Prestíž mládežníckeho delegáta v Austrálii

Milena Dudášová reprezentovala mladých Slovákov a Slovenky na Valnom zhromaždení OSN. Ako slovenská mládežnícka delegátka bola tiež pozvaná zapojiť sa do aktivít austrálskeho mládežníckeho delegáta Dana Ryana. Prečítajte si Milenine zážitky z opačnej strany zemegule.

Ako vyzerá program mládežníckeho delegátstva v Austrálii?

Program mládežníckeho delegáta je v Austrálii najprestížnejšia rola pre mladého človeka a všeobecne je vystavená veľkej pozornosti médií aj verejnosti. U nich je delegátstvo full-time program, delegát si musí dať prestávku od školy, práce, či iných povinností, aby sa venoval len mládežníckym aktivitám. Každoročne má delegát turné po celej Austrálii. A súčasťou na prednáškach toho turné som mala šancu byť aj ja počas pobytu v Adelaide.

Aký program si mala v Austrálii?

Program bol vždy rôzny. Niektoré dni sme mali kopu meetingov s rôznymi mládežníckymi organizáciami- The Oak Tree Foundation, najväčšia mládežnícká organizácia, ktoré sa venuje boju proti extrémnej chudobe. Alebo prezentácia pre Minister´s Youth Council- mládežnícku radu, ktorá priamo radí ministrovi pre mládež.

Skvelá atmosféra bola hlavne cez prednášky pre študentov na stredných školách. Raz sme ich mali na prednáške až 400, inokedy 90 a už len prítomnosťou toľkých študentov to vždy bolo niečím dynamické a vtipné. Snažili sme sa hlavne zamerať na príbehy z rôznych aspektov- či príbehy mladých vyrastajúcich v rozvojových krajinách bojujúcich s extrémnou chudobou cez Danove zážitky z Kambodže, kde ešte pred delegátstvom pôsobil ako dobrovoľník; či príbehy z mojich skúseností tu z Európy. Pre väčšinu z nich to bolo niečo úplne nové.

Pamätám sa, ako ma raz na úvod prednášky učiteľ predstavil, že máme aj hosťa zďaleka a jedno dievča zašepkalo: “…Melbourne!”
Čo si sa dozvedela o mladých Austrálčanoch/kách? Sú v niečom iní ako mladí ľudia na Slovensku?

Hlavne som zistila, že kým mladí na Slovensku sú síce vo veľa veciach rozdielni, diverzita tu je veľmi malá v porovnaní s Austráliou. Dan spomínal vo svojom prejave pre OSN, že Austrália je domovom ľudí 270-tich etnicít, hovoriacimi 260-timi jazykmi, no je to predsalen iné zistiť priamo tam, že to doslova platí. V tomto je delegátstvo na Slovensku a v Austrálii úplne neporovnateľné.

Mimo diverzity ma veľmi oslovila téma homeschoolingu, ktorá je v Austrálii veľmi rozšírená. Zároveň mi realita homeschoolovaných detí vyvrátila mýty o tomto vzdelávaní, ktoré kolujú u nás v Európe a utvrdilo ma to v názore, že je to skvelý systém. Európa síce v tomto zaostáva, no v USA a aj Austrálii je to celkom bežné.
Najväčší turistický zážitok?

Najväčší zážitok? No celkom vtipný bol začiatok cesty: viac než 3 dni cestovania, kým som dorazila. A teplotný rozdiel. Vo Viedni bolo –10 C, keď som odchádzala, uzavreli letisko a presunuli nám let o deň neskôr- a v lietadle nám oznamovali teplotu v Sydney na 47,5 C. Vtedy som si povedala, že snáď prežijem skoro 60-stupňový rozdiel, no nakoniec v Adelaide boli teploty len medzi 20 až 30, čiže bolo to v pohode.

Ale taký ozajstný naj zážitok- kengury. Znie to tak klišé, ale ozaj. Pre mňa bola celá fauna a flóra Austrálie neskutočne fascinujúca. Aj také čierne labute. Pamätám sa, že som im rozprávala, že u nás sú labute biele a reakciou bol smiech, že to znie divne- biela labuť :) Úplne skvelé bolo celkovo pozorovať prírodu, keď sme cestovali za prednáškami mimo mesta. Cesta cez krajinu je úplne nádherná- veľakrát len nekonečná rovina a sem tam jeden strom, pripadalo mi to ako z typických dokumentárnych filmov.

Viac o programe mládežníckeho delegátstva OSN nájdete na Mladí OSN.

28. 2. 2013
Milena na austrálskych cestách
Staršie newslettre