pôsobiť Detský fond Slovenskej republiky). Dôraz sa začína klásť aj na systematické a pravidelné aktivity, vymedzovanie profesných i osobných hraníc. Prichádzajú  aj odlišné pohľady na prácu a smerovanie združenia. Rozbieha sa kolotoč projektov, ktoré si kladú za cieľ plniť viaceré kvantitatívne aj kvalitatívne ciele. Práve to znamenalo nevyhnutnosť zavedenia pravidelných služieb v teréne, realizovanie záznamov zo služieb, prvých supervízií, tímových stretnutí a iných aktivít. V tomto čase boli v organizácií zastúpené profesie sociálneho pracovníka a sociálneho pedagóga. Všetky tieto skutočnosti ovplyvnili štýl a metódy práce až do súčasného obdobia.

Začiatky priamej práce s deťmi a mladými v Modrom dome (ďalej aj MD) boli zmesou všetkých možných charakteristík:

  • Bolo to náročné – neraz sme museli ukončiť službu skôr, z dôvodu prekračovania a opätovného hľadania hraníc medzi nami a klientmi.
  • Bolo to nesmierne podnetné – pre obe strany – nás i komunitu.
  • Bolo to chaotické, pretože sme hľadali, skúšali, občas aj pokazili a hlavne tvorili niečo nové.
  • Bolo to smelé, nakoľko sme len tušili, čo nás v tomto špecifickom a náročnom prostredí čaká…

A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Ktovie, možno raz príde čas, kedy sa objaví príbeh nášho vstupu do komunity v nejakej knihe. Každopádne, na teraz myslím postačí konštatovanie – prvé mesiace a roky boli úžasným obdobím a sme radi, že sme si nakoniec našli s klientmi spoločnú cestu…

Prvé roky systematickej práce z pohľadu procesu

Keď sa stretneme s ľuďmi z nášho okolia, často sa pýtajú: “Ako teda vyzeralo, keď ste tam prišli po prvý krát? Ako vás prijali klienti? Ako ste v tíme riešili problémy? Odkiaľ ste mali zdroje?” a mnohé ďalšie. Výborné otázky. Odpovedať na všetky by bolo veľké sústo, dovoľte preto len krátky popis z  procesnej stránky veci.

Pre lepšiu predstavu napíšeme pár slov k samotnej lokalite kde pracujeme. MD sa nachádza v Petržalke, v blízkosti iných obytných domov, zastávok MHD či nákupných centier. Je to dvojpodlažný átriový dom (s nádvorím vo vnútri), s malými jednoizbovými bytmi nižšieho štandardu a vlastným sociálnym zariadením. Vedľa domu je lúka a stredná škola. Náhodný okoloidúci by možno ani nespoznal, že ide o oblasť, ktorá je predsa len vylúčená z občianskeho života, nebyť okien prekrytých doskami , či znečisteným okolím. Svoj názor však určite zmení v okamihu vstupu do tohto priestoru.

Aj my, keď sme prichádzali, uvedomovali sme si, že život v tejto komunite pôjde vlastným tempom. Bolo nám jasné, že sa musíme “oslobodiť” od doterajších skúseností, teoretických vedomostí, či pre nás takmer automatických predstáv o tom, čo je správne a nesprávne. Mať jednoducho čistú myseľ, byť schopní vnímať, počúvať a neustále sa učiť. Takto sme si postupne vytvorili štýl práce v teréne a na ulici, ktorý používame doteraz. Možno si kladiete otázku – prečo sme sa rozhodli robiť našu prácu tak, ako ju robíme – formou  terénneho nízkoprahového programu pre deti a mládež. Odpoveď na ňu sme tvorili a stále tvoríme.

Všeobecne možno nízkoprahové programy (NPDM) charakterizovať ako model práce, ktorý reaguje na aktuálne potreby detí a mladých ľudí. Sú určené najmä pre tie cieľové skupiny, ktoré štandardne nevyhľadávajú inštitucionálne služby (či už voľnočasového alebo sociálneho charakteru). Silnou stránkou tohto prístupu je práve prepojenie voľnočasových a sociálnych služieb do jedného celku. Ba čo viac, prístup vychádza z princípov, ktoré sa v praxi osvedčili a možno na nich dlhodobo stavať.

  
foto Martin Baláž                                                         foto archív Mládež ulice

A čo to znamenalo pre nás? V našich podmienkach by bolo hlúpe a nezodpovedné prehliadať jeden zo základných faktov a to, že komunita v ktorej pracujeme je istým spôsobom sociálne vylúčená. Dôsledkom je odlišný pohľad na spoločnosť, frustrácia, iný štýl komunikácie, vzťahov, inak nastavené hranice… . V začiatkoch sme intuitívne skúšali rôzne spôsoby a metódy práce s deťmi a mladými z tejto lokality. Výlety mimo ubytovňu, stanovačky v prírode, tvorivé a výtvarné aktivity, voľnočasové hry.

Prostredníctvom pozitívnych, negatívnych, ale hlavne adrenalínových zážitkov sme dospeli k záveru: najdôležitejšie je vybudovať si dôveru s dieťaťom a individuálne predpoklady pre spoluprácu. Princípy nízkoprahového programu (uvediem napríklad: maximálnu dostupnosť, flexibilitu a prijímajúci postoj pracovníka, bezpečné prostredie v zmysle fyzickom i psychickom, možnosť participácie i pasivity zo strany klienta, anonymita a bezplatnosť služieb a iné1) nám v mnohom pomohli a inšpirovali nás aj pri príprave a realizácii aktivít.

Prostredníctvom grantových projektov sme niekoľko rokov s deckami priamo v teréne rozvíjali základné sociálne zručnosti – komunikáciu, spoluprácu, zvládanie konfliktov, agresivity a iných emócií. Učili sme ich ako sa dá fajčenie a nuda nahradiť hrou a zmysluplnou zábavou vo voľnom čase. Tento nevyhnutný a pevný základ nám teraz umožňuje budovať s klientmi stále pevnejšie vzťahy. Či už prostredníctvom štrukturovaného doučovania, sociálneho poradenstva a rozhovorov, pobytov na chate, športových turnajov alebo celoročnej etapovej hry plnej súťaží a zábavy. Samozrejme, nie je to bezproblémová idylka. Preto sa v rámci nášho pracovného a dobrovoľníckeho tímu snažíme neustále vzdelávať prostredníctvom seminárov, supervízií, školení s ľuďmi z praxe.

Niekoľko aktualít o terénnej práci v našom podaní

Naši dobrovoľníci charakterizovali prácu v teréne napríklad takto:

„Práca s deťmi v MD je neskutočná. Často Vás prekvapia vecami, ktoré by ste nečakali,  v pozitívnom aj negatívnom. Deti sú tu rovnako vnímavé, akurát nemajú toľko možností na sebarealizáciu. Je to priestor pre spoznávanie seba, svojich limitov.“

„Začiatky boli pre mňa dosť ťažké. Nie je jednoduché sa k niekomu priblížiť a nájsť si cestu do jeho sveta, priblížiť sa človeku, ktorý žije v tak odlišných podmienkach, pochopiť ho.“

Ja by som ešte pridala, že terénna práca v našom prípade znamená čas s deťmi a mladými strávený na ulici pri dome, na chodbách, chodníku alebo na návšteve v byte. Prináša to so sebou radu výhod, ako napríklad  100% dostupnosť pracovníkov pre všetkých klientov, či voľnosť pohybu v priestore. Má to však aj svoje nevýhody: dážď za golierom, kancelária v batohu na chrbte, či doučovanie na chodníku v 0 °C je skutočne o veľkej dávke trpezlivosti.

Hľadali sme preto nejaké riešenia a v roku 2010 sa nám podarilo prenajať si priamo v MD jeden zo spomínaných jednoizbových bytov. Spoločne s mladými sme ho pretvorili na nízkoprahový klub. Takto niektoré aktivity nabrali iný rozmer (napr. doučovanie za stolom) a dokonca sa vytvoril priestor pre nové činnosti (práca na PC a internete, spoločné debaty v relatívnom teple a suchu). No terénna práca pre nás zostáva (a aj naďalej zostane) číslom 1.  Za všetky pozitíva len jeden dôvod: služba v terénne ešte vždy zostáva pre klienta dostupnejšie ako akákoľvek ponuka v nízkoprahovom klube.

