Dáša bola vybratá ako “stála” delegátka, čo znamená, že sa zúčastní všetkých troch konferencií, ktoré sa budú konať v rámci aktuálneho cyklu EÚ dialógu s mládežou. Konferencie sa konajú v krajinách predsedníckeho tria, čiže Rumunsko, Fínsko a Chorvátsko.

Odkiaľ pochádzaš? Aký máš k tomuto miestu vzťah?

Než som sa v 18-tich presťahovala kvôli štúdiu do Prahy, prevažnú časť svojho života som strávila v malebnej dedinke Olcnava na Spiši. Do Olcnavy sa vždy rada vraciam, najmä kvôli mojej skvelej rodine, pokoju a prírode.

Aká je tvoja vysnívaná krajina?

Každá krajina má svoje pozitíva aj negatíva. koniec koncov, všade, kde som doteraz žila som si vedela vytvoriť svoj vlastný svet, ktorý mi prišiel trochu ako sen :-)Študovala som v Taliansku na Sicílii, a v tom období bol ten ostrov pre mňa ten najčarovnejší domov. Potom som dobrovoľničila v Gruzínsku, kde som zažila asi najdobrodružnejšie obdobie môjho života. Praha bola od mala mojím milovaným mestom, hoci sa mi páčilo a stále páči aj na Slovensku. Nemám jednu vysnívanú krajinu a ani ju nechcem mať. Páči sa mi brať život tak, ako príde a ak ma vietor opäť zaveje niekam inam, verím, že sa nájdem aj na novom mieste.

Prečo študuješ to, čo študuješ?

Už keď som mala 5 rokov, dostala som svoj prvý glóbus a chcela som spoznávať svet. Časom som snívala o cestovaní a učení sa cudzích jazykov… Hoci ma v škole bavili takmer všetky predmety, rozhodla som sa študovať Medzinárodné teritoriálne štúdiá. Vďaka štúdiu histórie a geografie som prenikla do hĺbky fascinujúcich krajín Európy a Severnej Ameriky a myslím, že aj získala dostatočný prehľad o dnešnej spoločnosti. Skúsenosťami som ale zistila, že ma viac baví vzdelávanie a preto chcem pokračovať v štúdiu v oblasti vzdelávacích politík.

V čom vynikáš?

Ľudia zvyčajne vravia, že v jazykoch. Rada sa rozprávam veľa a s rôznymi ľuďmi. No a rôznorodé jazyky mi dávajú možnosť slobodne sa vyjadriť a porozprávať, s kým chcem. Okrem toho ma jazyky fascinujú svojou rozmanitosťou a mám pocit, že mi otvárajú myseľ. Momentálne hovorím ôsmimi jazykmi, samozrejme na rozličných úrovniach, keďže nie všetky používam aktívne. Verím, že sa ich časom naučím ešte viac.

Čo ťa najviac v tvojom okolí hnevá a chcela by si to zmeniť? 

Apatia. Mrzí ma, ak ľudia uveria tomu, že sa nič v našej spoločnosti nedá zmeniť a akékoľvek pokusy považujú za naivitu. Myslím, že je dôležité uvedomiť si svoju silu, obzvlášť ak je človek schopný tolerancie a spolupráce. Rada pracujem s ďalšími ľuďmi s podobnou víziou, napríklad nedávno sme založili občianske združenie s názvom „Change Your Self“ a spoločne sa pokúšame byť prínosom v neformálnom vzdelávaní. Snažíme sa prispieť spoločnosti aspoň tou troškou. A ak už existujú veci, ktoré sa ozaj nedajú len tak jednoducho vylepšiť, môžeme sa aspoň pokúsiť zmeniť náš postoj a zjednodušiť si život trochu optimistickejším náhľadom na svet.