Viac informácií o našich aktivitách, či možnosti dobrovoľníctva v teréne nájdete na webovej stránke organizácie: www.mulice.sk  alebo na facebooku.

Iveta Figurová a Peter Kulifaj

Poznámky

1 Viac o charakteristike a princípoch NPDM nájdete na www.nizkoprah.sk.

Asociácia nízkoprahových programov pre deti a mládež

Spolupráca, vzájomná výmena informácií, podpora rozvoja a šírenie myšlienok nízkoprahovosti. Takto v stručnosti je možné zhrnúť hlavné poslanie Asociácie nízkoprahových programov pre deti a mládež (Asociácia NPDM).

Ako to vzniklo?

Vzniku Asociácie NPDM (august 2008) a samotnému rozšíreniu nízkoprahových programov predchádzalo niekoľko dôležitých udalostí. Oficiálna história sa začína písať v roku 1997, kedy evidujeme vôbec prvý nízkoprahový program – klub Kaspian. K princípom sa postupne prihlási niekoľko ďalších stacionárnych aj terénnych programov. Masívnejší nárast nových programov nastáva o šesť rokov neskôr, teda v čase, keď Nadácia Intenda vyhlásila grantové kolá Ďalej znižujeme prahy.  Zároveň si v roku 2005 prevzali certifikáty prví úspešní absolventi dlhodobého vzdelávacieho tréningu v tejto oblasti. O rok neskôr sa k nim pridali ďalší vyškolení pracovníci. Aj tieto okolnosti podnietili vznik pracovnej skupiny, ktorá sa neskôr bude intenzívne venovať spracovaniu strategických dokumentov nevyhnutných pre ďalší inštitucionálny rozvoj celej oblasti.

V rámci konferencie Nízkoprahové programy na Slovensku vo februári roku 2007 v Bratislave sa hľadali odpovede na nové výzvy. Účastníci zhodnotili význam a jedinečnosť nízkoprahových programov v sieti ostatných aktivít pre deti a mládež. Prijali závery a odporúčania nevyhnutné pre ich ďalší rozvoj. Okrem iného sa zhodli na dôležitosti medzi-sektorových partnerstiev, potreby vytvorenia funkčných štandardov a založenie asociácie, ktorá by zastupovala záujmy nízkoprahových programov na samosprávnej a štátnej úrovni. Do popredia sa dostala myšlienka odbornej platformy, ktorá by dokázala zastupovať záujmy organizácií pracujúcich na nízkoprahových princípoch s deťmi a mládežou.

V tomto období sa intenzívnejšie objavujú impulzy, ktoré hovoria o záujme organizácií spolupracovať. Riadiaci pracovníci organizácií si postupne uvedomujú, že vzájomná spolupráca je nevyhnutná preto, aby organizácie neprežívali len v akýchsi „núdzových režimoch“, ale mali perspektívu stabilnej budúcnosti.

Iniciatívy sa chopila bratislavská pracovná skupina (zastúpená organizáciami KASPIAN, Ulita, Detský fond Slovenskej republiky a Mládež ulice), ktorá aj na základe uvedených podnetov pripravila návrh stanov a základný rámec pre fungovanie Asociácie nízkoprahových programov pre deti a mládež. Samotná myšlienka bola v mysliach pracovníkov viac rokov pred jej samotným založením. Veď organizácie pripravovali spoločné športové turnaje pre svojich klientov, vytvárali pracovné dokumenty, vymienili si informácie. Obavy spôsobovali, že Asociácia nevznikla už skôr. Napokon sa pristúpilo ku konkrétnym krokom a jej oficiálny vznik sa datuje od 14. augusta 2008. Ako je uvedené už v úvode, úlohou Asociácie NPDM sa stalo zastupovať spoločné záujmy jej členov a podieľať sa na rozvoji práce s mládežou – či už priamo alebo prostredníctvom inštitucionálneho rozvoja jednotlivých organizácií a sektora.

Hlavným zámerom Asociácie NPDM v prvom roku jej existencie bolo poznávanie organizácii, vytváranie dôvery medzi Asociáciou, členskými organizáciami a partnermi. Vstupom do tohto procesu bola tzv. NPDM tour, ktorá sa uskutočnila v roku 2009.  Vtedajší členovia predsedníctva navštívili mnohé organizácie, budúce členské organizácie z rôznych kútov Slovenska. Zámerom bolo vytvoriť si lepší obraz o situácii jednotlivých programov, vytvorenie vzťahov a lepšie pochopenie východiskovej situácie tej – ktorej organizácie. Výsledkom bola identifikácia základných potrieb, ktoré sa postupne aplikujú do priorít Asociácie NPDM.

Pri hodnotení situácie sme si uvedomili, že jednotlivé organizácie pôsobia vo veľmi rôznorodom prostredí, od veľkých miest až po programy v menších obciach. Viaceré z nich sa zameriavajú na vymedzenú skupinu detí žijúcich na sídlisku („deti s kľúčom na krku“), cez nízkoprahové kluby s prvkami komunitného centra, až po programy realizujúce sa vo výlučných komunitách, resp. pracujúcich s rómskou mládežou.  Rozdiely badať aj v jednotlivých regiónoch Slovenska, v miere zapojenia dobrovoľníkov ako hlavnej „pracovnej sily“ a tiež v rozpočtoch jednotlivých organizácií. Na jednom z pracovných seminárov k problematike jeden z účastníkov zdôraznil, že vekový, sociálny a ekonomický rozsah klientov jednotlivých organizácií je natoľko odlišný, že tvorba metodiky bude skutočne náročná. Súhlasím a dodávam, že na Slovensku je skutočne priestor a zároveň potreba nových typov služieb, ktoré by sa zamerali na konkrétne vymedzené cieľové skupiny.

Minimálne štandardy

Stále diskutovanou (a doposiaľ neuzatvorenou) otázkou ostáva samotná „nálepka“ nízkoprahového programu. Ukázalo sa totiž, že viaceré organizácie začali používať tento pojem ako „módny trend“ – či už z nesprávnej predstavy o bezbrehosti tohto modelu alebo so záujmu o získanie finančných prostriedkov na svoje aktivity. Táto oblasť sa tak stala jednou z prvých tém členských organizácií. Výsledkom bolo vytvorenie tzv. minimálneho štandardu. Zámerom tohto dokumentu je podporiť organizácie skutočne realizujúce nízkoprahové programy v smerovaní ku kvalite. Minimálny štandard je menšou verziou štandardov nízkoprahových programov, ktoré by sa v budúcnosti mali stať garanciou vysokej úrovne kvality. Dôležité je zdôrazniť, že minimálny štandard určuje kritéria nevyhnutné na to, aby mohla organizácia o sebe prehlásiť, že realizuje nízkoprahový program pre deti a mládež. Obsahuje preto vymedzenie základných princípov a výber základných kritérií nízkoprahovosti.

Na ilustráciu niektoré zo základných kritérií:

  • Klienti majú možnosť voľného príchodu a odchodu do klubu. Počas otváracích hodín nebráni klientom v príchode a odchode napríklad guľa na dverách, vrátnica, zvonček a pod. V teréne klienti môžu voľne prichádzať alebo odchádzať počas trvania služby terénneho pracovníka.
  • Poskytnutie žiadnej z obligatórnych (základných) služieb nie je klientovi odmietnuté na základe jeho neúčasti na niektorej z predchádzajúcich alebo iných aktivít.
  • Využívanie štandardných služieb je možné bez uvedenia mena a priezviska či iných identifikačných údajov.

Aktuálne aktivity a perspektíva do budúcnosti

V súčasnosti sa Asociácia NPDM zameriava na poskytovanie informačného servisu, ponúka možnosť konzultácií v oblasti metodickej či inštitucionálne. Do budúcnosti zvažujeme ponúknuť aj iné služby, ako napríklad supervízie alebo sprostredkovanie komunikácie so samosprávami. Zároveň by sme radi podporili vznik regionálnych pracovných skupín, ktoré dokážu najlepšie posúdiť potreby organizácií v kraji. Práve regionálne pracovné skupiny by mali zaručiť to, že rozvoj NPDM bude zabezpečený v rámci celého Slovenska. Zároveň vychádzame z toho, že samotné organizácie dokážu najlepšie posúdiť miestne potreby a koordinovať svoje aktivity.

Hlavným informačným kanálom je webová stránka www.nizkoprah.sk. Vznikla s cieľom šírenia know-how, vytvorenia priestoru na prezentovanie organizácií a výmenu informácií, dostupnosti metodických materiálov a informovaní o aktuálnych udalostiach.

Inou, skôr budúcou ponukou je vzdelávanie. Vzdelávanie je opakujúca sa požiadavka samotných pracovníkov. Jedna časť pracovníkov „volá“ po nadstavbe pôvodných vzdelávacích blokov, ktoré sa realizovali v predchádzajúcich rokoch, druhá časť sa stále zaujímajú aj o základné témy (práca s pravidlami, aplikácia princípov…). Bolo by vhodné zrealizovať samostatné vzdelávanie základnej a vyššej úrovne Rozhodnutie, ako by mohli jednotlivé vzdelávacie bloky vyzerať,  kto by bol cieľovou skupinou, je na spoločnej úvahe členských organizácií Asociácie.

Do ďalších dlhodobejších plánov patria aj mnohé iné aktivity. Či už ide o fundraising, ktorého prostriedky by boli priamo určené pre členské organizácie, prípravu odborných konferencií alebo mediálnu kampaň približujúcu nízkoprahové programy širokej verejnosti. Veľkú výzvu tvorí aj podpora vzniku nových programov a tiež systém hodnotenia kvality poskytovaných služieb, ktorý funguje v zahraničí.

Asociácia NPDM má aktuálne 14 členských organizácií. Členom sa môže stať každá organizácia, ktorá realizuje alebo má v pláne poskytovať svoje služby v nízkoprahovom klube alebo nízkoprahovom terénnom programe. Podľa splnenia vopred stanovených kritérií je možné pôsobiť v pozícii aktívneho či pasívneho člena. Aktívny člen má právo delegovať svojho zástupcu do orgánov a podieľať sa na hlasovaniach a využívať všetky východy plynúce z aktívneho členstva. Pasívny člen deleguje svojho zástupcu, no ten nemá hlasovacie právo. Organizácia v pozícií pasívneho člena sa buď rozhoduje pre aktívne členstvo alebo jej postačuje rozsah služieb, ktorý Asociácia ponúka všetkým členom.

Peter Kulifaj

Mgr. Peter Kulifaj vyštudoval sociálnu prácu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Pôsobí ako predseda a terénny sociálny pracovník v občianskom združení Mládež ulice. Zároveň poskytuje služby ako tréner a konzultant v spoločnosti P-PROGRESS, s.r.o.

Nízkoprahové kluby pre deti a mládež

Termín nízkoprahový znamená maximálne prístupný a zahŕňa snahu prevádzkovateľov služby odstrániť akékoľvek technické, psychologické a sociálne bariéry, ktoré by bránili cieľovej skupine vstúpiť do priestorov zariadenia či využiť ponuku poskytovaných služieb (Zimmermannová, 2002). Technické prekážky sa odstraňujú tým, že sa priestory klubu umiestnia v lokalite kde sa pohybujú mladí ľudia, pre ktorých chceme zariadenie otvoriť, teda v ich prirodzenom prostredí. Či už je to sídlisko, mestská štvrť, osada, vylúčená komunita – určujúce je, že sa v nej nachádza naša cieľová skupina.

Čo je nízkoprah

Nízkoprahové zariadenia poskytujú otvorený a bezpečný priestor na trávenie voľného času pre deti a mladých ľudí, ktorí sa nachádzajú v ťažkej životnej situácii, alebo sa jednoducho líšia od väčšiny svojich rovesníkov. V kluboch je zohľadňovaná výnimočnosť mladých, ktorí často nenavštevujú žiadne krúžky, nie sú súčasťou štruktúrovaných aktivít. Poskytujú im zaujímavé voľnočasové aktivity v bezpečnom prostredí (od biliardu, cez keramickú dielňu, až po lezeckú stenu) ako aj kvalifikovanú podporu v záťažových životných situáciách.

„Základnou činnosťou nízkoprahových centier je ponuka neformálnych voľnočasových programov spojených so špecifickými sociálnymi službami, ktoré sú modifikované v závislosti na charaktere lokality, miestnych podmienkach, záujmoch a potrebách cieľovej skupiny.“ (Bednářová In Matoušek, 2003, s.177). Nízkoprah je pre klienta ľahko dostupný, nekladie na neho vysoké nároky, či už finančné, psychologické, časové, fyzické, alebo technické. Jeho cieľom je vytvárať podmienky na nadviazanie kontaktu pre konkrétnu prácu s jednotlivcami a sociálnymi skupinami, ktorí sa vyhýbajú štandardnej inštitucionálnej pomoci, alebo ju aktívne nevyhľadávajú a u ktorých je dôvodný predpoklad nutnosti a účelnosti takejto pomoci. (A. Herzog. P. Klíma, Éthum, 2003).

Je to služba určená deťom a mládeži, ktorí sa ocitli v obtiažnej životnej situácii, alebo sú ohrození a ktorí nevyhľadávajú štandardné formy pomoci a starostlivosti. Táto služba obsahuje nadviazanie kontaktu, poskytovanie informácií, odbornú pomoc, podporu a vytváranie podmienok pre sociálne začlenenie a pozitívnu zmenu v spôsobe života. Ide o stacionárnu formu sociálnej služby nízkoprahového charakteru. Nízkoprahový klub je práca s klientom v konkrétne vymedzenom priestore zariadenia, ktoré sa nachádza v lokalite, kde cieľová skupina žije, resp. trávi voľný čas.

Cieľová skupina nízkoprahových programov

Mladí ľudia navštevujúci nízkoprah bývajú rôznorodí, preto je dôležité rozhodnúť sa, pre koho bude klub primárne určený. Možností je viacero. Preto sa na začiatok odporúča dobre si zmapovať cieľovú skupinu, všetky jej charakteristiky, správanie, spôsoby trávenia voľného času, záujmy. Rovnako dôležité je preskúmať, či by bola daná služba potrebná, vhodná, efektívna pre mladých ľudí s ktorými chceme pracovať, či by o ňu vôbec mali záujem a v akej forme.

Cieľovou skupinou nízkoprahových zariadení sú najmä:

  • Deti a mladí ľudia nachádzajúci sa v ťažkej životnej situácii: Tí, ktorí prežívajú nepriaznivé sociálne situácie, žijú v obmedzujúcich podmienkach.
  • Mládež majúca vyhranený životný štýl. Príslušníci rôznych subkultúr, hnutí alebo etník, ktorých životný štýl a spôsob trávenia voľného času nie je akceptovaný spoločnosťou.
  • Neorganizované deti a mládež. Tí, ktorí sa nemôžu alebo nechcú zapojiť do štandardných voľnočasových aktivít, vyhýbajú sa štandardným formám inštitucionalizovanej pomoci, dávajúci prednosť pasívnemu tráveniu času a tráveniu voľného času mimo domova.

Na základe vymedzenia Klenovského (2006, s. 38) možno ohrozenou mládežou nazvať jednotlivcov a skupiny vykazujúce isté rizikové prvky v správaní alebo sociálnom prostredí, ktoré môžu viesť k sociálnym patológiám a negatívnym sociálnym a psychologickým dôsledkom.

V nízkoprahových zariadeniach sa mladí ľudia navštevujúci klub nazývajú tiež klienti. Je to termín používaný v sociálnej práci a psychológii, ktorý naznačuje, že niekto využil naše služby, služby zaradenia, v tomto prípade nízkoprahové služby.

Základné princípy nízkoprahovosti

„Nízkoprahové zariadenie vytvára prostredie, ktoré je svojím charakterom a umiestnením blízke prirodzenému prostrediu klienta. Nízkoprahovosť je záležitosťou skutočnej a reálnej dostupnosti. Každý program každé centrum musí vo svojej lokalite, komunite, vo svojej sociálnej realite vedieť, čo určuje jej skutočnú dostupnosť.“ (J. Slaníček, Éthum č. 32/2003, s. 16). Pri tomto type služby je nevyhnutná úvodná aktivita klientov – vyhľadanie priestoru klubu. Následne je rovnako prijateľná aktivita aj pasivita klientov pri využívaní jeho služieb. Zariadenie ponúka klientom poradenstvo, rôzne zmysluplné aktivity, vytvára bezpečný priestor a tým je akýmsi azylom. Chráni klienta pred negatívnymi vplyvmi ulice a zároveň chráni ulicu pred klientom.

Nízkoprahovosť znamená maximálnu možnú dostupnosť služby pre tých, ktorí ju potrebujú a majú na ňu nárok. Medzi základné princípy, ktoré sa s pojmom nízkoprahovosti najčastejšie spájajú patria:

  • Nízkoprahové naladenie pracovníkov – pracovníci by mali byť v prvom rade maximálne dostupní tým, že klientov neodsudzujú, prijímajú ich a nemajú príliš veľké očakávania, ktoré klienti objektívne nedokážu plniť. Sprostredkovávajú ponuku služieb zariadenia a zároveň napĺňajú najčastejšiu potrebu klientov – potrebu byť spolu. To, že pracovníci sú orientovaní na klienta, považujeme za dôležitejšie, ako perfektne materiálne a technicky vybavený priestor zariadenia s prepracovaným programom.
  • Voľný vstup a pobyt v zariadení – klienti môžu prichádzať a odchádzať v rámci otváracej doby zariadenia podľa svojho uváženia.
  • Bezpečie – zariadenie by vo svojich priestoroch malo vytvárať podmienky bezpečia a ochrany klientov, personálu aj zariadenia. Zámerom nízkoprahového zariadenia je ponúknuť pokojné a bezpečné miesto ako prostriedok na vytvorenie kontaktu s klientom. Garanciou ochrany a bezpečia by mali byť aj funkčné pravidlá, interné smernice, upravujúce postup pracovníkov v krízových situáciách, a napokon odborne vyškolený personál.
  • Pasivita je prípustná – klient, ktorý navštevuje nízkoprahové zariadenie nie je nútený k žiadnej činnosti alebo aktívnej účasti v programe. Je iba pozývaný. Ak sa z nejakých dôvodov odmieta zúčastniť organizovanej aktivity, môže využiť inú ponuku, alebo dostupný materiál či vybavenie, alebo sa môže rozprávať s ostatnými klientmi, či pracovníkmi zariadenia. V konečnom dôsledku však môže byť pasívny, a nemusí sa ničoho zúčastňovať, ani využívať vybavenie.
  • Pravidelná dochádzka nie je podmienkou – pravidelná dochádzka do zariadenia nie je podmienkou využívania služieb zariadenia. Podobne ani členstvo, či iná forma registrácie.
  • Pravidlá – nevyhnutným predpokladom toho, aby sa problémovým situáciám predchádzalo, alebo keď k nim dôjde, aby sa riešili, je funkčný systém pravidiel a sankcií, s ktorým sú klienti aj personál dobre oboznámení.
  • Poplatky a služby – vstup do zariadenia a využívanie štandardnej ponuky zariadenia nie je podmienené finančnou spoluúčasťou klienta. Mnohé nízkoprahové zariadenia majú vypracovaný jednoduchý systém, ako umožniť klientovi využiť ponuku či program, aj keď nemá finančné prostriedky, alebo ich nechce použiť.
  • Zaručená anonymita – klient má možnosť zostať v anonymite. Akákoľvek dokumentácia obsahujúca osobné údaje klienta musí byť vedená s klientovým súhlasom a má právo do nej nahliadnuť. Zariadenie by malo získavať a evidovať len tie údaje, ktoré sú nevyhnutné na poskytovanie odborných a kvalitných služieb. Pri využívaní štandardných služieb sa nevedie evidencia, ktorá obsahuje osobné údaje užívateľa služieb. Aby klient mohol navštevovať nízkoprahové zariadenie a zúčastňovať sa štandardného programu, nemusí o sebe poskytnúť žiadne formálne informácie.
  • Participácia klientov – je významným prvkom v nízkoprahovosti. Pomáha motivovať klientov na aktívne využívanie voľného času a učí ich prevziať zodpovednosť za svoje správanie. Klienti by mali mať možnosť podieľať sa na vytváraní programu, úprave interiéru a vybavení klubu, ak je to v technických, finančných, priestorových a časových možnostiach zariadenia a jeho pracovníkov, a v súlade s právnymi normami, internými smernicami a pravidlami klubu. (Šandor, 2005).

Ciele nízkoprahových programov pre deti a mládež

Ciele nízkoprahových programov pre deti a mládež by sme mohli zjednodušene zhrnúť do štyroch základných bodov:

  • primárna prevencia sociálno-patologických javov u detí a mládeže,
  • bezpečná alternatíva ulice,
  • voľno-časové aktivity ako prostriedok k poskytovaniu sociálnych služieb,
  • primárna prevencia závislostí (látkové/nelátkové).

Iní autori definujú ciele nízkoprahových programov pre deti a mládež nasledovne: „Cieľom nízkoprahových programov je minimalizovať možné riziká súvisiace so spôsobom života detí a mladých ľudí, umožniť im lepšie sa orientovať v ich sociálnom prostredí a vytvárať podmienky, aby v prípade záujmu mohli riešiť svoju nepriaznivú životnú situáciu.“ (Šándor, 2005. s.13). Bartoňová uvádza nasledovnú definíciu cieľov: „Našim cieľom by malo byť sprevádzať ich, ponúkať alternatívne možnosti riešenia životných situácii, rozširovať socializačné príležitosti a vytvárať primerané podmienky na ich zdravý a nekonfliktný rast. Dajme klientovi šancu poznať alternatívne možnosti využívania voľného času, iné hodnoty, spôsoby komunikácie a riešenia konfliktov, dajme mu slobodu rozhodnúť sa, či ich prijme, alebo nie. Účelom NPDM nie je primárne riešiť a odstraňovať problémy, ktoré klienti spôsobujú, ale pomáhať im riešiť problémy, ktoré majú. “ (Bartoňová, 2005, s. 35)

Cieľom nízkoprahov je teda zabezpečiť deťom a mládeži:

  • podporu na zvládnutie obtiažnych životných udalostí,
  • zníženie sociálnych rizík vyplývajúcich z konfliktných spoločenských situácií, spôsobu života a rizikového správania,
  • zvýšenie životných schopností a zručností,
  • podporu sociálneho začlenenia do skupiny rovesníkov, do spoločnosti, vrátane zapojenia sa do diania miestnej komunity,
  • lepšie sa orientovať v ich sociálnom prostredí,
  • potrebnú psychickú, fyzickú právnu a sociálnu ochranu počas pobytu v zariadení,
  • podmienky pre realizáciu osobných aktivít.

Štandardy nízkoprahových zariadení

Nízkoprahové zariadenia pre deti a mládež zaisťujú ponuku služieb, ktorú tvoria obligatórne poskytované služby a fakultatívne realizované služby. Obligatórne (povinne) poskytované služby musia realizovať aspoň v minimálnom rozsahu, ktorý je daný štandardmi NPDM, na ktorých sa dohodla Asociácia nízkoprahových programov pre deti a mládež na Slovensku (inšpiráciou boli české kluby). Ponuka fakultatívne (doplnkovo) realizovaných služieb závisí na individuálnych možnostiach nízkoprahového zariadenia a ich voľba sa odvíja podľa potrieb cieľovej skupiny.

NPDM poskytuje  tieto základné služby:

  1. spolubytie a prijatie v bezpečnom priestore,
  2. voľno-časové aktivity,
  3. služby sociálnej pomoci (sociálne služby),
  4. aktivity a činnosti zamerané na vzdelávanie a prevenciu.

V zmysle štandardov medzi aktivity sociálnych služieb zaraďujeme:

a) kontaktnú prácu,
b) situačnú intervenciu,
c) základné poradenstvo,
d) poskytovanie informácií a sprostredkovanie kontaktu s nadväzujúcimi službami.

Štandardy určujú aké služby by sa mali poskytovať, ak má byť zariadenie skutočne nízkoprahové. Je to akési minimum, ktoré zaisťuje istú úroveň kvality nízkoprahových klubov. Celé znenie štandardov sa nachádza na internetovej stránke www.nizkoprah.sk.

Personálne a priestorové zabezpečenie

Nájsť a zabezpečiť vhodné priestory na prevádzku je často primárnou a náročnou úlohou vznikajúceho nízkoprahového zariadenia. K materiálno-technickému zázemiu tohto typu  zariadenia by mali patriť:

  • klientská miestnosť – určená na bežné aktivity klientov s minimálnou kapacitou 10 osôb;
  • kontaktná/poradenská miestnosť – určená na individuálne rozhovory pri zachovaní súkromia s minimálnou kapacitou 3 osôb;
  • miesto pre štruktúrovanú činnosť (napr. dielňa). Štruktúrovaná činnosť môže byť oddelená priestorovo alebo časovo.

Kvalita a odbornosť pracovníkov je dôležitejšia ako samotné materiálne zabezpečenie zariadenia, preto by sa jej mala venovať aj patričná pozornosť. Každý pracovník je na novom pracovisku zaškolený pre svoju prácu, je stanovená skúšobná doba a sprievodca, ktorý je mu po celú dobu k dispozícii. Pracovníci pravidelne kontaktujú deti a mládež. Časom sa ich vzťah stáva dôvernejším. Na báze takéhoto vzťahu je možné skupine alebo jednotlivcom ponúknuť iné, spoločensky lepšie vnímané akceptovateľnejšie aktivity, alebo konkrétne zameranú pomoc.(Bednářová, Z.,Pelech, L., 2000).

Je dôležité, aby sa pracovníci neustále vzdelávali a zvyšovali si svoju pracovnú kvalifikáciu. Organizácie by mali vytvárať podmienky na to, aby sa pracovník mohol zúčastňovať pravidelných vzdelávacích aktivít a zabezpečiť odbornú supervíziu, ktorá je nevyhnutnou súčasťou práce s klientom.

Martina Mesiarkinová

Mgr. Martina Mesiarkinová – počas štúdia na sociálnej práce na UKF v Nitre pracovala v Združení STORM ako terénna sociálna pracovníčka s užívateľmi drog a neskôr ako kontaktná pracovníčka s deťmi a mládežou v Nízkoprahovom klube pre deti a mládež CIRKUS. Momentálne je vo finálnej fáze arteterapeutického kurzu v Čechách.

Literatúra

BARTOŇOVÁ M. – ŠANDOR J. a kol.: Nízkoprahové programy pre deti a mládež, Bratislava: Nadácia mládeže Slovenska, 2005. ISBN: 80-969348-0-5.

BEDNÁŘOVÁ, Z., PELECH, L. : Sociální práce na ulici. Brno: Doplněk, 2000.

HERZOG, Aleš. 2003. Standardy nízkoprahových zařízení pro děti a mládež. In: Éthum. Praha 2003, č. 39, s.13–19.

HRAŇOVÁ, P. 2004. Nízkoprahové zariadenie pre deti a mládež. Školiteľka: PhDr. Jana Štúrová, PhD. Bratislava: Filozofická fakulta UK, 2004. 70 s. Diplomová práca.

KLENOVSKÝ, L. 2006. Terénna sociálna práca. 1. vyd. Bratislava: OZ Sociálna práca. 97 s. ISBN 80-89185-18-5.

KULIFAJ, P. 2008. Metodika nízkoprahových programov pre deti a mládež. Školiteľ: PaedDr. Libor Klenovský. Bratislava: Pedagogická fakulta UK, 2008. 68 s. Bakalárska práca.

MATOUŠEK, Oldřich at al. 2003. Metody a řízení sociální práce. Praha : Portál, 2003. 384 s.ISBN 80-7178-548-2.

ROSENBAUM, Marsha: Bezpečnosť na prvom mieste: Prístup k teenagerom a drogám postavený na reálnych základoch a náuka o drogách. Bratislava : Nadácia otvorenej spoločnosti, 2002. 32 s. ISBN 80-968359-7-1.

ŠANDOR, J. 2005. Nízkoprahové programy pre deti a mládež. In Nizkoprahove programy pre deti a mladež – uvod do problematiky. Bratislava : Nadácia mládeže Slovenska. ISBN 80-969348-0-5, s. 13-19.

ZIMMERMANNOVÁ, M. 2002. Terenní sociální práce s neorganizovanou mládeží – streetwork na sídlišti Barrandov, Školiteľka: PhDr. J. Koláčková, Praha: Filozofická fakulta Univerzity Karlovy, 2002, Postupová práca.

www.nizkoprah.sk

www.streetwork.cz

Streetwork s neorganizovanou mládežou

Na Slovensku nie sú deti ulice samozrejmosťou. Občas sa vyskytne v médiách informácia, že matka či otec, prípadne rodina, žila na ulici, no viac-menej je to zriedkavé. Častejšie sa stretávame s neorganizovanou mládežou. Sme presvedčené, že neorganizovaná mládež taktiež nevytvára homogénnu skupinu. Môže sa v nej vyskytovať množstvo subkultúr, meniace sa napr. v závislosti od veku detí či komunity, v ktorej žijú a i.

Neorganizová mládež

Stotožňujeme sa s názorom Levickej [5, 282], ktorá konštatuje, že deti a mládež netvoria rovnorodú skupinu. Vymedzenie tejto skupiny a práca s ňou nie je určená len vekom, rovnako dôležité je vedieť i to, či deti a mládež žijú na ulici (tzv. deti ulice) alebo tu trávia svoj voľný čas, no majú domov a tomu prispôsobovať jednotlivé intervencie.

Pre mladých ľudí, ktorí majú domov, ale voľný čas trávia na ulici je možné používať pojem neorganizovaná mládež. Kaplánek [5, 1], ale i Svoboda [6, 49] sa zhodujú v názore, že termín neorganizovaná mládež  nesie v sebe označenie niečoho negatívneho.

Kaplánek [5, 1] poukazuje na to, že používanie tohto pojmu môže vytvárať jednostrannú predstavu, že mládež, ktorá nie je organizovaná nie je „normálna“, Svoboda [6, 49] hovorí o negatívnej spoločenskej nálepke a o sociálnom vylúčení.

Podľa nášho názoru je nutné poukázať i na to, že za časť vyskytujúcich sa problémov zodpovedajú práve deti a mládež na ulici. Ale treba taktiež podotknúť, že nielen deti a mládež páchajú trestnú činnosť, ale taktiež aj na nich môže byť páchaná. Napríklad – deti môžu byť zneužívané na detské žobranie a pod. Neorganizovaná mládež spolu s deťmi a mládežou v náročných životných situáciách a s vyhroteným životným štýlom patrí medzi cieľové skupiny nízkoprahových programov často prostredníctvom terénnej formy pomoci.

Na Slovensku sú nízkoprahové programy ešte pre mnohých stále niečím neznámym. No v období posledných dvoch rokov vnímame vzrastajúci počet nízkoprahových programov, ktorý si vysvetľujeme aj prijatím Zákona o sociálnych službách v roku 2008, v ktorom nachádzame ukotvené „nízkoprahové denné centrum“ a „nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu“. Snáď najznámejšie sú najmä nízkoprahové programy pre deti a mládež (NPDM). Ich oficiálny vznik sa datuje od roku 2003 [1, 400].

Je známe, že služby nízkoprahových programov sú spojivom medzi ulicou a inštitúciou a orientujú sa na štyri oblasti služieb. Ide o:

  1. vytvorenie priestoru,
  2. voľnočasové aktivity,
  3. sociálne služby,
  4. aktivity a činnosti zamerané na prevenciu [5, 286].

Nízkoprahovo organizované služby zahŕňajú celú škálu metód, prístupov a stratégií.

Najviac známe sú vo forme terénnej práce a kontaktných centier. [4, 16]. Nevyhnutnou podmienkou práce s neorganizovanou mládežou je tzv. mnohovrstevný kontakt, ktorý pomáha vytvoriť skutočný obraz o živote mladých ľudí a zintenzívňuje kontakt s reálnym prostredím, so sociálnymi situáciami, so životným spôsobom mladých, s prežívanými problémami a so skutočnými možnosťami, ktoré daní mladí majú vo svojej blízkej lokalite [4, 19].

Pracovníci sprevádzajú deti a mládež v období dospievania, a svoje služby prispôsobujú aktuálnej situácii klientov. Rovnako potrebné je rozvíjať kritické myslenie a vytvárať podmienky k vybudovaniu vnútornej identity, ktorá bude predpokladom k zvládaniu nárokov vo svete. Nevyhnutný je profesionálny pracovný vzťah, práca so skupinovou dynamikou či vytvorenie možnosti dať mladým ľudom sociálny priestor k nadviazaniu vzťahu so spoločnosťou [6, 58-63].

Terénna sociálna práca s deťmi a mládežou

Na základe vybraného modelu práce s neorganizovanou mládežou popisujeme jednotlivé formy a metódy sociálnych služieb, ktoré sa môžu cieľovej skupine poskytovať. Čitateľovi by sme chceli priblížiť projekt Nízkoprahový klub pre deti a mládež CIRKUS Združenia STORM a to konkrétne terénnu sociálnu prácu ako dôležitú súčasť práce s neorganizovanými skupinami detí a mládeže., Vychádzame z interných dokumentov tohto združenia [2].

Medzi hlavné ciele práce patrí:

  • vykonávať kontaktnú sociálnu prácu s deťmi a mládežou,
  • poskytnúť deťom a mladým ľuďom bezpečný, akceptujúci a podporný priestor, ktorý im pomôže nadviazať plnohodnotné vzťahy,
  • rozvíjať sociálne a životné zručnosti a zároveň podnecovať tvorivosť a fantáziu detí a mládeže,
  • umožniť mladým ľuďom vyjadriť a realizovať svoje potreby,
  • preventívne pôsobiť na deti a mládež,
  • zabraňovať a obmedzovať sociálno-patologické javy páchané cieľovou skupinou alebo na nej,
  • dopomôcť k bezpečnosti v meste (vyplniť voľný čas detí, mládeže a tým predchádzať pouličnému vandalizmu, agresivite a nude),
  • poskytovať informácie, sprevádzanie a pomocou kontaktnej práce, krízovej intervencie a sociálneho poradenstva,
  • pomáhať mládeži riešiť krízové situácie,
  • zapájať rodinných príslušníkov a komunitu do programu.

Práca si vyžaduje uplatňovanie princípov nízkoprahovosti a v súvislosti s filozofiou sú aj nastavané ciele. Za to najdôležitejšie považujeme práve poskytovanie kontaktnej sociálnej práce a následne vytváranie bezpečného priestoru pre túto cieľovú skupinu. Dôvodom je najmä izolácia a odmietanie kontaktov s formálnymi inštitúciami zo strany neorganizovanej mládeže a prehlbovanie nepochopenia a rozdielov medzi nimi. Nenásilnou kontaktnou prácou sa môžu tieto bariéry znižovať. Za ďalší dôležitý moment práce s neorganizovanou mládežou pokladáme aj náväznosť následných služieb po nakontaktovaní klienta.

Úvodné a hravé voľnočasové činnosti, ktoré slúžia ako prostriedok k získaniu dôvery klienta, sa využívajú pri rozvoji osobnostných vlastností klientov, ale aj manuálnych zručností a schopností a v neposlednom rade sú nápomocné pri budovaní priateľskej a bezpečnej atmosféry.

Silnou stránkou voľnočasových služieb je najmä motivačný efekt, ktorý púta a podnecuje cieľovú skupinu vyhľadávať kontakt s pracovníkmi ako s prostredníkmi pre dosiahnutie aktivity. V tomto svetle je podľa nášho názoru potrebné upozorniť na riziko skĺznutia len do voľnočasových foriem práce s neorganizovanou mládežou.

Medzi ďalšie sociálne služby, ktoré terénna sociálna práca s deťmi a mládežou poskytuje sú: situačná a krízová intervencia, základné a špecializované poradenstvo, distribúcia, skupinová práca, práca s rodinou, komunitná sociálna práca.

Situačná intervencia je obsiahnutá v zásahu pracovníka s neorganizovanou mládežou do interakcií, ktoré nastávajú medzi jeho klientmi, prinášajú podnety, zrkadlia situáciu a používajú ďalšie techniky, ktoré vytvárajú či zvýrazňujú výchovný efekt situácie.

Pomoc v kríze (krízová intervencia) a pomoc pri riešení vzniknutej situácie je diagnosticko-poradenský prístup prispievajúci k zvládnutiu psychickej krízy. Krízová intervencia má najmä podobu rozhovoru. Cieľom intervencie je zvládnutie problémov. Pracovník poskytujúci krízovú intervenciu sa sústredí na  poskytnutie podpory a bezpečia, umožnenie komunikácie, podporu uvoľnenia emócií a pod.

Sociálne poradenstvo slúži na odstránenie, prípadne aspoň zmiernenie negatívnych návykov alebo spôsobov správania detí a mládeže a ich začlenenia do spoločenského rámca, rodiny, pracovného kolektívu, komunity. Ide o riešenia aktuálnych problémov a zvyšovanie kompetencií  tieto problémy riešiť. Poradenstvo sa najviac zameriava na záležitosti vzťahov, rodiny, sexu, návykových látok, školy, voľného času a pod.

V rámci preventívnych aktivít a skupinových aktivít s neorganizovanou mládežou môžeme hovoriť najmä o prevencii sociálno-patologických javov a ich negatívnych dôsledkov.

Práca s neorganizovanou mládežou sa v súčasnosti len rozvíja. Pracovníci sa stretávajú s rôznorodými reakciami, či už na strane kolegov z iných oblastí sociálnej práce, donorov, verejnosti. Jej rozmanitosť a rozvoj v mestách možno vnímať ako výzvu ponúkať cieľovej skupine priestor na sebarealizáciu a prístup k sociálnym službám.

Katarína Chovancová

Mgr. Katarína Chovancová v roku 2009 ukončila štúdium sociálnej práce na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V súčasnosti je internou doktorandkou na Katedre sociálnej práce a sociálnych vied UKF v Nitre. Od roku 2008 pracuje v Združení STORM ako terénna sociálna pracovníčka s injekčnými užívateľmi drog a osobami pracujúcimi v sex-biznise, od roku 2010 je koordinátorkou projektu primárnej prevencie na základných a stredných školách.

Literatúra

[1] HRAŇOVÁ, Petra – ŠOPOVÁ, Michaela. Úloha nízkoprahových programov pre deti a mládež v prevencii kriminality. Mládež a kriminalita. Zborník z II. Medzinárodnej konferencie, 2006, s. 400-404. ISBN 978-80-8094-090-4.

[2] Interné materiály Združenia STORM, Nitra, 2010.

[3] KAPLÁNEK, Michal. Pedagogické a sociální aspekty práce  s neoragizovanou mládeží [cit 07.10.2010]. Prístup z http://www.tf.jcu.cz/getfile/4a62381c7cf20dfc.

[4] KLÍMA, Petr – JEDLIČKA, Richard. Sociálně pedagogická práce s deťmi a mládeží v tíživých životních situácích v nízkoprahovém kontextu. Kontaktní práce. 2008, ISBN 978-80-254-4001-8.

[5] LEVICKÁ, Jana. Na ceste za klientom. Metódy, formy a prístupy v sociálnej práci. 1. vyd. Trnava: Edícia ProSocio, 2006. 334 s. ISBN 80-969454-0-8.

[6] SVOBODA, Michal. Sociálně-pedagogické přístupy v práci s „neoragizovanou mládeží“ v nízkoprahových zařídených a otevřených klubech pro děti a mládež. Kontaktní práce. 2008, ISBN 978-80-254-4001-8.

Streetwork na Slovensku

Neexistuje jednotný prístup k človeku v núdzi, použitie jednej metódy alebo techniky a to z jednoduchého dôvodu. Práca s klientom je neopakovateľná a jedinečná ako človek sám. Aj napriek uvedenému, predpokladáme, že takmer každý sociálny pracovník hľadá a preferuje nejakú z metód, ktorá mu vyhovuje (to však neznamená, že používa iba jednu metódu vo svojej praxi). Metód je v sociálnej práci viacero a jednou z nich je aj terénna sociálna práca, ktorej sa venuje tento článok.

História

História sociálnej práce má hlboko zakorenené duchovné a kresťanské základy, kde cirkevní predstavitelia a duchovní chodili priamo za deťmi a mladými ľuďmi na ulicu, vyhľadávali ich, poskytovali hmotnú, ale aj duchovnú pomoc a formáciu. Deti pochádzali najmä zo sirotincov, nemocníc a zlých chudobných štvrtí. Postupným vývojom spoločnosti sa menil aj životný štýl tejto skupiny, pričom pracovníci kládli dôraz najmä na efektívny výber služieb a pomoci.  Práca na ulici (inak aj streetwork alebo terénna sociálna práca) sa začína popisovať začiatkom 20. storočia najmä v USA. Vznik gangov detí a mladých bol momentom rozbehu terénnej sociálnej práce (Elich, 1993).

Kontakt odborníka priamo v sociálnom prostredí svojich klientov bol výnimočným krokom smerom k prirodzenému budovaniu dôvery a pomoci bez prejavov odporu a nedobrovoľnosti. Neskôr sa táto forma práce začala používať pri všetkých rizikových skupinách ako boli bývalí väzni, užívatelia drog, osoby pracujúce v sex-biznise a pod. V 30. rokoch 20. storočia projekt „Chicago – area project (CPA)“ mal za úlohu minimalizovať kriminalitu mladých a citlivým nenásilným spôsobom pracovať na ich vytrhnutí zo sociálne nevhodného prostredia (Steffan, 1993). Preventívne aktivity boli motivujúcim prostriedkom k zmene postoja a napomáhali rozvíjať individuálne osobnostné kvality jednotlivcov. Taktiež prelamovali bariéru medzi nimi a inštitúciami zo spoločnosti. Chronologicky nasledovalo najmä systematické zavádzanie týchto služieb v priebehu 40. rokoch v mnohých obciach, ktoré svojimi visutými pracoviskami kontaktovali skupiny mladých a podnecovali ich k zmene správania sa.

Amerika zažívajúca veľké revolučné hnutia pristúpila v polovici 20. storočia k represívnejším metódam a streetwork ako služba bola na istú dobu zatlačená do úzadia. Začiatkom 70. rokov sa táto forma práce  dostáva do Európy a najmä do Nemecka. Tam sa venovali najmä rozšíreným problémom s drogami a monitorovali nárast drogovej kriminality. Postupným zavádzaním služieb sa streetwork rozšíril aj do ďalších častí Európy – do Škandidávie, Veľkej Británie, Francúzska atď. Každá z krajín si svojím jedinečným spôsobom metódy inovovala na základe svojich aktuálnych potrieb a svojich rizikových skupín klientov (Ellich, 1993).

Prečo práve streetwork?

Pre nás obdobne ako pre Ambrózovú (2006) je terénna sociálna práca nenahraditeľná, pretože zachytáva a rieši problém tam, kde vznikol a ponúka pomoc v prirodzenom prostredí. Pod prirodzeným prostredím rozumieme aj pohostinstvo, festival, užívateľský byt, futbalový štadión, squat, prácu sociálnych pracovníkov priamo v rodine a nielen ulicu, k čomu podľa nášho názoru navádza anglický preklad pojmu streetwork používaný mnohokrát rovnocenne s pojmom terénna sociálna práca.

Terénna sociálna práca sa realizuje v podmienkach Slovenskej republiky viac ako desať rokov.

Podľa Njål Petter Svenssona a Tommy Husebyea (In Nízkoprahové, 2005) sú ciele preventívnych programov vedúce k zlepšeniu životných pod­mienok detí a mládeže tieto:

  • „Skorá prevencia sociálnych problémov.
  • Bezpečné a zdravé životné prostredie v mestách.
  • Umožniť mladým ľuďom vyjadriť a realizovať svoje potreby.
  • Poskytnúť terénne služby jednotlivcom a skupinám detí a mladých v hranič­ných situáciách. Najmä tým, pre ktorých sú nedostupné alebo nedostaču­júce terénne služby a pomocné organizácie.
  • Skontaktovať sa s jednotlivcami, skupinami a ich rodinami. Zabrániť užíva­niu drog alebo deviantnému správaniu. Povzbudzovať, motivovať a informo­vať o alternatívnych možnostiach (školy, voľnočasové aktivity, práca) a infor­movať ich o dostupnej starostlivosti alebo liečení.
  • Čo sa týka ich správania, poskytnúť im rady, informácie a poradenstvo. Klientom, ktorí užívajú drogy poskytnúť relevantné služby, a sprostredkovať im nástup na liečenie, lekárske, psychologické a sociálne služby.
  • Učiť mladých ľudí využívať vhodné pomocné zariadenia a služby.
  • Rozvíjať prácu medzi deťmi a mládežou nepriamo, prostredníctvom iniciatív, ktoré zapoja ich okolie, alebo priamo prostredníctvom práce s deťmi a ich okolím.
  • Zhromažďovať a poskytovať informácie a poznatky o životných podmienkach a potrebách marginalizovaných detí, mladých ľudí a užívateľov drog. Takto vy­tvorená báza poznatkov je dôležitá pri plánovaní sociálne vhodných iniciatív.
  • Systematická práca s administratívnymi a politickými autoritami, ktoré sú zodpovedné za situáciu mládeže a jej potreby. Použiť pritom znalosti a skú­senosti. Iniciovať zlepšenie životných podmienok detí a mladých ľudí.“

Práca v tejto oblasti je predovšetkým doménou tretieho sektora, v tomto období vo všetkých prípadoch. Ako konštatuje Levická (2006) činnosť organizácií v danej oblasti začala kvalitatívnou štúdiou o zahraničnom streetworku. Historický prierez terénnej sociálnej práce v zahraničí podáva aj Zimmermannová (2008). Slovenská legislatíva podľa našej mienky exaktne nezadefinovala terénnu sociálnu prácu. Zákon č. 448/2008 o sociálnych službách síce o nej hovorí ako o jednej z foriem sociálnej služby, ktorá sa poskytuje fyzickej osobe v prirodzenom prostredí za pomoci terénnych programov, no konkretizácia a výkon práce touto formou je nejasný.

Na čo a s kým to všetko?

K odstráneniu predsudkov a k dosiahnutiu porozumenia. Mnoho mladých ľudí má zlé skúsenosti s dospelými a spoločnosťou a naopak veľa dospelých považuje mládež za nevychovanú skupinu ľudí, ktorí si nič nevedia vážiť a nedá sa s nimi rozprávať. Mladí ľudia majú pocit nepochopenia zo strany dospelých, nepovažujú ich za rovnocenných, majú stále chuť iba moralizovať. Na tomto všetkom môže terénny pracovník pracovať a búrať jednotlivé stereotypy na oboch stranách.

Medzi cieľové skupiny patria jednotlivci a skupiny detí a mládeže najčastejšie vo veku od 8 do 23 rokov, ktorí prežívajú nepriaznivé sociálne situácie a trávia svoj voľný čas na ulici. Sú to deti a mladí ľudia, ktorých počet sa neustále zvyšuje. Sekundárnou cieľovou skupinou sú rodičia a rodinní príslušníci klientov. Rodina je základnou socializačnou jednotkou. Deti sa v nej učia základným formám správania, ak však rodina zlyhá, začne zlyhávať aj dieťa. Preto je dôležité formovať dieťa a zároveň aj rodinu. Medzi najčastejšie príčiny problémov medzi deťmi a rodičmi, resp. spoločnosťou patria: konfliktné spoločenské okolnosti, náročné životné situácie a obmedzujúce životné podmienky (Nízkoprahové, 2005).

S čím?

Široká ponuka voľnočasových aktivít (napr. basketball, voleyball, hakies, lietajúci tanier, karty…), ktoré slúžia ako prostriedok k získaniu dôvery mladého človeka, ktorá je podstatná pre ďalšiu hlbšiu prácu, sa využíva pri rozvoji osobnostných vlastností klientov, ale aj manuálnych zručností a schopností a v neposlednom rade sú nápomocné pri budovaní priateľskej a bezpečnej atmosfére.

Ponuka sociálnych služieb, ktoré pracovníci môžu vykonávať sa prispôsobuje danému mladému človeku v jeho špecifickej situácii. Medzi najčastejšie patria: kontaktná práca, informačný servis, situačná intervencia, odborné poradenstvo, krízová intervencia, distribúcia klienta, prevencia, motivačný rozhovor, práca s rodinou, komunitná sociálna práca a pod.

Na záver

Limity terénnej sociálnej práce vnímame najmä v nedostatku nadväzujúcich prepojených sociálnych služieb a inštitúcií, ktoré by vytvárali efektívnu sieť pomoci tak, aby prahy, ktoré sa musia prekonať, boli čo najnižšie. Zároveň je to však najmä práca plná zmysluplnosti, tvorivosti, dynamickosti a otvorených možností rozvíjať a učiť sa od seba navzájom.

Andrea Hugáňová

Mgr. Andrea Hugáňová vyštudovala sociálnu prácu so zameraním na poradenstvo na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Od roku 2005 pracuje v Združení STORM ako terénna sociálna pracovníčka s problémovými užívateľmi drog a s osobami pracujúcimi v sex-biznise, od roku 2007 sa stala koordinátorkou projektov a štatutárnou zástupkyňou tohto združenia. Zaoberá sa najmä poradenstvom v teréne, prípravou nových pracovníkov a vytváraním siete nizkoprahových programov v nitrianskom a trnavskom regióne.

Literatúra

AMBRÓZOVÁ, A. a kol. Proces terénnej sociálnej práce v sociálne vylúčenej komunite. Bratislava, PDCS, o.z., 2006. 76 s. ISBN 80-969431-3-8.´

Bednářová, Z., Pelech, L. Sociální práce na ulici – streetwork. 1. vydání. Brno: Doplněk, 2000.

Elich, A.: Streetwork v Hamburku in Bulletin pro sociální prevenci, pomoc a intervenci. Éthum. 1993, č. 3, s. 4 – 10.

Krauss, G., Steffan, W. Expertise zu Streetwork – Strassensozialarbeit in Neue Handlungsfelder in der Jugendhilfe. Frankfurt: ISKA, 1993.

LEVICKÁ, J. 2006. Na ceste za klientom. Metódy, formy a prístupy v sociálnej práci. Trnava: ProSocio, 2006. 334 s. ISBN 80-969454-0-8.

Nízkoprahové programy pre deti a mládež. Bratislava: Nadácia mládeže Slovenska, 2005. ISBN 80-969348-0-5, s. 130.

Specht, W. Jugendkriminalität und mobile Jugendarbeit. Darmstadt: Herman Luchterhand Verlag, 1979. 38 s.

Steffan, W. Expertise „Strassensozialarbeit – Eine Bestadsaufnahme“. Bonn 1994.

Stürzbecher, W. Streetwork: hranice a možnosti. In Bulletin pro sociální prevenci, pomoc a intervenci. Éthum. 1998, č. 19, s. 15 – 19.

ZIMMERMANNOVÁ, M. 2008. Historie terénní sociální práce In KLÍMA, P. a kol. Kontaktní práce. Praha: ESH, 2008. ISBN 978-80-254-4001-8,  s. 299-301.

Mladí dobrovoľníci zlikvidovali aj čiernu skládku

V rámci Európskeho roka dobrovoľníctva zrealizovalo Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže projekt pod názvom Sila dobrovoľníctva, ktorý sa v týchto dňoch skončil.

Projekt prebiehal od apríla 2011 a jeho aktivity smerovali k zvýšeniu povedomia verejnosti o dobrovoľníctve a propagácii dobrovoľníctva v miestnych komunitách obce Važec a Krížová Ves.

Realizácia projektu bola finančne podporená z programu ADAM2 Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktorý podporuje projektovú činnosť zameranú na rozvoj práce s deťmi a mládežou.

Približne 30 mladých ľudí dobrovoľne a bez nároku na odmenu v júli 2011 svojou prácou pomáhalo v obci Važec.

Niektorí pílili drevo a uskladňovali ho na zimu, kosili trávnik, upratovali sklady v prospech Diecézneho centra voľného času vo Važci. Iní pomáhali s likvidáciou čiernej skládky, ktorá vznikla v lokalite Píla v obci Važec. Dobrovoľnícke aktivity projektu v obci Krížová Ves prebiehali už v júni 2011.

Mladí Rómovia, návštevníci Rómskeho duchovno-spoločenského strediska, ako dobrovoľnícku aktivitu v prospech obyvateľov obce zrealizovali kultúrny program, hudobný festival pod názvom „Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána“.

Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže je občianske združenie, ktoré zastrešuje viac ako osemtisíc mladých ľudí v takmer 600 spoločenstvách na celom Slovensku. Venuje sa pravidelným, ako aj príležitostným aktivitám pre mládež, ktorých stabilné a efektívne fungovanie zabezpečuje práve dobrovoľnícka práca ich rovesníkov. Priestor pre dobrovoľníctvo vytvára počas festivalov, táborov a iných podujatí pre mládež, ktoré celoročne organizuje.

foto: archív ZKSM

Intráky v Bratislave vynovili dobrovoľníci

Na “šturáku” sú nové lavičky, altánok, ohniská i smetné koše.

Členovia OZ Utopia upravili verejný priestor pri Študentskom domove Ľ. Štúra na Mlynoch. Doplnili v ňom lavičky, altánok, ohniská, smetné koše a náučné tabule. Oživený priestor v areáli Vysokoškolského mesta Ľ. Štúra otvorili 27. Októbra.

Na svoj projekt Permakultúrne Mlyny Utopia získala 5400 eur z grantového programu Pohoda za mestom, ktorý vyhlásila Nadácia Ekopolis v spolupráci so spoločnosťou Heineken Slovensko.

“Chceli sme vytvoriť možnosti na stretávanie sa, komunikáciu aj na oddych,” povedal o projekte jeho koordinátor Albín Bella. Dodal, že po dlhom zvažovaní spolu s vedením dospeli k názoru, že lavičky by mali byť z materiálu, ktorý odolá občasnému vandalizmu.

“Preto sme ako základný materiál zvolili gabióny, čo sú drôtené koše vypĺňané kameňmi. Vrchná časť lavičiek je pokrytá impregnovanými borovicovými doskami,” spresnil Bella. Priestor upravili dobrovoľníckymi aktivitami študenti a pracovníci technického oddelenia Vysokoškolského mesta Ľ. Štúra.

Na kedysi nevyužívanej a zanedbanej ploche okrem lavičiek pribudli bylinné špirály, kompostovisko a zeleninové záhony, na ktorých vysadia dobrovoľníci zeleninu na budúcu jar. Kompostovisko už slúži všetkým, ktorí nepovažujú
biologický odpad za súčasť zmesového komunitného odpadu.

foto: flickr.com/cdsessums